Nemecko a Rusko sú odhodlané dokončiť posledných niekoľko kilometrov plynovodu NordStream 2 za takmer akúkoľvek cenu, hoci projekt rozdeľuje partnerov z EÚ. Spojené štáty, poháňané aj vlastnými ekonomickými záujmami, medzitým proti spornému plynovodu vyťahujú najťažšiu muníciu. Tá síce môže byť účinná, no v budúcnosti by sa mohla bolestivo obrátiť proti Washingtonu samotnému.

Spoločnosť, ktorá stojí za projektom NordStream 2, v sobotu vyhlásila, že pokračuje vo výstavbe plynovodu po tom, ako začalo ruské plavidlo Fortuna klásť potrubie v dánskej výlučnej ekonomickej zóne. Spoločnosť dodala, že práce prebiehajú v súlade s vydanými povoleniami.

Na dokončenie sporného plynovodu, proti ktorému ostro vystúpili najmä Spojené štáty, zostáva položiť posledných približne 150 kilometrov potrubia prechádzajúceho dánskymi a nemeckými vodami. Rusi očakávajú, že potrubie bude dokončené v marci.

Nemecko nechce miešať biznis s dodržiavaním ľudských práv

Projekt NordStream 2 stojí už od roku 2015 na zdanlivo neochvejnom odhodlaní Berlína a Moskvy dokončiť ho aj napriek aktívnemu odporu Washingtonu a niektorých členov EÚ. Niektorí experti ešte v lete predpokladali, že rusko-nemecký duet ukončí otrava ruského opozičníka Alexeja Navaľného nervovoparalytickou látkou novičok, za ktorou stojí podľa západných vlád ruský štát. Odporcovia projektu však nakoniec ostali sklamaní – vláda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej síce vyjadrila nad prípadom znepokojenie, no podľa očakávaní projekt podržala.

Merkelová a Nemecko sa dostali pod zvýšený tlak potom, ako prípad Navaľného ďalej eskaloval, keď ruský súd opozičníka na začiatku februára odsúdil na dva a pol roka v trestaneckej kolónii za údajné porušenie podmienky a ruské úrady tvrdo potlačili protesty na jeho podporu. Merkelová aj teraz zachovala chladnú myseľ. Berlín rozhodne schladil akékoľvek nádeje odporcov na zastavenie takmer dokončeného projektu pre ruského opozičného aktivistu. Nemeckej diplomacii sa podarilo nakloniť si viaceré štáty vrátane Slovenska a debatu o sankciách voči Rusku odsunuli na budúcnosť.

Na archívnej snímke ruské plavidlo Fortuna poverené dokončením sporného plynovodu NordStream 2 v nemeckom prístave Wismar. Foto: TASR/DPA

„Obchodné vzťahy a obchodné projekty, ktoré existujú po desaťročia, sú jednou vecou a naša reakcia na vážne porušovanie ľudských práv je vecou druhou,“ varoval v nedeľu pred spájaním prípadu Navaľného s projektom NordStream 2 nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier. Zopakoval tak slová Merkelovej, ktorá sa už 5. februára nechala počuť, že nechce tieto dve záležitosti spájať. Merkelovej toto stanovisko nebráni hovoriť presne opačné výroky o tom, že nie je dobre, aby bola Európa vo zvýšenej miere energeticky závislá na Rusku, prípadne že podporuje, aby Ukrajina naďalej zostala tranzitnou krajinou pre ruskú ropu a plyn. Pritom celý zmysel NordStreamu je Ukrajinu obísť. Dokončenie plynovodu bude mať zásadný finančný dopad aj na plynovod Družba a slovenské hospodárstvo.

Ako vždy, ide nielen o geopolitiku, ale aj o peniaze. Nemecká ekonomika by v najbližších rokoch mala byť od zemného plynu závislá vo zvýšenej miere po tom, ako Berlín rozhodol o odklone od fosílnych palív aj jadrovej energie. Gergely Molnar, analytik spoločnosti Wood Mackenzie, pre agentúru Bloomberg v tejto súvislosti odhadol, že preprava plynu cez NordStream 2 bude pre Nemecko až o 40 percent lacnejšia, než je terajší tranzit cez Ukrajinu. Projekt je preto z pohľadu Berlína kľúčový pre úspešné zvládnutie plánovanej transformácie nemeckej ekonomiky.

Nielen ekonomika, ale aj otázka cti

Záujem Ruska na dokončení NordStream 2 je pomerne zrejmý. Z hľadiska geopolitiky dokáže Moskva dokončením projektu ekonomicky poškodiť a ešte viac vytrestať z jej pohľadu odbojnú Ukrajinu. V ekonomickej rovine zas bude Moskva obídením tranzitných krajín schopná ponúkať svoj plyn lacnejšie na západoeurópskych trhoch. Dokáže tak vytlačiť konkurenciu amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) a upevniť svoju pozíciu na európskom trhu.

