Verejné obstarávanie má prejsť vážnymi zmenami, silnie kritika i spory vo vláde

Zrekonštruovaný kaštiel v Trebišove Foto: Roman Hanc/TASR

Koncom roka 2020 sa na Slovensku akoby roztrhlo vrece s návrhmi nových zákonov vo verejnom obstarávaní. Predložili ich Úrad pre verejné obstarávanie, podpredseda vlády pre legislatívu, ministerstvo spravodlivosti. Azda najväčší ohlas vyvolal práve návrh novely z dielne Holého. Ten chce zrýchliť verejné obstarávanie vyňatím menších súťaží spod zákona. Oponenti mu vyčítajú, že takéto súťaže sa budú dať zneužívať. Vo vládnej koalícii sa črtajú vážne spory.

Vylúčenie takzvaných zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek z celého procesu verejných súťaží je najrozporuplnejším návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne podpredsedu vlády pre legislatívu a plánovanie Štefana Holého. Návrh spustil lavínu protiargumentov.

Čo by jeho uplatnenie znamenalo v praxi? Výber firmy na dodanie tovaru či služieb do 214-tisíc eur alebo firmy na uskutočnenie stavebných prác do 5,35 milióna eur by nemusel prejsť doterajším pomerne prísne regulovaným režimom.

Predkladateľ tejto novely v dôvodovej správe, v médiách, ako aj na tlačovej konferencii za prítomnosti a s podporou predsedu vlády Igora Matoviča, ju zdôvodňuje potrebou zrýchlenia, zefektívnenia a zjednodušenia postupu verejného obstarávania. Odborná verejnosť a niektorí členovia vládnej koalície sa však domnievajú, že zjednodušenie procesu by sa dosiahlo na úkor jeho transparentnosti a kontroly verejnosťou zo strany daňových poplatníkov, médií či mimovládnych organizácií.

Holého koaličný kolega zo strany Za ľudí Miroslav Kollár, ktorý má ako primátor mesta Hlohovec mnohoročné skúsenosti s verejným obstarávaním, začiatkom januára na facebooku naznačil, že v prípade schválenia takto upraveného zákona bude musieť pouvažovať o ďalšom pôsobení vo vládnej koalícii. S novelou nesúhlasí ani jeho stranícka šéfka Veronika Remišová, ktorá ju žiada stiahnuť a prepracovať. Rovnaký názor má ďalšia vládna strana SaS, ktorá predložila k návrhu pripomienky, a tiež upozorňuje na riziko okresávania hospodárskej súťaže. 

Holý sa odvoláva na iné kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť transparentné využívanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Spolieha sa na konanie Najvyššieho kontrolného úradu, hlavných kontrolórov obcí pri samosprávnych obstarávaniach či na uplatňovanie rôznych právnych predpisov, napríklad zákona o rozpočtových pravidlách verejnej alebo územnej samosprávy či zákona o finančnej kontrole a audite. Medzi „strážne“ mechanizmy zaraďuje povinné zverejňovanie zmlúv alebo informácií o konečných užívateľoch výhod.

Z návrhu Holého novely vyplýva ďalšia vec. Na zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky sa nemajú aplikovať ustanovenia vylučujúce konflikt záujmov. Išlo by napríklad o situácie, keď by zamestnanec verejného obstarávateľa nemusel byť pre finančný, ekonomický či iný osobný záujem vylúčený z práce na tendri, ako to je dnes. Súčasný zákon sleduje nestrannosť a nezávislosť súťaže. Má zamedzovať tomu, aby osoby v orgánoch štátnej správy či samospráv nedohadzovali zákazky rodinným príslušníkom alebo iným spriazneným osobám.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý. Foto: Jaroslav Novák/TASR

A je tu ďalšia vec. Ak sa takéto menšie zákazky vylúčia z režimu verejného obstarávania, automaticky sa na ne nebude vzťahovať ani paragraf trestného zákona o trestnom čine machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

Už za predchádzajúce roky bola viac ako polovica súťaží pod limitom

Zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky poznáme aj dnes. Limity na ne stanovuje Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Holý navrhuje, aby sa táto právomoc presunula pod krídla vlády. Tá by určovala hranice súm, kedy by zákazka ešte nemusela ísť podľa režimu zákona o verejnom obstarávaní.

