Arménsko „kapitulovalo“. Na mier budú dozerať Rusi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal „bolestivú“ dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach.

Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP.

„Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny,“ uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook, pričom tento krok označil za „nevýslovne bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud“.

Podľa neho dohoda vstúpi do platnosti v noci na utorok, čím sa ukončí šesť týždňov trvajúci konflikt o tento sporný región, ktorý si už vyžiadal stovky mŕtvych.

Kľúčové mesto Šuša

„Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie,“ uviedol Pašinjan po tom, ako azerbajdžanské sily zaznamenali výrazný postup v bojoch s Arménskom podporovaných bojovníkmi v Náhornom Karabachu.

Pašinjan dodal, že predmetná dohoda predstavuje „najlepšie možné riešenie aktuálneho stavu“. Jeho vyhlásenie prichádza po tom, ako azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu uviedol, že jeho sily obsadili kľúčové mesto Šuša.

Arménski činitelia v pondelok vyhlásili, že prudké boje o toto mesto pokračujú, ale podľa vysokopostaveného separatistického predstaviteľa je mesto „úplne mimo našej kontroly“ a azerbajdžanské sily ohrozujú karabašskú metropolu Stepanakert.

Rozmiestnenie ruských jednotiek

Aj ruský prezident Vladimir Putin v noci na utorok potvrdil, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na úplnom zastavení bojov.

Putin vyhlásil, že on, arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali vyhlásenie, ktorým sa „deklaruje úplné zastavenie bojov v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu“ od polnoci moskovského času (22.00 h SEČ v pondelok). Putin tak potvrdil skoršie vyhlásenie zo strany Pašinjana.

Predmetná dohoda počíta tiež s rozmiestnením ruských mierových jednotiek v Náhornom Karabachu, dopĺňa tlačová agentúra TASS. Ruskí vojaci zotrvajú v Karabachu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov.

„Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí podmienky potrebné na dlhodobé a vyčerpávajúce riešenie krízy týkajúcej sa Náhorného Karabachu na spravodlivej báze, ako aj v záujme arménskeho a azerbajdžanského ľudu,“ uviedol Putin vo vyhlásení.

Šéf Kremľa poznamenal, že obe strany už začali so vzájomnou výmenou vojnových zajatcov a tiel obetí, pričom utečenci sa vrátia do danej oblasti pod dohľadom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Ozbrojené sily na oboch stranách zostanú vo svojich súčasných pozíciách.

Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny – Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom.

Azerbajdžan hovorí o víťazstve

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov sa rovná „kapitulácii“ nepriateľského Arménska.

„Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument,“ uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. „Ide v podstate o kapituláciu,“ zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder.

Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má „historický význam“ a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa neho sa na implementácii dohody bude podieľať nielen Rusko, ale aj azerbajdžanský spojenec Turecko.

Arméni demonštrujú

Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu.

Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili.

Tieto strany – vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine – vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú „celkovú zodpovednosť za situáciu“ v Karabachu. „Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud,“ uviedlo zoskupenie strán. 

Krátko po oznámení podpísania dohody sa pred hlavným sídlom arménskej vlády v metropole Jerevan zišli tisíce nespokojných demonštrantov, z ktorých niektorí vnikli do budovy, rabovali kancelárie a rozbíjali okná, hlási AFP.

Konflikt v Náhornom Karabachu si od prepuknutia najnovších bojov v septembri vyžiadal viac než tisíc mŕtvych a desaťtisíce vysídlených. Ide o najsmrteľnejšiu eskaláciu odvtedy, čo Arménsko a Azerbajdžan začali koncom 80. rokov viesť boje o tento separatistický región. Náhorný Karabach je etnicky arménska oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30-tisíc obeťami na životoch.

(tasr, ste)