A tieto útoky vyvolali obrannú reakciu. Hölderlin mal pravdu, tam, kde je hroziace nebezpečenstvo, je blízko aj záchrana.

Poľsko je v šoku. Potom, čo poľský ústavný súd vo svojom novom zložení rozhodol, že potratový zákon – už i tak pomerne prísny – je neplatný a že eugenické zabíjanie nenarodených detí s genetickou vadou (predovšetkým s Downovým syndrómom) je v rozpore s ústavou, došlo k neslýchaným udalostiam.

Nielen, že vyšli desaťtisíce mladých ľudí do ulíc, aby protestovali za práva žien na „ich“ telo, ale v celom katolíckom Poľsku došlo k profanácii kostolov, krížových ciest a pamätníkov – dokonca aj sochy Ronalda Reagana a sv. Jána Pavla II boli poškodené.

Nejde v žiadnom prípade o nafúknuté ojedinelé prípady. Aj na malom varšavskom predmestí, kde bývam, boli ruky bronzovej sochy poľského pápeža v životnej veľkosti namaľované krvavo červenou farbou a steny kostola postriekané grafitmi. Pamätník povstania v roku 1918 neďaleko môjho pracoviska v Poznani bol postriekaný znakmi „xxxx xxx“, šifrou pre nadávku „Fuck PiS“. Všade v inak čistom Poľsku, sú na stenách hanlivé nápisy.

Poškodená socha sv. Jána Pavla II. v poľskom meste Konstancin-Jeziorna.

Teraz to PiS myslí vážne

Ako mohlo dôjsť k rozhodnutiu súdu? Cirkev sa roky snažila presvedčiť vládu PiS, aby sprísnila interrupčné zákony, ale vzhľadom na nepopulárnosť takéhoto opatrenia zostali doteraz všetky návrhy v šuflíkoch. Teraz to však vyzerá vážne, hoci bolo rozhodnutie šikovne presunuté na ústavný súd, aby sa tak vláda a parlament vyhli priamej  zodpovednosti.

O kalkule možno iba špekulovať. Chcel starnúci a hlboko veriaci predseda PiS Jarosław Kaczyński, ktorý práve unikol pred koronavírusom, presadiť reformu, ktorá je vnímaná ako morálna povinnosť, kým to je ešte možné? Alebo chcel – kvôli nedávnym vládnym krízam – pripraviť cestu ku spojenectvu so stranami ďalej napravo a zabrániť odchodu voličov ku Konfederácii? V každom prípade boli reakcie na rozhodnutie neočakávane prudké. Tvrdé rozhodnutie súdu možno pokojne kritizovať a dúfať v kompromis, ako to už navrhol prezident Andrzej Duda. Avšak násilnosť nepokojov treba jednoznačne odsúdiť.

Odpor konzervatívnej mládeže

Iste, väčšina protestov bola pokojná. Avšak frekvencia šokujúcich nepokojov nepriateľských voči cirkvi a tradícii dokazuje, že ľavicová radikálna indoktrinácia mladých ľudí dosiahla rozmery, ktoré prekvapia všetkých pozorovateľov. Skutočnosť, že demonštrácie sa nesú v znamení runy pripomínajúcej nacistické Blitzmädchen (dievčatá a mladé ženy slúžiace vo Wehrmachte – vyše polovica sa prihlásila dobrovoľne, pozn. prekl.), a že demonštranti používajú aj plagáty, pomocou ktorých kedysi národní socialisti lákali poľské ženy na prácu v Tretej ríši, je ďalšou šokujúcou chybou. K takýmto chybám patrí aj stále častejšie volanie po väčšom „socializme“: tu získavajú prevahu sily a symboly, s ktorými možno v Poľsku získať len málo sympatií, a odhaľujú, že z boja za právo na potrat sa už dávno stala oveľa zásadnejšia kultúrna vojna medzi tradíciou a kolektivizmom.

Pochopiteľne, „kde je hroziace nebezpečenstvo, tam je blízko aj záchrana“ (Hölderlin). A tak sa rýchlo sformoval významný odpor konzervatívnej mládeže rozličného pôvodu. Títo mladí ľudia odvtedy držia stráž pred kostolmi a média ich neprekvapivo dehonestujú ako hooligans alebo pravicových extrémistov. Sú však dôkazom toho, že v Poľsku na rozdiel od mnohých iných západných štátov existuje nedocenený počet mladých ľudí pripravený v prípade potreby brániť aj silou integritu svojho kultúrneho a duchovného dedičstva.

Pokusom o vniknutia do kostolov za účelom demonštrácií bránia mladí ľudia.

Protesty môžu priniesť aj niečo dobré

Nikto nedokáže povedať, ako sa budú udalosti vyvíjať ďalej. Fakticky bude vládna väčšina v parlamente pravdepodobne prinútená navrhnúť o niečo miernejšiu novelu zákona, ako sa pôvodne plánovalo. Práve v Poľsku, napriek zjavnej polarizácii spoločnosti, sa nebude jesť kaša taká horúca, ako sa navarí. Pre PiS je typická veľká ochota ku kompromisom a flexibilita, ktorú mu vyčítajú kritici sprava.

Podľa očakávaní bude poľská reputácia v zahraničí týmito udalosťami naďalej trpieť. Sympatie západných médií sú bezvýhradne na strane „pokrokárov“ a ich protiklerikálnej, eugenickej a transhumanistickej agendy. To je v časoch koronakrízy pre krajinu nad Vartou a Vislou odkázanú na finančnú pomoc z EU chúlostivá situácia.  

Predsa však môžu protesty priniesť aj niečo dobré. Ľavicovo-liberálna opozícia konečne aj v Poľsku odhodila svoju masku a ukázala, že pod jej krídlami vyrástli sily, ktoré útočia na vieru a tradíciu a nakoniec stoja za novou kultúrnou revolúciou. To by vláde mohlo priniesť dvojakú výhodu aj napriek širokému odporu zákazu potratov. Na jednej strane, ak si vláda zachová zvrchovanosť nad diskurzom, môže z konfliktu vyjsť posilnená alebo aspoň nie príliš oslabená ako konečný zástanca poriadku a tradície. To môže byť veľmi dôležitým argumentom medzi Poliakmi, ktorí si želajú zmier.

Tradičný pochod nezávislosti ako lakmusový papier

Na druhej strane PiS úspešne vyvrátil obvinenie, ktorému v Poľsku čelí a ktoré je v zahraničí úplne prehliadané, že sa posúva príliš do stredu. Tým PiS aspoň dočasne upevnil spojenectvo s katolíckou cirvou. Uvidí sa, či to z dlhodobého hľadiska bude stačiť na to, aby PiS odolal silám „pokrokárov“, ktoré sú masívne podporované zo zahraničia, a súčasne aby si neodplašil mladých ľudí. Tradičný pochod nezávislosti 11. novembra by mal byť každopádne merítkom nadchádzajúcich udalostí – a je treba sa obávať, že tento rok pochod neprebehne tak pokojne ako v minulosti.

Prof. Dr. David Engels

Autor je historik, vyučuje v Bruseli históriu rímskej doby a pôsobí tiež na Západnom inštitúte v Poznani. Preložila Mária Fuchs.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0