Pápežská akadémia upozorňuje na potreby starých ľudí v čase pandémie a po nej. Potrebujeme zmenu kultúry.

Staroba, naša budúcnosť. Situácia starých ľudí po pandémii – takto nazvali dokument uverejnený Pápežskou akadémiou pre život v spolupráci s vatikánskym Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj. Zamýšľať sa chce nad tým, aké poučenie možno vyvodiť z tragédie spôsobenej pandémiou a nad jej dôsledkami pre dnešok a budúcnosť našej spoločnosti.

Autori dokumentu pripomínajú dva často skloňované fakty. Pandémia poukázala na vzájomnú prepojenosť a závislosť celého ľudstva na jednej strane a na silné nerovnosti na strane druhej. Spolu s pápežom Františkom nabádajú k novému premysleniu rozvojového vzorca pre celú našu planétu (Porovnaj: nóta Pandémia a všeobecné bratstvo z 30. marca 2020; nóta Humana communitas v pandemickej ére z 22. júla 2020; Vakcína pre všetkých, 20 bodov pre spravodlivejší a zdravší svet z 28. decembra 2020).

Covid-19 a staršie generácie

Počas prvej pandemickej vlny došlo k početným úmrtiam na Covid-19 v inštitúciách pre starých ľudí na miestach, ktoré by mali chrániť „najkrehkejšiu časť spoločnosti“, kde si však smrť vyžiadala neúmerne väčší počet obetí v porovnaní s rodinným prostredím. „To, k čomu došlo počas pandémie Covidu-19, nedovoľuje, aby sme záležitosť odbili hľadaním obetných baránkov, jednotlivých vinníkov, a ani na druhej strane – aby sme len akceptovali – zborovú sebaobranou tých, ktorí dosiahli skvelé výsledky a predišli ochoreniu v opatrovateľských domoch.

Potrebujeme novú víziu, nové paradigmu, ktorá napomôže spoločnosti v starostlivosti o starých ľudí. „Štatisticko-sociologické ukazovatele dokazujú, že ľudia majú dnes všeobecne vyhliadky na dlhé dožitie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie budú v roku 2050 na svete dve miliardy ľudí starších ako sedemdesiat rokov, to znamená každý piaty obyvateľ zemegule. Dokument preto nabáda k inkluzívnejšiemu a lepšiemu postoju k starším generáciám a k všetkým formám ľudskej krehkosti.

V našej spoločnosti často prevažuje predstava staroby ako obdobia vyžadujúceho starostlivosť a lekársku pomoc. „Staroba je však Božím darom a nesmiernym zdrojom,“ pokračuje text dokumentu, „ktorý je potrebné starostlivo chrániť aj vtedy, keď začnú prichádzať choroby a je nutná celistvá a náročnejšia asistencia. Je nepopierateľné, že v nás pandémia posilnila vedomie, že bohatstvo rokov je pokladom, ktorý treba doceniť a chrániť.“

Nový vzorec pre pomoc slabším vrstvám obyvateľov

Dokument Pápežskej akadémie pre život naznačuje konkrétnu cestu, po ktorej sa treba uberať. Je potrebné vychádzať zo situácie jednotlivého človeka, čo znamená jasný prístup na rôznych úrovniach, zaisťujúci asistenčnú kontinuitu medzi vlastným domom a službami prichádzajúcimi zvonku bez traumatických zlomov, ktoré sú nevhodné v krehkosti staroby. Domovy pre seniorov by sa mali rekvalifikovať na sociálno-zdravotné centrá poskytujúce niektoré svoje služby priamo v domoch starých ľudí. Dokument spomína domácu zdravotnú starostlivosť, individuálnu starostlivosť reagujúcu na premenlivé potreby starého človeka. Integrovaná sociálno-zdravotná starostlivosť by mala byť základom tejto novej a modernej paradigmy, konštatuje vatikánsky dokument. Nabáda tiež k vytváraniu širšej solidárnej siete, ktorá sa nemusí nutne zakladať výlučne na pokrvnom príbuzenstve, ale využíva spoločenské väzby, priateľstvo, zhodu životných postojov a veľkorysý prístup k potrebám druhých.

Medzigeneračné stretnutia a činná láska cirkvi

Dokument hovorí aj o „stretnutí“ medzi generáciami, ktoré by do sociálneho tkaniva vnieslo „novú miazgu humanizmu a urobilo by spoločnosť solidárnejšou“. Pripomína pápežove slová adresované mladým ľuďom, aby boli nablízku svojim starým rodičom. „Človek, ktorý starne, sa nepribližuje ku koncu, ale k tajomstvu večnosti. Aby tomu porozumel, potrebuje sa priblížiť k Bohu a žiť vo vzťahu s Ním. Starostlivosť o spiritualitu starých ľudí, o ich potrebu blízkosti s Kristom a zdieľanie viery je úlohou aktívnej lásky Cirkvi.“ Slovami pápeža Františka dokument vysvetľuje, že „jedine vďaka starej generácii môžu mladí ľudia objaviť svoje korene a jedine vďaka mladým môžu starí ľudia znovu snívať.“

Krehkosť ako magistérium

Vzácnym je tiež svedectvo, ktoré môžu starí ľudia ponúknuť vo svojej krehkosti. „Môžeme ju čítať ako akési magistérium, učenie života“, dodávajú autori dokumentu. „Starobu možno chápať aj v tomto duchovnom horizonte: je to vek príhodný na spoľahnutie sa na Boha.“ Keď slabne telo, pamäť aj iné schopnosti, závislosť človeka na Bohu sa prejavuje čoraz viac.

Na záver sa dokument Pápežskej akadémie pre život obracia na celú občiansku spoločnosť, katolícku cirkev aj iné náboženské tradície, na svet kultúry, vzdelávania a médií, aby pocítili zodpovednosť a podporili zavedenie nových opatrení na podporu sprevádzania a asistencie starých ľudí v rodinnom kontexte, v ich domovoch a všeobecnejšie v prostredí, ktoré viac pripomína domov než nemocnicu. Ide o kultúrny prelom, na ktorý teraz nastal čas, apeluje nový vatikánsky dokument.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel. Preklad a editácia: Bohumil Petrík

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.