Koronavírus prenikol aj do útulkov. Dobrovoľníci pomáhajú, starajú sa ďalej

A8EAA275-EB9E-4019-8C15-E45EB14335D9-12663-000006E3FA1920C9 Klient v Útulku svätej Lujzy. Foto: Róbert Valent

Starostlivosť v zariadeniach o ľudí bez domova, ktorí majú nejaké zdravotné problémy, je veľmi slabá. V Bratislave sú len dve miesta, kde sa o takých ľudí postarajú. Kapacitne však nestačia. V čase, keď sa útulok nachádza v karanténe, sú im oporou obetaví zamestnanci.

V Útulku svätej Lujzy sú ubytovaní ľudia bez domova, ktorí majú horší zdravotný stav, sú v rekonvalescencii, alebo majú nejaké telesné obmedzenie spôsobujúce problémy. Momentálne sa všetci klienti nachádzajú v karanténe.

Prvé prípady zaznamenali 18. januára, kedy malo pozitívny výsledok deväť klientov a jedna zamestnankyňa. Pre nedostatok kapacity sa pozitívni klienti od negatívnych neoddelili. Útulok pracoval s možnosťami, ktoré má.

Sestra Bernadeta – Srdce Depaulu

Veľkou oporou pre všetkých v útulku je sestra Bernadeta, o ktorej hovoria, že aj jej úsmev lieči. Momentálne sa na klientov usmieva len očami, keďže medzi nich môže prísť len v skafandri, s respirátorom a štítom na tvári. Sestra Bernadeta nie je len rehoľnou sestrou, ale aj tou zdravotnou. V útulku ošetruje v pondelky, stredy a piatky. Iné dni cez pracovný týždeň navštevuje nocľaháreň. Na telefóne je vždy pripravená odovzdávať svoje rady.

V útulku bude koronavírus už skoro mesiac a na Slovensku o chvíľu rok. Za ten čas sestra Bernadeta koronu nedostala. Jej výpadok nezaznamenali. Ak by sa tak stalo, bolo by to náročné, keďže Bernadeta pozná svojich klientov najlepšie. Ku každému má osobitý prístup a aj jej spôsoby liečby sú niekedy iné ako v nemocnici.

„Pán Boh sa stará a Bernadetku nám zatiaľ od korony uchránil. Pritom sestra Bernadeta bola aj v prvej línii, stretáva sa stále s klientmi, aj pozitívnymi, je všade, kde je treba. Bernadeta je srdcom nielen tuto v útulku, ale aj celej spoločnosti Depaul,“ zdôrazňuje Ján Vranka, pracovník Útulku svätej Lujzy.

Sestru Bernadetu majú radi aj klienti. S jedným, s ktorým sme sa mohli porozprávať, nám povedal, že na jej starostlivosť nezabudne. A bude mu za ňou smutno, keď z útulku odíde.

Sestra Bernadeta. Foto: Róbert Valent

Ján Vranka – nové poslanie

Svoj príbeh má aj pán Vranka, ktorý prevrátil vlastný život od základov. Pred rokmi pracoval pre jednu finančnú skupinu. Žilo sa mu veľmi dobre. Pracoval spolu so svojou vtedajšou manželkou. Na ľudí bez domova vtedy ani nepomyslel, ba priam ich obchádzal. Neskôr si on a manželka postavili dom. A potom prišiel rozvod. Vtedy stratil aj prácu, keďže bol zamestnancom svojej manželky.

Pre svoj zdravotný stav si nevedel predstaviť, že by šiel pracovať niekam na stavbu. Vtom jeho syn našiel ponuku. Hľadali opatrovateľov do útulku na Krčméryho ulici v Bratislave. Tam spolu so synom nastúpil 1. mája 2010. Jeho syn ostal v útulku pracovať štyri a pol roka, potom odišiel do seminára a tento rok by ho mali vysvätiť za kňaza.

„V tejto práci som našiel nový zmysel, krásu a pociťoval som radosť. Prvé dni som trávil v útulku aj čas, keď som nemal službu,“ spomína na svoje začiatky Ján Vranka. V apríli dosiahne dôchodkový vek, ale ak mu to zdravie dovolí, chcel by pomáhať ďalej.

