Ako veriaci v USA vyhrali bitku o verejné slávenie bohoslužieb

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z piatka 5. februára, ktorým nariadil vláde v Kalifornii opätovne povoliť slávenie verejných bohoslužieb v kostoloch, znamená pravdepodobne definitívnu bodku v boji veriacich v USA o možnosť sláviť verejne náboženské obrady aj v čase pandémie koronavírusu.

Je to príbeh, ktorý trvá takmer rok. Na začiatku stál Peter Baldacchino, biskup diecézy Las Cruces v Novom Mexiku v USA, ktorý v apríli minulého roka ako vôbec prvý verejne kritizoval nariadenie guvernéra svojho štátu. Guvernér totiž účasť na bohoslužbe nezaradil medzi nevyhnutné potreby, čím obmedzil počet veriacich na bohoslužbách na maximálne päť ľudí. Fakticky tým prudko obmedzil, ba až znemožnil návštevu omší a bohoslužieb v kostoloch.

Baldacchino proti nariadeniu vlády ešte nebojoval na súde. No bol prvým biskupom, ktorého verejná kritika vlády kvôli zákazu verejného slávenia bohoslužieb zarezonovala v širokej verejnosti. Známy je aj tým, že v rámci svojej diecézy nariadil kňazom slúžiť omše na veľkých parkoviskách. Bolo zjavné, že chce čeliť dobe.

Svoje rozhodnutie vtedy zdôvodnil tým, že „ľudia žijú v strachu zo smrti, z nezamestnanosti. Potápajú sa v zúfalstve. Čo môže byť dôležitejšie ako to, že sme s nimi, že môžeme nakŕmiť ich dušu?“ a pokračoval: „V supermarkete, na benzínovej pumpe, v banke, všade existuje riziko. No všetky tieto miesta sú otvorené, pretože rozumieme tomu, že niektoré veci jednoducho nemôžeme úplne zavrieť, pretože existujú nevyhnutné ľudské potreby. Ak sú jedlo a peniaze nevyhnutné ľudské potreby, ešte viac sú to sviatosti.“

Okrem Nového Mexika začala byť kvôli obmedzeniam situácia, samozrejme, vypätá vo viacerých štátoch. Najvypuklejšie v New Yorku, Nevade a Kalifornii.

New York zasiahol najtvrdší lockdown, no primátor Bill de Blasio nemal problém nechať zatvorené kostoly a zároveň podporovať protesty Black Lives Matter, ktoré si na prelome mája a júna vyžiadali len za dva dni 900 zadržaných výtržníkov (medzi inými aj starostovu dcéru). Blasio pritom dokázal na tej istej tlačovke obhajovať protesty aj hroziť cirkvám a židovskej náboženskej obci (ktorá ho nahnevala masovou účasťou na pohrebe významného chasidského rabína), že ak nebudú dodržiavať nariadenia, tak do kostolov či synagóg pošle policajtov, ktorí všetkých účastníkov bohoslužieb zatknú.

Nevada je zase známa hazardom a veľkými kasínami, ktoré štát, na rozdiel od bohoslužieb, nemal veľkú chuť regulovať, čo dospelo k situácii, pri ktorej mohlo v apríli 2020 bohoslužby navštevovať maximálne 50 ľudí, zatiaľ čo kasína, aquaparky či bary mohli byť v tom istom čase naplnené až na 50 percent kapacity, čo znamenalo stovky až tisíce ľudí.

Podobným prípadom bola Kalifornia, ktorej guvernér Gavin Newsom sa počas koronakrízy vypracoval na najväčšieho regulátora náboženských obradov spomedzi všetkých guvernérov USA (Najvyšší súd riešil podanie obžaloby na štát Kalifornia až trikrát). V apríli 2020 boli verejné budovy ako múzeá či kiná v Kalifornii otvorené na 50 percent kapacity, no kostoly, synagógy či mešity mohli otvoriť len na 25 percent kapacity budovy, s dodatočným limitom maximálne 100 ľudí. V Hollywoode sa tak v tom istom čase natáčali veľké show pre stovky až tisíce ľudí, pričom v kostoloch ich mohlo byť maximálne sto.

