Pri príležitosti Národného týždňa manželstva projekt Vzťahovo prináša sedemdielnu sériu článkov a podcastov, ktorej cieľom je rozvinutie tohtoročnej témy kampane: Bezpečne v manželstve.

Budeme sa rozprávať o siedmich nebezpečenstvách v manželstve, ale aj o siedmich riešeniach, ktoré vám pomôžu úspešne ich zvládnuť. Ku každej téme vám ponúkneme aj malé cvičenie, ktoré vás posunie vo vašom partnerskom vzťahu vpred. Prvou nástrahou v manželstve, o ktorej budeme hovoriť, je egocentrizmus.

Vedomie seba samého predpokladá schopnosť vytvárať vzťahy

Kvalita vzťahu k sebe samému je rozhodujúcim faktorom šťastného manželstva. O tomto fakte vypovedá aj dôležitá partnerská zručnosť – sebariadenie, ktorá je jednou zo siedmich zručností ovplyvňujúcich spokojnosť v partnerskom vzťahu. 

Prečo začínam naše rozprávania práve touto témou? Doktorka Mirriam Priessová vo svojej knihe s podnadpisom: „Nájdite cestu späť k sebe“ prináša myšlienku, s ktorou sa úplne stotožňujem: „Základom každého vzťahu je umenie používať osobné zámeno ja, hovoriť za seba. Bez toho totiž nie je možné nadviazať dialóg a ani rozvíjať spolužitie s ostatnými. Keď chýba vedomie ja, je nablízku egocentrizmus a vnútorný konflikt.“ 

Detstvo – bašta zdravého sebavedomia

Vedomie seba samého sa vytvára v detstve, v prvých rokoch života dieťaťa. Jeho základom je prežívanie bezpečia v dôležitom mikrosvete, ktorým je rodina. Toto bezpečie vytvárajú rodičia tým, ako sa k dieťaťu správajú. Ide o akúsi atmosféru vzájomného súladu, kedy dieťaťu sprostredkúvajú informáciu, že je vítané a prijímané také, aké je. Toto súznenie zároveň predpokladá aj súlad dieťaťa s rodičmi prostredníctvom učenia sa rešpektu k ich jedinečnosti a k hraniciam. 

Prijatie dieťaťa s jeho originalitou a pomoc v tom, aby bolo tým, kým je, je podstatné pre jeho budúci zdravý, spokojný a zodpovedný život. Vďaka tomu sa naučí nevnímať seba samého ako jedinú mieru správnosti života a odlišnosť druhých bude prežívať ako obohatenie, nie ako ohrozenie vlastnej identity. A práve toto je podstatou vydareného partnerstva.

Čím menej rodičia totiž utvrdzovali dieťa v jeho identite, tým je neskôr menej schopné zaoberať sa samým sebou. Dokonca sa tým zväčšuje hlad po jeho sebapotvrdení zvonku a chorobná závislosť na ňom. Postupne sa v jeho vzťahoch dostavujú pocity manipulácie, neslobody i tendencie zbavovania sa zodpovednosti a strata zmyslu života.

Ak sa toto potvrdenie identity v našich životoch neudialo, zrejme sme sa nenaučili starať sa o seba. Nemáme k sebe pozitívny vzťah a je dosť možné, že si len veľmi ťažko vieme odpovedať na otázku: Kto som? Kvôli nepoznaniu vlastnej identity nevieme pomenovať vlastné potreby a ani si ich slobodne naplniť. Často nepoznáme svoje hranice a hranice ostatných nás zraňujú až ohrozujú. Toto sa odzrkadľuje v našich vzťahoch, ktoré sú nezriedka plné obáv, hnevu, frustrácie, sklamania, čo vedie k izolácii či emocionálnemu odcudzeniu. 