Ján Vranka. Foto: Róbert Valent

Pomoc zaznamenali aj od verejnosti. „V podstate si dovolím povedať, že nebyť dobrovoľníkov, služba u nás by nemohla pokračovať. Zažili sme týždeň, keď nám ochoreli mnohí kolegovia, a stáli sme pred hrozbou, že na službe nebude mať kto byť,“ opisuje situáciu fundraiserka Zuzana Kuľhová.

O klientov je vždy postarané

Nič nepresvedčí viac ako osobná návšteva. Po tom, ako nás vystrojili do skafandrov a všetkých ochranných prvkov, sme sa mohli ísť pozrieť aj na oddelenie. Klienti sa práve pripravovali na obed. Ľudia bez domova medzi sebou nevedia, kto má a kto nemá koronu, aby nedochádzalo k nejakým konfliktom. Ani muž, s ktorým som sa rozprávala, to nevedel. Necítil sa chorý a nemal ani nejaké ďalšie príznaky.

Klienti sú v zariadení vždy na dobu určitú, potom, ako ich preliečia, sa im snažia vybaviť iné sociálne zariadenie. Podobne to je aj s mužom, s ktorým sme sa rozprávali. Bol to človek bez nohy, ktorý v útulku čaká na svoju protézu. Potom by sa chcel dostať do domova dôchodcov vo svojom rodnom meste. Pri týchto úkonoch im pomáhajú hlavne sociálne pracovníčky. Momentálne je v útulku len jedna. Ostatní dvaja sociálni pracovníci, keďže ešte neprekonali ochorenie, majú nariadenú prácu z domu.

Foto: Róbert Valent

Koronavírus prekonávajú zväčša zdarne

V rámci opatrení začali ľuďom dodávať stravu do izieb. Dovtedy jedávali v jedálni. Poskytujú im jednorazové rúška a snažia sa ich čo najviac zdržiavať v izbách. Pravidelne im merajú saturáciu kyslíka a teplotu. V spoločenskej miestnosti môže byť naraz maximálne šesť ľudí, ale aj tak sú od seba dosť vzdialení.

Rozdeliť klientov medzi pozitívnych a negatívnych by sa nedalo aj pre obmedzené sociálne zariadenie. K dispozícii majú jednu sprchu pre imobilných klientov. Nedalo sa ich presunúť ani do karanténneho mestečka, ktoré bolo zriadené pre bezdomovcov. „Klientov z nášho zariadenia Útulku sv. Lujzy z dôvodu ich komplikovaných stavov, ako vozičkárov alebo ľudí v stave odkázanosti, na úplnú asistenciu neprijmú,“ povedala pre Štandard Zuzana Kuľhová.

Napriek tomu, že v útulku sa nachádzajú chorí klienti s rôznymi ochoreniami, od onkologických pacientov, diabetikov po diagnózy pľúcnych ochorení, väčšina mala pohodový priebeh, priblížil nám Ján Vranka.

Sestra Bernadeta, však dodáva: „Ale našli sa aj pacienti, ktorých sme museli previezť do nemocnice. Dvaja, bohužiaľ, už zomreli a dvaja sú ešte stále v nemocnici. Párkrát sme zavolali rýchlu zdravotnú pomoc pre jednu klientku, ale opakovane nám ju vrátili s tým, že v takomto stave už jej nemôžu pomôcť. Ale pani to nakoniec zvládla u nás v útulku.“

Foto: Róbert Valent

Problémy v útulku majú momentálne aj s výťahom, ktorý sa im zasekáva. To sme si mohli overiť, keď im priviezli obed. Výťah sa otvoril len na vrchnom poschodí, odtiaľ museli jedlo odniesť o poschodie nižšie sami. Horšie by bolo, ak by sa im vo výťahu zasekol klient. To sa v minulosti už párkrát stalo, s klientmi to potom museli zvládnuť po schodoch.

Pomoci nikdy nie je dosť

Zdravotná pomoc ťažko chorým ľuďom bez domova je v Bratislave už dlhé roky nedostatočná. Okrem Útulku svätej Lujzy pomáha v Bratislave na podobnom princípe už len jediné zariadenie – Sestry Misionárky Lásky. „Tých miest na ležanie pre ťažko chorých ľudí je tak dokopy v celej Bratislave len okolo 50 – 60. Pritom však vieme, že viac než 50 percent z ľudí na ulici má vážne zdravotné ťažkosti a preliečenie by nutne potrebovali. Tá realita je jednoducho veľmi smutná,“ hodnotí rozsah zdravotnej pomoci pre ľudí bez domova Zuzana Kuľhová.


Ďalšie články