Z Nevady a Kalifornie napokon prišli aj prvé žaloby kvôli diskriminácii cirkvi voči sekulárnym inštitúciám a neskôr podania na Najvyšší súd. Prvý rozsudok padol 22. mája. Jednalo sa o prípad, v ktorom letničná cirkev South Bay United Pentecostal Church so sídlom v meste Chula Vista žalovala štát Kalifornia kvôli obmedzeniu bohoslužieb.

Súd vtedy rozhodol v neprospech cirkvi v pomere päť hlasov proti štyrom. Za rozsudok sa postavili štyria sudcovia, ktorí v podobných sporoch zastávajú tradične liberálne stanoviská, teda Ruth Bader Ginsburgová, Stephen G. Breyer, Sonia Sotomayorová a Elena Kaganová, ku ktorým sa pridal predseda súdu John G. Roberts, nominovaný G. Bushom mladším. Proti rozsudku boli konzervatívni sudcovia Clarence Thomas, Samuel A. Alito Jr., Neil M. Gorsuch a Brett M. Kavanaugh.

Podobne dopadol prípad z Nevady, ktorý podala Calvary Chapel Dayton Valley sídliaca v Daytone. Tu 24. júla súd rozhodol rovnakým pomerom hlasov s podobným odôvodnením rozsudku, ktorý napísal predseda súdu John Roberts. V ňom sudcovia, ktorí neuznali diskrimináciu proti cirkvám, tvrdili, že podobné alebo prísnejšie obmedzenia platia pre porovnateľné sekulárne zhromaždenia, vrátane prednášok na univerzitách, na koncertoch, v kinách, na štadiónoch a divadlách, teda na miestach, kde sa veľké skupiny ľudí zhromažďujú v tesnej blízkosti po dlhšiu dobu. Zároveň tvrdili, že ak je s niekým zaobchádzané miernejšie, tak iba preto, lebo v týchto budovách (súd menoval obchody, banky či práčovne) sa vykonávajú činnosti, pri ktorých sa ľudia nezhromažďujú vo veľkých skupinách, ani nezostávajú dlhší čas v tesnej blízkosti.

Opačný názor vtedy prezentoval sudca Neil Gorsuch, ktorý vo svojom odôvodnení tvrdil, že štát sa správa voči náboženským obradom diskriminačne a zdôraznil, že vláda nesmie privilegovať lukratívne odvetvia (ako napríklad kasína) na úkor náboženských obradov.

Zlom v situácii nastal 27. októbra, keď vtedajší prezident Trump vymenoval do funkcie sudkyne Najvyššieho súdu Amy Coney Barrettovú, ktorá nastúpila na miesto zosnulej Ruth Bader Ginsburgovej, ktorá 18. septembra vo veku 87 rokov podľahla rakovine.

Jej vymenovaním sa zmenil pomer hlasov na súde v prospech konzervatívnych sudcov, čo sa prejavilo už pri ďalšom podaní na Najvyšší súd, tentokrát od Brooklynskej diecézy.

Tá sa rozhodla súdnou cestou napadnúť nariadenie guvernéra New Yorku Andrewa Cuoma, ktorý od 9. októbra 2020 rozdelil štát New York podľa rozšírenia koronavírusu do troch zón – žltej, oranžovej a červenej, pričom v každej platili iné nariadenia. V červených zónach sa mohol kostol zaplniť len 10 ľuďmi alebo na 25 percent kapacity chrámu, podľa toho, ktoré číslo bolo nižšie. V oranžových zónach bol limit 25 osôb alebo 33 percent kapacity chrámu, podľa toho, ktoré číslo bolo nižšie, kostoly v žltých zónach mohli byť otvorené na polovičnú kapacitu.

Naopak, podniky, ktoré štát považoval za nevyhnutné, mohli byť aj v červenej zóne otvorené prakticky bez obmedzení. Medzi ne patrili supermarkety, obchody s potravinami, železiarstva, samoobsluhy, obchody s krmivom pre domáce zvieratá, banky, kancelárie maklérov či účtovnícke firmy.