Chystanú veľkú zmenu zákona kritizuje Únia profesionálov verejného obstarávania. Podpredsedovi vlády Holému adresovala hromadnú pripomienku proti zrušeniu podlimitného verejného obstarávania. Únia varuje, že „návrhom novely sa verejná správa zbavuje povinnosti správať sa transparentne.“ Rovnaký signál vysiela „všetkým hospodárskym subjektom, ktoré majú alebo by mohli mať záujem sa uchádzať o zákazku.“ Únia žiada „vypustiť z navrhovanej novely zákona všetky ustanovenia týkajúce sa vyňatia podlimitného verejného obstarávania spod aplikácie zákona o verejnom obstarávaní“.

O akom objeme zákaziek, na ktoré by sa uplatňoval nový režim, hovoríme? Podľa Správy o činnosti ÚVO za rok 2019, mali zákazky, ktoré boli zaradené do podlimitných súťaží a ktoré sa vyhlásili v tomto roku, hodnotu 1,06 miliardy eur. To tvorí 13,9 percenta z peňažnej hodnoty všetkých vyhlásených zákaziek v hodnotenom roku. Čo sa týka počtu vyhlásených podlimitných súťaží za rok 2019, ide o 54 percent z celkového počtu. Za rok 2018 boli tieto pomerové ukazovatele ešte vyššie. Podlimitné súťaže v celkovej hodnote približne 1,5 miliardy eur tvorili v peňažnom vyjadrení 18,7 percenta zo všetkých vyhlásených zákaziek, z hľadiska počtu až 62 percent.

Predseda ÚVO Miroslav Hlivák v relácii Rádia Expres v druhej polovici januára k navrhovanej zmene zákona emotívne uviedol, že „tí mocní, ktorí teraz vládnu a ktorí budú aj po nich vládnuť, nakladajú s našimi peniazmi. To sú naše peniaze a zákon o verejnom obstarávaní stanovuje pravidlá“. Kritizoval, že po novom by na zákazky do 5,35 milióna eur neplatili žiadne pravidlá. Položil si otázku, podľa čoho by sa takéto zákazky uskutočňovali: Na základe „ľubovôle? Môžeme to dať svojmu bratrancovi?“ Predseda ÚVO sa pýta, čo so zákazkami nad 5,35 milióna eur. Podľa neho sa novinári nebudú môcť o ne zaujímať, „nebude tu nijaká nezávislá kontrolná inštitúcia“.

Menej archivovania má obmedziť administratívnu záťaž

Vzhľadom na potreby praxe, najmä pri kontrolovaní súťaží, prípadne až pri následných trestnom konaní, sa pred niečo vyše dvoma rokmi zmenila dĺžka uchovávania kompletnej dokumentácie k zákazkám z piatich na desať rokov.

Podľa navrhovanej novely z dielne podpredsedu vlády Holého by sme sa mali vrátiť k lehote päť rokov. Popritom sa má zo zákona vypustiť aj pojem „kompletná“ ako prívlastok slova dokumentácia. Vzniká otázka, ktoré dokumenty sa potom majú alebo nemajú archivovať.

V dôvodovej správe opodstatňujú návrat ku kratšiemu času uchovávania ako zámer znížiť administratívnu záťaž. Podľa ÚVO sa súčasné pravidlá uchovávania nejavia ako nadmerná administratívna záťaž. Navyše, spisy sa väčšinou zaznamenávajú už aj elektronicky.

Podľa minulých pracovných skúseností autorky tohto článku sa dokumentácia vyhotovuje počas celého priebehu súťaže a následne sa archivuje, takpovediac, v skriniach. Ak administratívna záťaž predsa vznikne, tak už pri vypracúvaní dokumentácie, a nebude súvisieť s dĺžkou doby uchovania.

Kolíková a Holý chcú presunúť kontrolu súťaží na súdy

Popri novele platného predpisu o verejnom obstarávaní má pribudnúť úplne nový zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní. Vypracovalo ho ministerstvo spravodlivosti vedené Máriou Kolíkovou zo strany Za ľudí.

Nový zákon ráta so zrušením Rady ÚVO ako odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam Úradu. Ministerstvo spravodlivosti tiež navrhuje zrušenie revíznych postupov, kontrolných mechanizmov a právomocí ÚVO, čo súvisí so zriadením správnych súdov, ktoré majú po novom vykonávať mnohé z týchto činností.

Kontrolná funkcia ÚVO sa má ponechať len pri zákazkách, ktoré sa budú financovať zo zdrojov Európskej únie, a to len na návrh presne vymedzených inštitúcií, napríklad ministerstva financií alebo územnej samosprávy. Čo sa týka zákaziek s peniazmi zo štátneho rozpočtu, ÚVO pri nich nebude mať možnosť zásahu či overovania.

