#ZeroCovid: A potom prejdeme plynule na klimatický lockdown

Za čo bojujú celebrity a popredné osobnosti mladej, ženskej, veľkomestskej, gay-friendly, promigrantskej, zeleno-progresívnej elity Spolkovej republiky Nemecko. Píše Martin Leidenfrost.

Nemecko diskutuje o radikálnej iniciatíve #ZeroCovid. Tá reaguje na neúspech vlečúcich sa lockdownov, ktoré ani počas troch mesiacov nedokázali stlačiť sedemdňovú incidenciu pod 50 nových infekcií na 100-tisíc obyvateľov. Dosiahnuť číslo 50 je cieľom nemeckej vlády, kým sa to nepodarí, spolková kancelárka Angela Merkelová nechce o ukončení lockdownov ani počuť. Trvá to, len nedávno sa Nemecko dostalo horko-ťažko pod incidenciu 100.

Verejná výzva #ZeroCovid žiada teraz to, čo predseda slovenskej vlády nazval na jar blackout. Pod nadpisom Za solidárny európsky shutdown iniciátori tejto výzvy píšu: „Stratégia kontroly pandémie („flatten the curve“) zlyhala. Natrvalo obmedzila život a napriek tomu priniesla milióny infekcií a desaťtisíce úmrtí. Teraz potrebujeme radikálnu zmenu stratégie: žiadne kontrolované pokračovanie pandémie, ale jej ukončenie. Cieľom nemôže byť 200, 50 alebo 25 nových infekcií – musí to byť nula.“

To, čo odlišuje koncept nulového covidu od stoviek odtieňov lockdownu, ktoré rôzne európske krajiny už v rôznych formách vyskúšali, je vypnutie ekonomiky. Podpísané osobnosti hneď v úvode vysvetľujú, čo si predstavujú pod pojmom shutdown: „Shutdown znamená: Naše priame kontakty obmedzujeme na minimum – a to aj v práci! Opatrenia nemôžu byť úspešné, ak sa zameriavajú iba na voľný čas, ale obchádzajú pracovný čas. Musíme na krátky čas odstaviť tie oblasti hospodárstva, ktoré nie sú spoločensky nevyhnutné. Továrne, kancelárie, prevádzky, staveniská, školy musia byť zatvorené a povinnosť pracovať pozastavená.“

Aj keď vo výzve nie je spomínaná Komunistická strana Číny, je to približný popis toho, čo spravili čínske autority poslednú zimu vo Wu-chane, a čo tam na veľmi dlhý čas vykynožilo vírus.

Znamená to, že iniciátori sú teda nejakí maoisti, extrémisti či skalní fanúšikovia digitálnej totality? Nič by nemohlo byť ďalej od pravdy. Celebrity, ktoré podpísali výzvu ako prvé (medzitým sa pripojilo takmer stotisíc ľudí), sú popredné osobnosti mladej, ženskej, veľkomestskej, gay-friendly, promigrantskej, zeleno-progresívnej elity Spolkovej republiky Nemecko.

Nájdeme medzi nimi známe tváre z mimovládiek, napríklad aktivistov organizácie Sea-Watch, ktorá pomáha migrantom dostať sa do Európy, alebo ľudí z antiglobalistického Attacku či – názov skupiny asi netreba prekladať – LGBTIQA*-Soli-Party-Kollektiv. Z politických strán podpísali výlučne ľavičiari z parlamentnej ľavice alebo z menších ľavicových subjektov.

Nápadné je, že manifest podpísalo veľké množstvo novinárov, alebo lepšie povedané – novinárok. Je tam meno Margarete Stokowski, komentátorská hviezda liberálneho magazína Der Spiegel, ktorá sa ako rodená Poľka zvlášť urputne borí s poslednými zvyškami nemeckého patriarchátu. Je tam Hengameh Yaghoobifarah, nebinárna stĺpčekárka dvorného denníka strany Zelených Taz, ktorá sa preslávila počas debaty o hnutí Black Live Matters návrhom, že nemeckí policajti patria na skládku odpadu, lebo sa tam „medzi sebou cítia určite najlepšie“ (za tú dehumanizáciu sa jej nestalo nič).

#ZeroCovid nachádza podporu aj v niektorých mienkotvorných médiách, napríklad mladý redaktor liberálneho denníku Süddeutsche Felix Hütten sa vo svojom apokalyptickom komentári pýta: „Čo to prinesie, udržiavať krajinu v polospánku počas týždňov a zvýhodňovať nebezpečné mutácie surfovaním na vysokom počte infekcií, zatiaľ čo čoraz viac ľudí postihnutých touto chorobou môže vyrobiť alebo kúpiť čoraz menej tovarov? Ak sa vírus bude šíriť ďalej, najmä v podobe oveľa infekčnejších mutantov, je čoraz viac ľudí vystavených riziku, že ochorejú a zomrú, vrátane tých, ktorí v súčasnosti vyrábajú autá.“

Najnápadnejšie je, že na dlhom zozname podpísaných dominujú mladé ženy. Nie je to novinka, to, čo platí pre #ZeroCovid, sa rovnako týka aj hnutia na ochranu klímy, ako boli protesty Fridays for Future. Málo preto prekvapuje, že nemecká Greta Thunbergová, v Nemecku veľmi slávna 24-ročná Luisa Neubauerová, podpísala výzvu na krátke totálne lockdownovanie tiež. Nemecká Greta síce nie je taká svätá ako tá švédska – donedávna mala obľubu v diaľkových letoch (za čo si vyslužila recesistický hashtag #LangstreckenLuisa), jej politický výtlak je ale nezanedbateľný.

