Poznáte slávne vily Slovenska? Toto sú skvosty našej architektúry

Keď sa povie vila, každý si predstaví niečo iné. Niekomu ako prvé napadne luxusné prepychové sídlo s bazénom, iný si predstaví gýčový palác príznačný pre podnikateľský barok. Skutočné vily sú však učupené v tôni záhrad a na prvý pohľad pôsobia decentne. Ich kultivované a funkčné línie však ukazujú na obdiv svoju krásu.

Vily sú srdcovou záležitosťou takmer každého architekta. Slovensko sa môže pýšiť desiatkami stavieb jedinečného vilového charakteru, ktorých pestrosť podporili rôzne štýly. Prierez dejinami víl na našom území približuje kniha Slávne vily Slovenska, ktorú editoval historik architektúry Matúš Dulla. 

Z čias Ríma

V latinčine pojem „villa“ znamená vidiecku usadlosť, rodinný dom s hospodárstvom a prislúchajúcimi stavbami. Takéto objekty stáli v starovekom Ríme buď v meste, za mestom alebo na vidieku.

Na našom území sa nachádza niekoľko významných víl z obdobia starovekého Ríma. V bratislavskej Dúbravke či v Stupave nájdeme usadlosti, ktoré postavili Rimania zrejme pre spriaznených germánskych náčelníkov.

Rímske stavby podobné vilám nájdeme aj v Čunove, Cíferi-Páci, na Devíne alebo vo Veľkom Kýre.

• 

Obdobie renesancie

V období stredoveku sa vily nestavali, pretože bohatá vrstva potrebovala najmä dobre opevnené hrady. K vilám sa vrátila až renesancia a jej talianske vzory. Vila sa v tomto období vypracovala na príkladný architektonický typ a venovali sa jej všetci veľkí architekti.

Renesanční šľachtici študovali na zahraničných univerzitách a stavali si svoje sídla na prístupnejších a pohodlnejších miestach. Staré hrady sa modernizovali a zriadili sa v nich samostatné pracovne, knižnice a zbierkové kabinety.

Šľachtici sa pri výstavbe svojich sídiel inšpirovali cestami na juh od Álp a zháňali si stavebných majstrov priamo z Talianska. Beatrix Aragónska, manželka Mateja Korvína, otvorila dvere talianskym majstrom.

Veľkolepé vily, aké vznikali v bohatom Taliansku, však na území dnešného Slovenska nenájdeme. Najviac sa k tomuto štýlu priblížila stavba kaštieľa v spišských Betlanovciach, ktorá bola letným sídlom majiteľov. Typicky renesančný je aj sobášny palác v Bytči, ktorý dal postaviť pre svadby svojich dcér palatín Juraj Turzo.

Rozširovaniu víl na našom území neprialo rušné obdobie reformácie a protireformácie, pretože tieto stavby si vyžadovali pokojné a bezpečné miesta. V baroku a rokoku si niektorí šľachtici aj napriek tomu postavili malé letné paláce v prírode za mestom alebo na vidieku.

V kúpeľoch a na horách

V 19. storočí sa začalo dariť kúpeľníctvu a turistike. V blízkosti kúpeľov a hôr vznikali rekreačné miesta. S obdobím klasicizmu prichádza tzv. „architektúra zdravia“, pre ktorú sú príznačné drevené a murované rekreačné zariadenia.

Takéto stavby sa nachádzali v Piešťanoch, Trenčianskych a Turčianskych Tepliciach, Bardejovských kúpeľoch, ale aj na Sliači, v Sklených Tepliciach, Smrdákoch, Herľanoch či Sobranciach.

Vyhľadávané sa stali aj Vysoké Tatry. Ich rastúca návštevnosť však kládla zvýšené nároky na ubytovacie kapacity, a tak sa začali stavať tatranské vily. Najstaršou a dodnes zachovanou je aj vila Flóra v Starom Smokovci.

Domáce ľudové vzory sa obchádzali a uplatňovali sa najmä švajčiarske a tirolské predlohy, ktoré vychádzali z obdivu voči turisticky najrozvinutejším regiónom.

Podľa historikov architektúry Jany Pohaničovej a Matúša Dullu sa na vilových stavbách z prelomu 19. a 20. storočia podpísali rôzne štýly: romantizmus, historizmus, eklekticizmus, neobarok, secesia či „alpský štýl“.

Regionálni architekti, ako boli Majunke, Hoepfner, Müller a Harminc, vytvorili z tejto eklektickej zmesi štýl, ktorý sa po desaťročiach stal v našich očiach typicky tatranský.

Ľudovou architektúrou karpatského typu sa inšpiroval aj Dušan Jurkovič. Ten však v tom období pôsobil v Čechách a na Morave a žiadna z jeho vilových stavieb do roku 1918 nebola určená na územie Slovenska.

Vily v mestách

V 19. storočí sa vily rozšírili aj do miest. V tomto období badať nástup meštianstva a podnikateľskej elity. Vznikli vilové štvrte, ako napríklad na bratislavských Palisádach, v Žiline či Banskej Štiavnici.