Brooklynská diecéza aj tu v žalobe tvrdila, že takto nastavené pravidlá umožňujú pôsobiť bez akýchkoľvek kapacitných obmedzení mnohým sekulárnym inštitúciám, zatiaľ čo cirkvi podliehajú prísnym kapacitným limitom. Okrem toho zdôraznila, že v kostoloch zaviedla bezpečnostné opatrenia a že neeviduje žiadny známy prenos vírusu, ktorý by sa udial počas omší.

Biskup Nicholas Di Marzio v článku z 11. novembra v diecéznych novinách Tablet napísal, že „katolíci v Brooklyne a Queense boli potrestaní prístupom ‚širokého štetca‘, i keď nie sú príčinou šírenia nákazy.“ A dodal, že „vláda má právo a povinnosť chrániť zdravie občanov, ale táto povinnosť nemôže byť taká široká, aby zaniklo právo na slobodné vyznávanie viery.“

Biskup tiež pripomenul iracionalitu nariadení, keďže niektoré kostoly z červenej zóny, na ktoré sa vzťahujú najprísnejšie pravidlá, sú doslova cez ulicu od žltých zón, kde je povolená 50-percentná obsadenosť.

Preto podľa neho diecéza musí bojovať na súde, aby zabránila možnému budúcemu porušovaniu náboženskej slobody.

Po neúspechoch na federálnom aj odvolacom súde, ktoré rozhodli v neprospech diecézy a newyorskej ortodoxnej židovskej komunity, ktorá podala sťažnosť spolu s diecézou, napokon došlo aj k odvolaniu na Najvyšší súd. Ten však 25. novembra rozhodol pomerom hlasov 5 ku 4, že nariadenie štátu New York porušuje prvý dodatok ústavy USA, ktorá garantuje slobodu vykonávania náboženských úkonov. 

Brooklynská diecéza spor vyhrala aj napriek tomu, že pomer sudcov ostal oproti predchádzajúcim rozsudkom prakticky nezmenený. Rozdiel bol však v tom, že sudkyňu Ginsbergovú, ktorá vo veci zastávala liberálne stanovisko nahradila konzervatívne zmýšľajúca Barrettová, ktorá sa pripojila k štyrom sudcom, ktorí stáli na strane veriacich aj pri predchádzajúcich rozhodnutiach.

Súd v rozhodnutí, ktoré napísal sudca Neil Gorsuch, uviedol, že práve prvý dodatok ústavy vyžaduje, aby štát pristupoval rovnako k náboženským, ako aj k svetským aktivitám.

Vo svojom zdôvodnení Gorsuch píše, že ak sa ľudia môžu zhromaždiť vo vnútri na autobusových staniciach a letiskách, v práčovniach a bankách, v železiarstve a v obchodoch s alkoholom, nie je dôvod, prečo by sa nemohli pri rovnakých obmedzeniach zhromažďovať v kostoloch alebo synagógach, najmä ak sú náboženské inštitúcie pripravené, schopné a ochotné dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia.

„Jediné vysvetlenie v inom prístupe k náboženským priestorom sa javí v tom, že podľa guvernérovho úsudku nie je to, čo sa tam deje také podstatné ako to, čo sa odohráva v sekulárnych priestoroch,“ napísal vo svojom zdôvodnení Gorsuch a pokračoval: „Guvernér je v tomto skutočne pozoruhodne úprimný: Podľa jeho úsudku prádlo a alkohol, cestovanie a náradie sú nevyhnutné, zatiaľ čo tradičné náboženské úkony nevyhnutné nie sú. To je presne ten druh diskriminácie, ktorý prvý dodatok zakazuje. (..) Podľa guvernéra teda môže byť nebezpečné ísť do kostola, ale vždy je v poriadku ísť si kúpiť ďalšiu fľašu vína či kúpiť nový bicykel. (..) Kto len mohol tušiť, že verejné zdravie bude tak dokonale v súlade so svetským pohodlím (secular convenience)?“

Gorsuch v rozhodnutí tiež pripomenul, že aj keď nás koronavírus stavia pred mnohé výzvy, tak „ani pri pandémii nemožno ústavu odložiť a zabudnúť na ňu,“ alebo prijímať rozhodnutia na základe straníckych tričiek (čím narážal na stranícku príslušnosť liberálneho guvernéra Cuoma) a otvárať obchody s alkoholom či bicyklami a nechať zatvorené kostoly, synagógy a mešity.

