Americké námorníctvo bude meniť názvy niektorých lodí. Sú vraj rasistické

Lietadlová loď USS John C. Stennis. Foto: Wikipedia Lietadlová loď USS John C. Stennis. Foto: Wikipedia

Po sochách a školách prichádzajú na rad mená vojenskej techniky. V USA sa už dlhšie tlačí na väčšiu diverzitu aj vymazávanie názvov a vecí, ktoré sú považované za problematické. Za týmto účelom vznikajú konkrétne pracovné skupiny.  

Námorníctvo Spojených štátov amerických sa v súčasnosti zaoberá premenovávaním niektorých kusov techniky. Ide o iniciatívu novej pracovnej skupiny v rámci námorníctva, ktorá sa snaží zlepšiť „rozmanitosť“ tejto časti amerického vojska.

K týmto krokom má patriť aj premenovanie vojnových lodí, ktoré podľa komisie nesú meno po problematických postavách amerických dejín. Inak povedané, ide o názvy asociované s americkým Juhom či „rasistickými, urážlivými alebo kultúrne necitlivými osobami, udalosťami či jazykmi.“

Viac ako 140-stranový dokument presne nešpecifikuje, aké plavidlá by sa mohli stať obeťou politicky korektného lúču. Existujú však viaceré tipy, o aké lode zrejme pôjde. Jednou z nich je lietadlová loď USS John C. Stennis, pomenovaná po americkom senátorovi rovnakého mena.

Senátor John Stennis (1901-1995) bol demokrat, v Senáte pôsobil dlhých 41 rokov. Foto: wikimedia

Stennis bol mimoriadne úspešný demokrat, patrí do desiatky najdlhšie pôsobiacich senátorov v amerických dejinách. Bol podporovateľom rasovej segregácie v USA a hlasoval proti viacerým návrhom v tejto oblasti v 50. a 60. rokoch, viaceré postoje si zachoval aj dlhšie. Podpísal aj takzvaný Južanský manifest v roku 1956, ktorý sa postavil proti zákazu segregácie v amerických školách. Stennis segregáciu podporoval, namietal proti nasadeniu národnej gardy, ktorá chránila čiernych študentov na dovtedy bielych školách. Vo svojich neskorších rokoch hlasoval v prospech rozšírenia zákona o hlasovacom práve, podporoval černošského kongresmana Mikea Espya. Svojich kritických postojov sa však nevzdal, hlasoval napríklad proti tomu, aby sa Deň Martina Luthera Kinga stal federálnym sviatkom.

Hoci bol Stennis demokrat a hlasoval proti mnohým konzervatívnym návrhom, dobre vychádzal s republikánskymi prezidentmi, zvlášť s Richardom Nixonom a Ronaldom Reaganom, ktorý na jeho počesť v roku 1988 po skončení jeho politickej kariéry pomenoval aj spomínanú lietadlovú loď.

Kongresman Carl Vinson 1883-1981) bol dlhých 50 rokov kongresmanom za štát Georgia. Foto: wikimedia

Pravdepodobne druhá v hľadáčiku progresívcov je lietadlová loď USS Carl Vinson, ktorá nesie meno po južanskom zákonodarcovi, taktiež podporovateľovi segregácie. Kongresman Vinson slúžil v Snemovni reprezentantov 50 rokov, bol veľmi vplyvným poslancom a je považovaný za patróna amerického námorníctva, ktoré vďaka nemu dokázalo pôsobiť na dvoch oceánoch. Vinson podobne ako Stennis podpísal Južanský manifest, podpísalo ho vtedy 99 demokratov a dvaja republikáni, všetci poslanci a senátori boli z Juhu. Vojenská loď USS Carl Vinson bola na jeho počesť pomenovaná v roku 1980.

To, čo spája Vinsona a Stennisa, je dlhodobá podpora armády, zastávali sa väčšej modernizácie a finančnej podpory, aktívne tiež vystupovali počas amerických vojen, zvlášť v prípade vojny vo Vietname. Vinson bol ocenený prezidentom Johnsonom medailou slobody, na jeho počesť je pomenované aj najväčšie pohorie v Antarktíde a mnohé ďalšie parky či inštitúcie.

Problematická bude zrejme aj prieskumná loď USS Maury nazvaná podľa námorníka a oceánografa Matthewa Fountaine Mauryho, ktorý – ako občan štátu Virginia – bojoval v občianskej vojne za Konfederáciu. Dôvod, pre ktorý nesie dnes už staručké plavidlo jeho meno, je však iný. Maury je považovaný za zakladateľa oceánografie a námornej meteorológie, má medzinárodne uznané zásluhy za preskúmanie morských prúdov a vetrov, prezývali ho „vedec morí“, vysoko cenená bola jeho objaviteľská práca z roku 1855 – Geography of the Sea, čo bolo prvé tak obsiahle dielo v odbore.

Matthew Maury (1806-1873), zakladateľ oceánografie. Foto: wikimedia

Spomenutá pracovná skupina bola založená v júni roku 2020, krátko po protestoch a nepokojoch súvisiacich so smrťou Afroameričana Georgea Floyda. Podobné „diverzné“ tlaky v súčasnosti prebiehajú aj v ostatných vetvách americkej armády. Premenovávať sa tak majú napríklad vojenské základne, ktoré nesú meno problematických osobností.


Ďalšie články