A tieto útoky vyvolali obrannú reakciu. Hölderlin mal pravdu, tam, kde je hroziace nebezpečenstvo, je blízko aj záchrana.
Poľsko je v šoku. Potom, čo poľský ústavný súd vo svojom novom zložení rozhodol, že potratový zákon – už i tak pomerne prísny – je neplatný a že eugenické zabíjanie nenarodených detí s genetickou vadou (predovšetkým s Downovým syndrómom) je v rozpore s ústavou, došlo k neslýchaným udalostiam.
Nielen, že vyšli desaťtisíce mladých ľudí do ulíc, aby protestovali za práva žien na „ich“ telo, ale v celom katolíckom Poľsku došlo k profanácii kostolov, krížových ciest a pamätníkov – dokonca aj sochy Ronalda Reagana a sv. Jána Pavla II boli poškodené.
Nejde v žiadnom prípade o nafúknuté ojedinelé prípady. Aj na malom varšavskom predmestí, kde bývam, boli ruky bronzovej sochy poľského pápeža v životnej veľkosti namaľované krvavo červenou farbou a steny kostola postriekané grafitmi. Pamätník povstania v roku 1918 neďaleko môjho pracoviska v Poznani bol postriekaný znakmi „xxxx xxx“, šifrou pre nadávku „Fuck PiS“. Všade v inak čistom Poľsku, sú na stenách hanlivé nápisy.