Industrializácia, prudký rozvoj miest, železničnej dopravy a nárast obyvateľstva nastolili otázku výstavby obytných sídel. Urbanistický ruch, stiesnenosť a nízka hygiena v mestách si vyžadovali kompenzáciu, a tak vznikla potreba oddychu, rekreácie a pobytu v prírode.

Bohatšie vrstvy z radov veľkopodnikateľov, umelcov, právnikov či lekárov, vyhľadávali bývanie na väčších pozemkoch, ktoré sa nachádzali na okrajoch miest alebo pri novozaložených mestských triedach. Takéto bývanie totižto poskytovalo vďaka svojej rozľahlosti a často i nadväznosti na okolitú prírodu väčšie pohodlie.

V tomto období badať prvky eklekticizmu, secesie či hnutia Arts & Crafts.

Nástup moderny

Prvá svetová vojna sa skončila a architektúra smerovala k moderne. Stavitelia sa inšpirovali dielom Moderne Architektur od rakúskeho architekta Otta Wagnera. Ten odmietal zastarané postupy a zaužívané tvary a hlásal, že krásne môže byť len to, čo je praktické.

Moderna nabádala k tvorbe nového dizajnu a spájaniu úžitkovosti a účelnosti v projektovaní.

Podľa historika architektúry Dullu po vzniku Československa na našu architektúru pôsobili rôzne architektonické školy. Maďarská secesia, klasicizmus, domáci rustikalizmus či pražský rondokubizmus. 

Architekti Dušan Jurkovič a Ján Pacl sa aj naďalej inšpirovali klasicizmom. Niekedy sa objavil aj pokus o pripomenutie domáceho rustikálneho ornamentu, o ktorý sa pokúsil Juraj Tvarožek či eklektický Milan Michal Harminc.

Popri základných školách a gymnáziách sa stavali aj vily pre riaditeľov, akou bola aj rondokubistická vila v Novom Meste nad Váhom.

Prelomový funkcionalizmus

Dvadsiate roky minulého storočia zaznamenali prelom v dejinách architektúry. Vila ako téma sa dostala na výslnie.

V tomto období vzniklo niekoľko ikonických stavieb, ktoré inšpirovali nové generácie. Patrili k nim vila Savoye od francúzskeho architekta Le Corbusiera či brnenská vila Tugendhat od Miesa van der Roheho.

Architektúra upúšťa od historických foriem a začína sa prikláňať k funkcionalizmu.

K Le Corbusierovým stavbám mala blízko napríklad vila na Piaristickej ulici v Trenčíne. K ďalším významným stavbám tohto obdobia patria vila pre Dr. Veröa v Nitre od Fridricha Weinwurma či nitrianska vila K od Oskara Singera.

Atribútmi novej architektúry sa stali veľké okná, cez ktoré prenikalo svetlo, ploché strechy ako terasy na slnenie, zimné záhrady a priečne prevetrávanie.

• 

• 

Tabu počas komunizmu

V období socializmu znamenala vila buržoázny prežitok. Veľa takýchto stavieb zaniklo a stratilo sa aj množstvo výzdoby, umeleckých diel a nábytku.

Vznikali najmä projekty kolektívneho bývania ako napríklad Weinwurmove pavlačové domy Unitas v Bratislave, ktoré boli určené pre sociálne slabé vrstvy.

Napriek tomu sa koncom šesťdesiatych rokov podarilo trom bratislavským architektom (Iľja Skoček, Ferdinand Milučký a Ivan Matušík) postaviť vily inšpirované jednoduchou severskou architektúrou. Ani jedna sa nedostala na stránky architektonických časopisov a až v 90. rokoch sa týmto vilám dostalo zaslúženého obdivu.

V roku 1989 vznikla v Bratislave pozoruhodná vila Srtis od architektov Jozefa Ondriaša a Jiřího Závodného. Inšpirovala sa tridsiatymi rokmi, ale objavil sa v nej aj nový prvok: bazén ako prejav nového luxusu.

90. roky a súčasnosť

V deväťdesiatych rokoch sa opäť vo veľkom začali stavať vilové domy. Vyznačovali sa najmä veľkosťou, ozdobnosťou a luxusom. Toto obdobie označujeme za podnikateľský barok.

Architektonická elita preto začala tvoriť minimalisticky, pričom používala jednoduché prvky, redukované skelety so sklenými výplňami a strohé hranoly.

Vyskytla sa aj architektonická súťaž, ktorú vypísal súkromný objednávateľ. Požadoval ideálnu súčasnú a mimoriadnu vilu. Súťaž vyhral návrh od architekta Jána Bahnu a kolektívu, ktorý sa dostal aj do atlasu svetovej architektúry vydavateľstva Phaidon.

Vila stojí pri Horskom parku v Bratislave a vyznačuje sa dvomi hranolmi preloženými cez seba. Dom je komponovaný tak, aby boli jeho hlavné priestory na severnom svahu čo najdlhšie osvetlené.