Premiérove rétorické balóniky, že by sme mohli aj u nás vyrábať očkovacie látky, zatiaľ pôsobia skôr ako efektná návnada pre unavených ľudí než ako efektívna perspektíva boja s hnusobou.    

Nedostatok vakcín a ich pomalé dodávky sú dnes témou číslo jeden, nečudo, že každý nový kreatívny nápad priťahuje mediálnu pozornosť. A ak nášmu premiérovi niečo nechýba, tak je to práve… no, nazvime to bohaté a široké kreatívne myslenie.

Jedným z takýchto pokusov upokojiť verejnosť čímsi, čo z veľkej diaľky pripomína akúsi novú nádej, sú aj Matovičove výroky o možnostiach výroby vakcín priamo na Slovensku a údajné rokovania s tromi dodávateľmi.

Premiér ich celkom priamočiaro spája s rýchlejším očkovaním. Počas tej istej tlačovky ale zároveň pripomína záväzok členských štátov únie, že vakcíny Európa nakupuje v balíku a následne rovnomerne prerozdeľuje štátom.

Skrátka: Slovensko tvorí 1,2 percenta populácie Európskej únie, a preto z každej sumy vakcín, ktoré Únia nakúpi alebo vyrobí, dostaneme presne tento podiel. Platí to bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa očkovacia látka vyprodukuje. Nie je preto jasné, ako by potenciálna výroba vakcín priamo na Slovensku urýchlila domáce očkovanie, oproti situácii, keby boj o nové výrobné prevádzky vyhral ktorýkoľvek iný štát Únie.

Aby nedošlo k omylu, určite je správne, aby sme sa všetci pospolu snažili vyrobiť ich čo najviac a najrýchlejšie. A formovali kapacity do budúcna, keďže vírus bude naším spolubývajúcim nadlho. Pochváliť treba aj politický apel na prebudenie národniarskeho naratívu domácej výroby.

Len nie je zrejmé, skadiaľ má novinár vyloviť súvislosť medzi výrobou vakcín na Slovensku a zrýchlením očkovania na Slovensku. Nevyriešili by akútny problém aktuálne skôr štáty, ktoré majú kapacity pripravené lepšie ako našinci?

Premiér vraví, že zatiaľ nechce odtajňovať rokovania a zverejniť nič bližšie, radšej máme dva týždne počkať a nechať sa prekvapiť. Veru, ak to dobre dopadne, budem prvý, komu srdce poskočí.

Prečo nás ale zásobuje vágnymi prísľubmi bez toho, aby pri ňom stála kompetentná autorita z farmabiznisu a zverejnila aspoň ilustračný odhad, koľko by im to trvalo, ak by im náhle do lona spadol takýto štátom podporený biznis? A kde by sa u nás dalo vyrábať? A v akom časovom horizonte?

Vôbec sa pritom nezdá, že by sa naši podnikatelia o tento kšeft išli práve potrhať. Nevidíme ani žiaden signál, že by nejaká domáca spoločnosť rátala s takouto vážnou zákazkou.

Vlastne to naznačuje aj sám Igor Matovič, keď vyzýva našich výrobcov, aby sa „pochlapili“. Od premiéra-podnikateľa by som očakával lepšie porozumenie pre fakt, že biznis sám rozpoznáva, kde sa dá zarobiť. A že tie časy, keď o tom, čo a koľko treba vyrobiť rozhodovali politici, sú už dávno preč.  

A keby sa taký podnikateľ u nás aj našiel? Preformátovanie výroby nebýva otázkou týždňov, ale skôr mesiacov. Tomu by predchádzali obchodné rokovania a dohody, nevraviac o investíciách. Súkromná firma nie je štátna výroba. Každú náhlu obchodnú inšpiráciu si najskôr musí zrátať, než začne strihať. Ani to nie je na pár dní.

Zatiaľ sme nevideli žiaden relevantný prepočet z prostredia biznisu, či by prvá vakcína vzišla zo slovenskej hrudy skôr, než príde leto.

Vtedy by sme u nás mali mať už niekoľko miliónov vakcín. A keby sme ich my sami dovtedy dokázali vyrobiť milión navyše? U nás by vzhľadom na úniové dohody mohlo zostať len 12-tisíc.

Z premiérovej komunikácie sa skôr zdá, že táto inšpirácia nevzišla ani tak z prostredia biznisu, ako skôr z jeho vlastnej pokladnice nápadov. A presne taká by mala byť aj miera našich nádejí. Napokon, tak radí i premiér: Radšej sa naozaj nechajme prekvapiť, než s prekvapením vopred rátať. 

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.