Naši politici: Sociálne siete zašli priďaleko. Slovensko musí chrániť slobodu slova

Takzvaná kultúra vymazávania (cancel culture) názorov, s ktorými nemusí časť spoločnosti súhlasiť, sa týka najmä sociálnych sietí. Ich prevádzkovatelia hovoria o potrebe regulácie v snahe zamedziť prejavom nenávisti (hate speech), ale kritici takýchto postupov varujú pred ohrozením slobody prejavu.

Po novoročnom zablokovaní účtu v tom čase ešte amerického prezidenta Donalda Trumpa na Twitteri upozornil americký miliardár a podnikateľ Elon Musk, že množstvo ľudí bude veľmi nespokojných s tým, že sa takzvané Big Tech korporácie stanú arbitrami slobody slova. Trumpov profil zablokovali, pretože mal porušovať pravidlá siete vyzývaním na násilné protesty.

Obmedzovanie šírenia názorov na internete, samozrejme ak neporušujú zákony, je v čase pandémie stále vypuklejší problém, ktorý štáty neprehliadajú. V Maďarsku, Poľsku či Taliansku sa časť politikov postavila proti takémuto trendu a pridali sa aj vo Švédsku, považovanom za baštu slobody slova v Európe. Debata o regulácii sociálnych sietí sa už vlani spustila na celoeurópskej úrovni.

V Poľsku chcú chrániť ľudí pred týmto trendom na sociálnych sieťach zákonom. Tamojšia vláda navrhuje vytvorenie nezávislej rady, na ktorú by sa mohli ľudia obrátiť v prípade, že by ich obsah alebo účet na sociálnych sieťach vymazali či blokovali. Rada pre slobodu prejavu, ako sa má nazývať, by mala právomoc prinútiť sociálne médiá obnoviť tento obsah v prípade, že sa tým neporušili poľské zákony.

Boj proti cancel culture u susedov

Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, ktorý predstavil návrh zákona o slobode prejavu, tvrdí, že jeho cieľom je dať Poliakom voľnosť vyjadrovania, ktorej medze určujú zákony ich štátu, a nie súkromné firmy s často jasne ideologicky vyprofilovaným vedením.

Podobne ako Poliaci, naši ďalší susedia Maďari sa postavili na odpor proti samozvanej cenzúre zo strany majiteľov sociálnych sietí. Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová oznámila, že „technologické firmy týmto porušujú všetky základné demokratické právne normy, ktoré sú základom západnej kultúry“.

Podľa Vargovej u nás najpoužívanejšia sociálna sieť Facebook obmedzuje aj kresťanské, konzervatívne, pravicové názory znižovaním ich dosahov. Ide o takzvaný shadow banning (tieňové blokovanie), pri ktorom nedochádza k úplnému odstráneniu príspevku, ale sieť ho iba potláča, aby sa dostal k menšiemu počtu ľudí.

Čo na to naši politici?

S otázkou, čo si myslia o fenoméne kultúry vymazávania a spôsoboch boja proti nej, sa Štandard obrátil na viacerých slovenských politikov.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) pre Štandard uviedol, že podľa neho by prevádzkovatelia sociálnych sietí nemali mať právo „vymazať“ užívateľa, s ktorého názormi nesúhlasia.

„Myslím si, že Slovensko by malo chrániť slobodu slova aj na sociálnych sieťach. Za jedinú výnimku považujem možnosť vymazania príspevkov, ktoré vyzývajú na násilie – to je potom aj úloha pre políciu, aby posúdila súlad so zákonom takéhoto príspevku,“ dodal Krajniak.

S názorom svojho kolegu z vlády nesúhlasí minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý nepovažuje za správne kroky, aké prijalo v tomto smere Poľsko. Jeho hovorkyňa Katarína Matejková pre Štandard uviedla, že Sulíkova dlhodobá filozofia je vymazávať z komentárov na sociálnych sieťach iba vulgarizmy. Líder SaS si totiž myslí, že je to celé iba o miere znášania kritiky.

„Výlučne vlastník stránky, ktorý ju spravuje, alebo ktorý ju založil, rozhoduje o jej obsahu. Regulovať to vládou, hoci by to aj bola nezávislá komisia ako v Poľsku, nepovažujem za správne. Myslím si, že informovať objektívne a nezávisle je úlohou médií a nie sociálnych sietí,“ odkázal Sulík prostredníctvom hovorkyne.

Minister hospodárstva dodal, že tak trochu závidí poľským kolegom, ktorí v tejto dobe majú čas zaoberať sa takýmito témami.

Nebezpečný trend

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann má na vec iný názor ako minister hospodárstva a prikláňa sa skôr k šéfovi rezortu práce a rodiny. „Trend, že súkromné firmy sa stávajú arbitrom toho, kto môže alebo o čom sa môže komunikovať v online priestore, je nebezpečný a delí ho len tenký ľad od orwellovského ministerstva pravdy,“ uviedla politička pre Štandard.

