Za morálku si treba priplatiť. Keď ide o vakcíny, treba viac wojtylovčiny

Vo verejnej diskusii je zatiaľ málo kriku pre čosi podstatné, etiku očkovacích vakcín. Debatu sťažuje aj finančná otázka a cena vakcín.

Petícia za morálne postupy v očkovaní, ktorú časť prolife prostredia smeruje veriacemu ministrovi zdravotníctva, by si minimálne v katolíckych kruhoch zaslúžila viac pozornosti a menej antivaxerských predsudkov. 

Petícia za rozlišovanie očkovacích látok si vyslúžila kritiku, alebo prinajmenšom zostala ignorovaná. Čiastočne je to prirodzené, vzhľadom na obavy z dezinformačných inštinktov ultrakonzervatívneho prostredia a z toho plynúcich postojov ohrozujúcich verejné zdravie. Obzvlášť pre ich nezanedbateľný spoločenský vplyv.

No pri hlbšom pohľade je táto kritika neoprávnená. Najmä pre ľudí, ktorí berú vážne cirkevné učenie, v ktorom zďaleka nejde len o aspekt viery. Nezabúdajme, že cirkev je aktívna a veľmi prítomná na poli lekárskej etiky, samotná sekulárna medicína dnes používa morálne štandardy bioetiky viac-menej kopírujúce cirkevné učenie – v ktorom tieto štandardy vznikli. Napokon, moderné nemocnice sú – podobne ako školstvo a univerzity – historickým vynálezom katolíckej cirkvi, nie sekulárneho štátu.  

Autor tohto textu sa hneď sprvoti prizná, že sám bol voči petícii skeptický, a bolo to z dôvodov uvedených vyššie. Lenže po ostrej debate s autorom petície nazrel bližšie a musel zraziť opätok. Cirkevné texty, na ktoré sa petícia odvoláva, naozaj apelujú, aby sme nepristupovali ku každej očkovacej látke rovnocenne. Pri niektorých existuje jednoducho morálny problém, hoci aj desaťročia vzdialený.

Problematický spôsob izolácie bunkových línii síce pochádza z účelového využitia potratu vykonaného ešte v 70. rokoch (matka síce nešla na potrat na objednávku farmavýskumu, no zdá sa, že výskumníci jej priamo naplánovali konkrétny čas abortu, aby sa z dieťaťa mohlo vziať všetko „potrebné“, a to vo vyššom štádiu tehotenstva).

Pravda, je to už dávno a už sa to nedá napraviť. Nebolo by správne jednu líniu medicínskeho výskumu zahodiť pre zvrhlosť vykonanú v časovom okne, keď sme ešte na medicínske novinky (potraty) nestihli legislatívne reagovať reguláciou nakladania s mŕtvym plodom. 

To ale cirkevné texty ani nevyžadujú. Oni len ukazujú, že ak ku morálne kontaminovanej vakcíne existuje vhodnejšia alternatíva – hoci aj tá nie je bezchybná, – mali by sme ju preferovať. Teda vyslať signál, že takýto dodávateľ si u nás urobí lepší biznis – a to práve preto, že rešpektuje morálne požiadavky klienta. Na to by ale klient musel tieto požiadavky prejaviť. A poslať farmabiznisu jasnú správu.

A práve to je celý obsah petície. Nič viac, nič menej.    

Cena za morálku je vysoká

Problémom petície je nedostatočná konkretizácia svojho tlaku. Keďže ide o politický lobing, minister nemôže reagovať, pokiaľ ho petícia k niečomu konkrétnemu nevyzýva. Autori petície vravia, že im šlo len o morálny apel, a minister by už mal sám vedieť, ako ho naplniť obsahom. Zdá sa, že autori automaticky rátajú s tým, že minister sa hlási k viere. Považujem to za slabé miesto iniciatívy. Videli ste už lobistu, ktorý by apeloval na politika bez konkrétnych požiadaviek? Bez nich ani nevieme, či minister vôbec reaguje. Konkrétny obsah stanovuje kritérium posudzovania.

Je tu ale aj ďalší problém. Petícia môže byť úspešná iba vtedy, ak sa za ňu nepostavia len pravoverní katolíci, napokon, ľudská dôstojnosť a etika nie je súkromná ani výberová záležitosť: ak je pravdivo zdôvodnená, musí byť záväzná pre všetkých. Ak chcú aktivisti vytvoriť verejný tlak, potrebujú širšie zázemie v ľude.

A ten je citlivý aj na ekonomický argument, ktorý jeho odporcovia určite použijú. Morálne najviac kontaminovaná vakcína je totiž tá oxfordská, a tá je rádovo lacnejšia ako alternatívy. Oproti vakcíne od Moderny je lacnejšia dokonca deväťnásobne.  