Európsky trh je pritom pre Kremeľ dôležitejší než kedykoľvek predtým. Turecko nedávno dobudovalo plynovodnú infraštruktúru z Azerbajdžanu a predaj ruského plynu Ankare sa prepadol takmer deväťnásobne. Európsky trh v tejto situácii pre Moskvu prestal byť z hľadiska vývozu plynu jednou z možností a stal sa nevyhnutnosťou.

Po tom, ako bol projekt spolitizovaný a stal sa predmetom geopolitického boja, nejde Kremľu už len o jeho bezprostredné ekonomické záujmy. „Teraz to už podľa mňa nie je len plynárenský projekt. Jeho dokončenie sa stalo otázkou cti. Myslím si, že Putin urobí všetko pre to, aby ho dokončil,“ uviedla experta na európsku energetiku Anna Mikulska.

Spojené štáty útočia na projekt dvojsečnou zbraňou

Najvplyvnejším odporcom NordStream 2 sú Spojené štáty, ktoré na projekt už uvalili sankcie na základe zákona Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act (CAATSA). Bývalý americký prezident Donald Trump Nemcov v súvislosti s projektom označil za „rukojemníkov Ruska“, pričom ešte 18. januára stihol uvaliť preventívne sankcie na základe CAATSA aj na plavidlo Fortuna. To bolo označené za „blokovaný majetok“.

Tieto dodatočné opatrenia sa zameriavajú na akýkoľvek subjekt, ktorý lodi Fortuna poskytne prístavné zariadenia, modernizáciu vybavenia, poistenie, inšpekciu alebo iné služby. Nórska certifikačná spoločnosť DNV GL v tejto súvislosti už oznámila, že „kým budú trvať sankcie“ preruší s projektom akékoľvek vzťahy. Za „zlý obchod“ pre Európu označil NordStream 2 aj nový americký prezident Joe Biden, pričom jeho administratíva nevylúčila možné ďalšie sankcie.

Pri kritike projektu Spojené štáty väčšinou argumentujú zvýšením vplyvu Ruska na Európu bez ohľadu na to, že Rusko samo je závislé na európskom trhu. Druhým hlavným argumentom sú obavy o prerušenie transportu ruského plynu cez Ukrajinu, ktorej rozpočet je do značnej miery závislý od tranzitných poplatkov.

Záujmy USA však nie sú len čisto nezištné. Projekt NordStream 2 predstavuje potenciálne fatálnu konkurenciu pre vývoz (v priemere drahšieho) amerického LNG do Európy. „Ak bude NordStream spustený podľa plánu, príliv dodávok do Európy by mohol vytvoriť ďalší tlak na oživenie importu amerického LNG v roku 2021,“ zdôraznil energetický analytik Connor McLean.

Mapa už existujúcich ruských plynovodov do Európy. Plynovod NordStream 2 by mal ísť paralelne s plynovodom NordStream.

Unilaterálny nátlak USA prostredníctvom sankcií, ktorý ocenili krajiny ako Poľsko a kritizovali iné európske štáty, zdanlivo prináša svoje plody. Švajčiarska poisťovacia spoločnosť Zurich Insurance Group už v polovici januára oznámila, že pre americké sankcie nebude ďalej projektu NordStream 2 poskytovať poistenie. Ako pre informačný portál Politico zdôraznila Elisabeth Brawová, Spojené štáty prelomili tabu, pričom v budúcnosti sa tiež môžu stať obeťou podobného kroku zo strany konkurenčných mocností.

„Poisťovne sa tak ľahko nezľaknú. Za správnu cenu sa dá väčšina vecí poistiť bez ohľadu na zložitosť alebo rizikovosť. Sankcie sú ale niečo iné. Ani tí najodvážnejší poisťovatelia nepoistia klienta, na ktorého boli uvalené sankcie, pretože sa môžu samy stať ich terčom,“ uviedla Brawová s tým, že dané opatrenie môže projekt skutočne ochromiť.

Rovnaká hrozba však podľa jej názoru bude teraz visieť aj nad americkými firmami. Ak Čína v určitom okamihu oznámi, že uvalí sankcie na americké firmy, pretože nesúhlasí s americkou politikou, Washington sa podľa Brawovej rozzúri, no rýchlo zistí, že už nemôže viac konať z pozície morálnej autority. Pričom vzhľadom na ekonomickú silu Číny sa poisťovacie spoločnosti pravdepodobne rozhodnú z podobných projektov amerických firiem vycúvať.

„Takýto trest môže zaváňať víťazstvom, ale otvára dvere k činom, ktoré by mohli v budúcnosti vážne poškodiť USA aj ich spojencov. Na medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách záleží totiž aj vo svete podnikania,“ uporoznila Brawová.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.