Pozornosť na uvedené riziká nedávno upriamilo podľa europoslankyne práve zmazanie a zablokovanie účtov dnes exprezidenta Trumpa na viacerých sociálnych sieťach. Lexmann dodáva, že výroky ani postoje bývalého šéfa Bieleho domu neobhajuje, ale myslí si, že o tom, či sa svojimi komentármi dopustil trestného činu podnecovania násilia, by mali rozhodnúť súdy.

Podľa europoslankyne by malo platiť, že čo je zakázané offline, je zakázané aj online a naopak. Či sa EÚ dokáže zhodnúť na spoločnom postupe, to vraj uvidíme. Lexmann tvrdí, že ak chceme docieliť slobodný online priestor, tak treba tiež zabezpečiť, aby sloboda slova bola chránená len pre osoby a nie falošné účty a boty. A aby algoritmy, ktoré na sociálnych sieťach riadia ponuku informácií a tiež viditeľnosť našich statusov, boli transparentné, vysvetliteľné a kontrolovateľné.

„Navrhované európske zákony o digitálnych službách a o digitálnych trhoch už mnohé riešenia hľadajú, alebo naznačujú, ale k hĺbkovému spravodlivému a transparentnému uchopeniu tejto novej výzvy máme ešte ďaleko,“ dodala europoslankyňa.

Monopoly zneužívajúce postavenie

Problém takzvanej cancel culture, teda kultúry vymazávania sa podľa poslankyne parlamentu a predsedníčky Kresťanskej únie Anny Záborskej (Kresťanská únia, KÚ, poslanecký klub OĽaNO), žiaľ, netýka iba sociálnych sietí. „Najmä na západ od nás môžeme pozorovať tento trend už aj na univerzitách a v médiách. Na jednej strane rozumiem snahe inštitúcií, ale aj súkromných spoločností, ktoré majú veľký spoločenský vplyv, o reguláciu šírenia nenávisti alebo dezinformácií. Na strane druhej však treba povedať, že sloboda slova patrí k podstate demokracie a okliešťovať ju znamená podkopávať základné demokratické princípy,“ zdôraznila politička.

Podľa Záborskej je neprijateľné, aby bol vymazaný niekoho účet alebo vyjadrenie iba preto, že sa s ním nestotožňuje vedenie firmy alebo vysokej školy. „Režim, kde človek bol trestaný za vyjadrený názor, sme na Slovensku už mali, a tých, ktorí sa proti nemu postavili, dnes považujeme za hrdinov. Preto, ak nechceme hodiť demokraciu a osud našej republiky cez palubu, je našou povinnosťou bojovať proti takým zhubným javom, ako je takzvaná cancel culture,“ dodala Záborská pre Štandard.

So svojou straníckou kolegyňou v tomto súhlasí poslanec Richard Vašečka, ktorý zdôrazňuje, že podporuje slobodu slova, slobodu prejavu i slobodu vierovyznania, ako aj rôznorodosť a vyváženosť názorov. Súhlasí pritom s ministrom hospodárstva Sulíkom, že považuje za prípustné v rámci pravidiel obmedzovať vulgarizmy či výzvy k násiliu, ale nie jednostranné mazanie vyjadrení, ktoré sa „prehrešili“ len iným názorom alebo takzvanou nekorektnosťou.

„Myslím si, že to zašlo už priďaleko. Niektoré sociálne siete sa však stali monopolmi na trhu a začínajú zneužívať svoje postavenie. Registrujem tento trend v západnom svete a je podľa mňa neprijateľné, aby občania boli diskriminovaní napríklad na základe svojho vierovyznania,“ uviedol Vašečka.

Čas na reguláciu?

Podľa poslanca sa dá vplyv sociálnych sietí porovnať s vplyvom médií. „Média veľmi vážne ovplyvňujú kvalitu demokracie aj samotný spoločenský vývoj. Médiá sú a majú zostať slobodné, necenzurované. Už dnes sú však regulované. Napríklad Radou RTVS či Radou pre vysielanie a retransmisiu. Preto si myslím, že vzhľadom na obrovský rozmach sociálnych sietí a ich čoraz väčší dosah, je potrebné vážne sa zamyslieť aj nad ich prípadnou reguláciou,“ myslí si Vašečka.

V prípade snahy o kontrolu sociálnych sietí po vzore Poľska Záborská dodala, že tieto snahy chápe ako pokus o ochranu slobody slova. Podľa predsedníčky KÚ nielen Poľsko, ale aj Slovensko a celá Európska únia potrebuje stanoviť jasné pravidlá, ako sa majú internetové giganty správať pri mazaní príspevkov, blokovaní používateľov či rušení celých užívateľských účtov.

„Je najvyšší čas, a preto som rada, že Európska komisia predstavila konkrétny návrh regulácie. Internetoví giganti nemôžu konať svojvoľne. Aj Slovensko musí byť v tejto debate aktívne. Keď však budeme debatovať o slobode prejavu, musíme hovoriť aj o jej hraniciach. Nie je to tak dávno, čo ma kolegovia v Európskom parlamente presviedčali, že aj šírenie detskej pornografie by malo spadať pod slobodu slova. Dnes si to už dúfam nemyslia, ale ukazuje to, akú ťažkú ale podstatnú debatu máme pred sebou,“ uzavrela Záborská.