Cena za morálku by teda bola veľmi vysoká. Skúsme sa na vec ale pozrieť inou optikou.

Ak by sme neboli žgrloši, dnes by sme mali menší problém s nedostatkom vakcín. Je verejným tajomstvom, že chaos spôsobený členskými krajinami pri definovaní nákupnej politiky Únie bol spôsobený aj tlakom na čo najnižšiu cenu. Preto sme zmeškali preteky o vakcínu Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech (20 eur za vakcínu), lebo sme sa spoliehali najmä na dohodu s konzorciom AstraZeneca/Oxford (4 eurá). Od nich máme mať suverénne najviac dodávok. Len pôvodne zakontrahované objednávky sú na 3,6 milióna kusov.

Zatiaľ z nich máme len odrobinky. Kým vakcínou Comirnaty sa očkuje bezmála dva mesiace, britská vakcína bola schválená len pred týždňom a zatiaľ ju ani nemôžeme použiť na najrizikovejších, keďže nemá ukončené testovanie na starších ľuďoch.

Ak by sme jej morálny problém vnímali už predtým, možno by sme vtedy túto chybu neurobili. Samozrejme, vtedy sme ešte netušili, kto bude vo vývoji prvý. A práve o to ide. Pri etike nesledujeme pragmatické ciele. A možno práve preto príde požehnanie. V opačnom prípade prekliatie.

Napríklad v podobe nedostatku vakcín v čase, keď Veľká Británia či Izrael už očkujú masovo. Ekonomiku vďaka tomu otvoria skôr, a tak dnes poznávame, že najdrahšia vakcína nie je tá, ktorá má najvyššiu cenovku. Najdrahšia je nevyrobená, nedodaná a neschválená.   

Čo s problémovou vakcínou?

Vráťme sa naspäť k úvodnej otázke. Otázne je, či petíciu podporí samotná katolícka cirkev, respektíve jej domáca reprezentácia. Pod petíciou sú podpísaní aj dvaja ľudia z vedenia Nadácie Christiana, čo vzbudzuje nedôveru vzhľadom na podivné vyjadrovanie jej médií voči očkovaniu samotnému. A s touto organizáciou je aj samotná cirkev v oprávnenom konflikte.

V tomto prípade Nadácia Christiana stojí za cirkevným učením. Dokáže sa cirkev nad tento spor povzniesť a otvorene podporiť svojich oponentov vo veci, ktorá je správna vzhľadom na učenie prichádzajúce z Ríma?

Petícia pritom neohrozuje samotné očkovanie. Vyplýva z nej, že očkovacie látky vytvorené na Oxforde (producent AstraZeneca) by sme nemali len tak vyliať do Dunaja. Líder petície Juraj Šúst nie je žiadny radikál, myslí si, že ak ich už máme kúpené, je morálne prípustné ich použiť.

Zároveň platí, že ak máme vakcín nedostatok a stále nám umierajú ľudia, nie je morálne nesprávne využiť všetko, čo je poruke. To nie je morálny relativizmus, ale princíp vyššieho dobra v obmedzených podmienkach. Aj v tomto je poznať, že cirkevné učenie vôbec nie je odtrhnuté od reality a neobsahuje žiaden aspekt podozrivý z ohrozovania zdravia v dôsledku trvania na morálnych princípoch.

No ďalšie objednávky by už mali byť smerované k vakcínam, ktoré sú najmenej kontaminované. To je krátke zhrnutie celého cirkevného učenia – a samotnej petície. A je to aj návrh onej vyššie zmienenej konkretizácie, ktorá by mala smerovať ministrovi. 

Diplomacia

A nemalo by zostať len pri tom. Keďže vakcíny ako členská krajina EÚ nenakupujeme samostatne, ale centrálne, petičný aktivizmus by mal obsahovať aj efektívnu stratégiu tlaku na Úniu, čo sa dá realizovať iba spoločným postupom krajín V4. Tento spolok – povedané wojtylovčinou – v Únii reprezentuje tie druhé, konzervatívne pľúca Európy a už pri migračnej kríze preukázal svoju životaschopnosť.

Sú tu dva problémy. Hoci vziať do tandemu Poliakov by bolo reálne, Orbán už očkuje aj ruským Sputnikom, kde je rovnaký problém ako s oxfordskou vakcínou. A minister zahraničia Ivan Korčok má voči V4 skôr opačné inštinkty, Krajčí by tak musel apelovať na premiéra. Mohlo by to fungovať: keď sa mu voličská podpora prepadne ku piatim percentám, opäť bude vymýšľať, ako katolíkom zabrnkať pod nosom.

Alebo by sme mali Únii jednoducho oznámiť, že od budúcej sezóny, keď bude očkovacích látok na trhu dostatok od desiatky rôznych spoločností, budeme si nákupnú politiku vakcín riešiť samostatne. Aj keď by to malo byť drahšie.