Toto rozhodnutie neskôr sudcovia Najvyššieho súdu potvrdili aj na prelome novembra a decembra v prípade z Kalifornie, kde sa opakoval májový scenár, a taktiež v polovici decembra v prípade zo štátu Colorado. V prípade Colorada tak súd učinil aj napriek námietkam zo strany štátu, ktorý argumentoval, že súdne konanie už nie je potrebné, pretože medzičasom sa pravidlá v štáte uvoľnili.

Kalifornský guvernér Gavin Newsom aj napriek všetkým predchádzajúcim rozhodnutiam súdu vydal na jeseň 2020 príkaz, ktorým zakázal konanie verejných bohoslužieb vo vnútri kostolov. Kvôli tomu sa Kalifornia dostala pred Najvyšší súd s tou istou vecou tretíkrát.

Ako v rozsudku, ktorý padol v piatok 5. februára, uvádza sudca Gorsuch, Newson tentokrát tvrdil, že verejné bohoslužby vo vnútri kostolov nezakázal kvôli ich náboženskému charakteru, ale preto, lebo na bohoslužbách (1) sa stretáva veľké množstvo ľudí z rôznych domácností; (2) v tesnej fyzickej blízkosti; (3) na dlhší čas; (4) so spevom.

Gorsuch v úvode odôvodnenia rozhodnutia poukázal na to, že je zaujímavé, že žiadny štát okrem Kalifornie nezašiel až k úplnému zatvoreniu chrámov a následne odpovedal na všetky štyri body, ktorými sa obhajoval guvernér Newsom.

K prvému bodu napísal, že veľké množstvo ľudí z rôznych domácností sa stretáva aj v hromadnej doprave alebo na vlakových staniciach, no štát ich nezatvoril. K námietke na fyzickú blízkosť zas zdôraznil, že aj u kaderníčky alebo manikérky sú ľudia blízko seba, no štát ich napriek tomu nevyháňa na parkoviská či do parkov. Koniec koncov, blízko sa môže sedieť aj vo verejnej doprave, preto sa má situácia v kostoloch vyriešiť rovnako ako tam, teda dezinfekciou a nosením ochranných pomôcok.

Podobne sa Gorsuch vyjadril aj k tomu, že v kostoloch sa ľudia zdržiavajú dlhší čas. Tu zas zdôraznil podobnosť s obchodnými centrami či salónmi, ktoré však guvernér nezatvára.

A čo sa týka spevu, tu sa sudca odvolal na svoje stanovisko zo žaloby voči Nevade, kde Gorsuch konštatoval, že štát nesmie pri vydávaní nariadení privilegovať lukratívny priemysel, teda v prípade Kalifornie filmové štúdiá, v ktorých môže spievať osoba s negatívnym testom. No ak existuje takáto výnimka v štúdiách, potom podľa neho nie je dôvod nedovoliť rovnakú výnimku v náboženských budovách. Súd teda dovolil štátu zakázať hromadný spev, no zároveň zdôraznil, že nevidí dôvod, prečo by mal štát zakázať spev napríklad kantorovi, ktorý spieva v rúšku, alebo s ochranným štítom a nie je v bezprostrednej blízkosti iných ľudí.

Súd tiež stanovil, že v kostoloch môže byť obmedzená kapacita rovnako ako v sekulárnych priestoroch maximálne na 25 percent kapacity budovy a na záver sa Gorsuch vyjadril aj k argumentu, že zákaz je prípustný, lebo je len dočasný, keďže vďaka očkovaniu sa zdá, že čoskoro nebudú obmedzenia potrebné. Sudca zdôraznil dve veci. Po prvé, že je diskriminačné, ak guvernér používa takúto argumentáciu len voči náboženským obradom, ale neaplikuje ich na zábavný priemysel či obchodné centrá. A po druhé, že táto kríza trvá už príliš dlho na to, aby niekto ešte stále obraňoval nariadenia len ako dočasné.  

Zdá sa, že americkí veriaci, bez ohľadu na vieru, tým vyhrali zápas, v ktorom boli systematicky diskriminovaní.