Dospelosť – naša druhá šanca

Možno vás napadá otázka – čo s tým, keď detstvo je už nenávratne preč a nedá sa to vrátiť späť. Možno sa vo vás vynárajú pocity hnevu voči vašim rodičom za to, ako vyzeralo vaše detstvo a aké to má dopady na váš vzťahový život. Mám pre vás dobrú správu – ako dospelí máme možnosť utvárať a meniť naše životy, máme možnosť uzdraviť staré rany, opätovne sa spoznať, definovať sa. Ako na to?

Naučme sa byť zdravými egoistami. Že čo to hovorím? Veď všade hovoria, že egoizmus predsa vzťahy zabíja a je potrebné sa ho vyvarovať! Ak dovolíte, skúsim objasniť.

Zdravý egoizmus nie je nič iné ako to, že sa človek zaoberá sám sebou, je schopný premýšľať o sebe samom. Vtedy sa dokáže zaujímať o ostatných i viesť s nimi dialóg ako rovný s rovným. Takto ho opisuje doktorka Priessová.

Kto sa totiž nenaučil zaoberať sa sám sebou a riadiť sa podľa seba samého, ten sa v radostiach a starostiach života dokáže obracať len na svoje okolie. Tým sa zbavuje zodpovednosti za svoj život a požaduje od okolia, aby ho potvrdzovalo a staralo sa o jeho emocionálnu pohodu. Každý konflikt, ktorý sa vo vzťahu vyskytuje – spätná väzba od partnera, kedy požaduje zmenu, požiadavka na vyjadrenie názoru či rozhodnutia alebo potreba na aktívny prístup vo vzťahu – sa tak vo stávajú zdrojom napätia. 

Vypočujte si tento text aj ako podcast.

Prevezmite kormidlo utvárania seba do vlastných rúk

Chcela by som vám ponúknuť pár nápadov, ako to celé zvládnuť na jednotku:

  • Poznajme našu minulosť, nazrime do nej a zmierme sa s ňou. Odpustime, ak je to potrebné. Ak je to príliš zaplavujúce, majme odvahu vyhľadať odbornú pomoc psychoterapeuta.
  • Vnímajme chápadlá nášho nezdravého egocentrizmu. Pomocou láskavého a chápajúceho prístupu k sebe samému si doprajme v našom emocionálnom svete viac bezpečia. 
  • Naučme sa vnímať spätnú väzbu od druhých ako názor, s ktorým môžeme slobodne pracovať, a nie ako hrozbu, ktorá nás zrazí na kolená. 
  • Majme odvahu vstupovať do situácií, ktoré od nás vyžadujú zmenu či učenie sa niečomu novému, lebo sú cenným zdrojom sebapoznania.
  • Naučme sa riadiť naše životy tak, aby sme vedome utvárali našu životnú spokojnosť – radostne, slobodne a s osobnou zodpovednosťou.

Na záver pribalím ešte jedno malé cvičenie: Keď najbližšie budete hovoriť s vaším partnerom na náročnejšie témy a začnete počas rozhovoru cítiť emocionálny tlak, túžbu brániť sa, vyhovoriť sa či prudšie reagovať, vedome pribrzdite, počkajte chvíľku s reakciou, predýchajte a opýtajte sa samých seba, kto to vlastne chce reagovať: moja zranená minulosť alebo moje slobodné a zodpovedné ja? Keď nájdete odpoveď, uvedomte si, že máte možnosť voľby, ako zareagujete. Bude to už vaše vedomé a slobodné vyjadrenie. Držím palce!

Ako zakončiť toto naše prvé rozprávanie? Krásnou myšlienkou doktorky Priessovej. „Ten, kto vie, kým je, vie aj to, čo znamená žiť.“ Prajem vám, aby sa v našich vzťahoch usídlil zdravý egoizmus, ktorý naše vzťahy skvalitní a posilní. 

Zdroj: Priess, M.: Jak zvládnout syndrom vyhoření. Najděte cestu zpátky k sobě. Grada, 2015. ISBN: 978-80-247-5394-2

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0