ÚVO sa zamýšľanému presunutiu kompetencií bráni a upozorňuje, že navrhovanou úpravou sa „významne oslabuje verejná kontrola nad dodržiavaním pravidiel verejného obstarávania“. Úradu prekáža, že právomoci by mu mali ostať iba pri kontrolách na podnet presne vymedzených inštitúcií a len pri tých, čo sú financované z fondov EÚ. Tým sa mu znemožní zaoberať sa podnetmi orgánov činných v trestnom konaní, tretieho sektora alebo investigatívnych žurnalistov, ako to robí dnes. Navrhovaná zmena podľa ÚVO „absolútnym spôsobom vylučuje kontrolnú právomoc Úradu vo vzťahu k zadávaniu zákaziek financovaných zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu samospráv“.

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák. Foto: Jakub Kotian/TASR

Prečo ministerstvo spravodlivosti prichádza s takouto zmenou? Cieľom je „sústredenie súdneho rozhodovania vo veciach verejného obstarávania na správnych súdoch“, uvádza sa v dôvodovej správe k predloženému zákonu. Zámerom je znížiť počet fáz pri preskúmavaní procesu verejného obstarávania. „Na rozdiel od existujúcej sústavy dvoch inštancií na správnom orgáne (úrad) a dvoch inštancií na správnych súdoch sa navrhuje zavedenie dvoch inštancií súdneho konania.“ Uvedenou zmenou sa má dosiahnuť rýchlejší a efektívnejší prostriedok preskúmania a nápravy pochybení.

Odobratiu právomocí ÚVO sa venuje aj dôvodová správa k spomínanej novele z dielne Holého. Podľa nej sa navrhuje vypustenie oprávnení ÚVO, ktoré nie sú primerané jeho postaveniu a úlohám. Autori sa odvolávajú na nadväznosť na zmeny v postupoch, s ktorými prišlo ministerstvo spravodlivosti v návrhu zákona o súdnej ochrane.

Očakáva sa, čo bude ďalej

Na pohľad by sa mohlo zdať, že pri navrhovaných zmenách v kontrole zákaziek verejného obstarávania ide primárne o súboj medzi Hlivákom a Holým. Predsedovi ÚVO však chytila stranu aj Nadácia Zastavme korupciu, ktorej riaditeľka Zuzana Petková sa vyslovila, že navrhovaná novela „zužuje priestor nielen pre verejnú kontrolu zákaziek, ale zároveň výrazne zlepšuje možnosti politikov a úradníkov prideliť zákazky vopred vybraným firmám, a tým aj rozširuje priestor pre korupciu“.

Čo sa bude diať ďalej? Novela zákona o verejnom obstarávaní je od začiatku roka v etape vyhodnocovania pripomienok medzirezortného konania. V ňom zaznamenali takmer päť stoviek pripomienok, z čoho sú dve tretiny zásadné. Po ich zohľadnení či nezohľadnení čaká novelu schvaľovanie v legislatívnej rade vlády a následne priamo vláde. Ako sme už uviedli, názory vládnych strán sú nejednotné.

Novela zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní je tiež v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by sa malo skončiť 1. marca. Predseda ÚVO už avizuje, že vznesie vážne výhrady. Holý navrhuje účinnosť novely zákona od začiatku augusta 2021.

O tom, že schválená finálna podoba môže byť napokon odlišná od prvej predloženej, svedčí komunikácia vicepremiéra. Jeho zámerom bolo vypustiť „trošku provokatívny dokument, aby si ľudia uvedomili, aký veľký je manévrovací priestor, ktorý nám európske právo poskytuje“. Uviedol tak v rozhovore pre portál Aktuality.sk v závere januára.

Aj zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní by mal nadobudnúť účinnosť od 1. augusta 2021. Ustanovenia o voľbe prísediacich sudcov správneho súdu majú byť však účinné už odo dňa vyhlásenia tohto zákona. Sudcov má voliť do konca júla Národná rada na obdobie piatich rokov.

Ešte vlani v októbri predstavil ÚVO vlastnú novelu zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom bolo zrýchliť a stransparentniť verejné obstarávanie. Podobne ako pri Holého novele tvorcovia uvažovali o finančných ohraničeniach pre zákazky, ale iným spôsobom. Zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky by mali ostať a limity by sa zvýšili. Bez zákonných usmernení by sa obstarávali zákazky do 20-tisíc eur. Teraz je hranica 5-tisíc eur.

Novelu sa ÚVO nepodarilo presadiť a do legislatívneho procesu sa nedostala.


Ďalšie články