Neubauerová, ktorá nadáva svojim kritikom do „starých bielych mužov“, si s kolegami vypočítala, že v Nemecku v rokoch 2000 až 2019 zomrelo 10 700 ľudí na extrémne poveternostné podmienky spôsobené klimatickou zmenou, čo je pätina úmrtí na COVID-19.

Skutočnosť, že Neubauerová je členkou Zelených, nastoľuje otázku, aký je postoj jej strany na prípadné klimatické lockdowny/shutdowny/blackouty. Voľby vo štvrtej najväčšej ekonomike na svete budú za menej ako polrok a očakáva sa, že nemeckí Zelení skončia ako druhá najväčšia strana a pravdepodobne budú vládnuť spolu s postmerkelovskou CDU/CSU. Majú ambíciu vypnúť ekonomiku na dlhé roky?

Tak jednoducho sa to nedá povedať. Nemeckí Zelení počas pandemického roku 2020 zväčša vyvolávali dojem, že si tvrdé lockdowny celkom obľúbili, majú ale v členskej základni aj starých hipisákov, ktorí chodia na demonštrácie proti vládnym opatreniam. Nie je to jednoliate, spomínané zelené noviny Taz napríklad nazvali #ZeroCovid v inom komentári „semi-totalitnou fantáziou“.

V žiadnej veľkej krajine zatiaľ Zelení nie sú vo vláde, len v susednom Rakúsku majú populárneho ministra zdravotníctva. Ten má už od úplného začiatku jarného koronalockdownu veľké oči. Keď sa ho novinár pýtal na drastické korona-opatrenia, odpovedal Rudi Anschober hrdo: „Je pozoruhodné, že sme iniciovali veci, o ktorých by pred týždňom všetci povedali: To je v Rakúsku nemožné. Tento spôsob uvažovania budeme potrebovať pre ochranu klímy, pre najväčšiu globálnu krízu, ktorej čelíme. Myslím si, že sme na krivke učenia. A teším sa na to, keď prekonáme koronakrízu, ako potom ku klimatickej kríze pristúpime s podobnou politickou dôslednosťou.“

Presnejšie sa Anschober odvtedy nevyjadril, Rakúšanom vo štvrtom mesiaci zimného lockdownovania pomaly dochádza trpezlivosť, špekulovanie o možných klimatických lockdownoch nateraz body neprináša.

Paralelne so ZeroCovidom vznikla v Nemecku aj iniciatíva NoCovid. Tá je trošku umiernenejšia a navrhuje cieľ podľa austrálského vzoru – incidencia „iba“ 10. Zato vážnou správou je, že dvaja zo špičkových vedcov, ktorí radia Merkelovej v odbornom korona-konzíliu Spolkovej vlády, Melanie Brinkmannová a Michael Meyer-Hermann, NoCovid podpísali.

Otázka znie, čo na to samotná Merkelová. Ukázala sa jednak ako zástankyňa dlhých tvrdých lockdownov, ale nosí aj čestný prívlastok klímakancelárka, raz sa špeciálne nechala odfotiť pred topiacim sa grónskym ľadovcom.

Merkelová vystupovala v posledných tlačovkách nezvyčajne otvorene, osobne a uvoľnene, na otázku o prvých adresátoch prípadného uvoľňovania dokonca zavtipkovala: „Ako prví by mali prísť na rad kaderníci.“ (V šoku, že kancelárka sa pokúsila o vtip, sa prítomní novinári zabudli zasmiať.) Aký názor má Merkelová na #ZeroCovid a NoCovid, však nevieme.

Na rozdiel od feministických a nebinárnych komentátoriek určite tuší, čo by znamenal shutdown pre priemyselnú veľmoc v strede Európy. Aj keď sa navrhovateľky veľkého vypnutia oháňajú rečami o európskej solidarite, shutdown v skutočnosti znamená škaredé obrázky zo zavretých nemeckých hraníc. Ako vieme z utečeneckej krízy, Merkelová sa takých obrázkov bojí najviac. ZeroCovid by azda mohol fungovať ako spoločný európsky shutdown. A také niečo je nereálne.

Uprostred možno až päťmesačného lockdownovania môžeme celkom spoľahlivo odhadnúť, že fanúšikovia večného vypnutia budú nateraz aj v zelenom Nemecku v drvivej menšine. Kľúčové pre neskorší úspech myšlienky klimatického lockdownu bude, či budú klimatické zmeny považované za rovnakú globálnu núdzu (global emergency) ako koronakríza. A tu sa nemecká Greta nedávno tešila zo skvelej správy: Medzinárodný prieskum UN Global Climate Poll zistil, že až dve tretiny ľudstva hovoria klímakríze „globálna núdza“.

Prieskum to bol síce čudný, uskutočnil sa v rámci jednej počítačovej hry na mobiloch a polovica z 1,2 miliónov opýtaných boli puberťáci medzi vekom 14 a 18 rokov, ale výsledok vyhovel. Najvyššie skóre (81 percent za globálnu núdzu) dosiahli Briti a Taliani, najnižšie (50 percent) žalostne zaostalá krajina, z ktorej vás poľutovaniahodný autor týchto riadkov chce v tejto chvíli pozdraviť – Moldavsko. Úradníci rozvojového programu OSN, ktorí ten hravý prieskum zorganizovali, s uspokojením konštatovali: The people’s voice is clear – they want action. Ľudia majú jasno, chcú činy.