Rok 2020 bol na psychiku obzvlášť náročný. Linky pomoci zaznamenali násobne zvýšený počet telefonátov so samovraždenými sklonmi. Vyzerá to tak, že ich služby prišli vo vypätej atmosfére vystresovaným ľuďom ako určitá záchrana, pretože počet samovrážd v minulom roku zrejme neprekročí priemer. Ba možno bude výrazne pod ním.

Koronakríza spojená s lockdownom a prísnym sociálnym dištancom má dosahy na psychické zdravie ľudí. Zvyšujú sa pocity strachu, úzkosti, depresie či osamelosti.

Približný prehľad o duševnom stave obyvateľov Slovenska priniesol Štandard prednedávnom v článku o výročnej správe mimovládnej organizácie IPčko. Tú tvorí skupina mladých psychológov, sociálnych pracovníkov a študentov, ktorí online formou a telefonátmi pomáhajú ľuďom s duševnými problémami.

IPčko v minulom roku zaznamenalo na svojich linkách enormný nárast žiadostí o pomoc. Zvýšil sa počet telefonátov v súvislosti s myšlienkami na konečné riešenie situácie volajúcich. Za rok 2020 volalo so samovražednými myšlienkami 8 060 ľudí a 3 422 zásahov bolo pri akútnej situácii na hrane života a smrti. Išlo o takmer trojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2019.

IPčko varovalo, že dôsledkom pandémie koronavírusu môže byť zvýšený počet samovrážd za minulý rok. Vyzerá to však optimistickejšie a doterajšie čísla naznačujú, že poskytnutá pomoc nebola zbytočná.

Údaje sa ešte spracúvajú, ale už môžeme tušiť

Podľa predbežných čísel, ktoré Štandardu poskytol Štatistický úrad SR (ŠÚ), počty samovrážd medziročne nestúpli. Ba naopak, vyzerá to na pokles. Akú metodiku používa ŠÚ pri spracúvaní?

ŠÚ zverejňuje priebežné dáta úmrtí na mesačnej báze vždy do 60 dní po skončení referovaného obdobia. To znamená, že napríklad informácie za január zverejňuje 30. marca. Dáta získava z približne 2-tisíc matrík zo Slovenska, ktoré kumulujú dáta z takmer 3-tisíc samospráv.

Štatistky sa každoročne spresňujú do definitívnej podoby po spracovaní všetkých podkladov, napríklad tých, čo doručili oneskorene alebo dodali zo zahraničia, a to v apríli až máji nasledujúceho roka. 

Tento výpočet je dôležitý aj z hľadiska stanovenia počtu samovrážd. Údaje o počte mŕtvych podľa príčin smrti sú dostupné za celý kalendárny rok až po ich komplexnom spracovaní. Tie za rok 2020 spracujú v marci až v máji 2021.

Na presné počty samovrážd za celý rok si tak budeme musieť počkať, ale to nám nebráni, aby sme si urobili obraz aspoň z neúplných údajov.

Samovraždy za vlaňajšok budú asi podpriemerné

ŠÚ poskytol Štandardu predbežné dáta o počte samovrážd za obdobie január až november minulého roka. Za jedenásť mesiacov spáchalo samovraždu 326 ľudí. Na porovnanie, priemer počtu samovrážd za roky 2001 až 2018 je 592. V predpandemickom roku 2019 si vzalo život 498 ľudí.

Čo môžeme vyčítať z týchto čísel? Ak by mal počet samovrážd za minulý rok prevýšiť ten predpandemický, potom by za vlaňajší december muselo spáchať samovraždu minimálne 173 ľudí. A to je nepravdepodobné.

Z údajov internetovej stránky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Štandard zistil, že počet samovrážd v poslednom kalendárnom mesiaci už od roku 2008 každoročne klesá. Po zohľadnení údajov zo ŠÚ a NCZI sa dá predpokladať, že výsledné počty samovrážd v roku 2020 nebudú nadpriemerné.

V pandemickom roku 2020 tak možno dokonca odhadovať, že samovrážd bude najmenej za posledných päť rokov.

Stúpajú psychické problémy, varujú odborníci

Nedá sa povedať, že by sme pandémiu zvládli bez ujmy. Duševné zdravie Slovákov a Sloveniek sa podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? zhoršilo.

Samovraždy nestúpli, ale depresie a úzkostlivé stavy áno. Takmer polovica (48,2 percenta) opýtaných čelila počas koronakrízy duševným problémom. Rozmohli sa aj pocity osamelosti, nervozity, úzkosti a hnevu.

Vynútený sociálny dištanc a nízka interakcia s inými ľuďmi sa prejavili najmä u mladých. Z výskumu vyplynulo, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu.

Odborníci upozorňujú, že duševné problémy je potrebné včas podchytiť a liečiť, inak sa časom vystupňujú a môžu mať fatálny koniec.

„Aj keď sa situácia v našej krajine začína postupne upokojovať, následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo. O to dôležitejšie je zaoberať sa duševným zdravím na Slovensku hlbšie a komplexnejšie“, upozornila prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíra Izáková.

V Česku je podobná situácia ako na Slovensku

Štatistiky o presných počtoch samovrážd nemajú zatiaľ ani v okolitých štátoch. Z Česka, ktoré je pandémiou silno zasiahnuté, hlásia zvýšený dopyt po psychiatrickej pomoci. Koronakríza znásobila duševné poruchy ľudí a odhalila, že personálny stav psychoterapeutov je v českom zdravotníctve dlhodobo poddimenzovaný.

Počet ľudí so samovražednými myšlienkami sa podobne ako na Slovensku strojnásobil a stavy úzkosti boli v populácii počas pandémie o polovicu častejšie. Psychické problémy pritom podľa českého Národného ústavu duševného zdravia preukázateľne súviseli s pandémiou koronavírusu a jej dosahmi v podobe zvýšenej nezamestnanosti a strachu o vlastné zdravie a blízkych.

Situáciu v krajine už začali riešiť zdravotné poisťovne, ktoré svojim zákazníkom poskytujú programy zamerané na liečbu psychosociálnych problémov. V hre sú aj návrhy na uľahčenie atestácií pre nových psychoterapeutov.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Po zadaní emailu môžete čítať zadarmo.

Vaše osobné údaje budú spracované v súlade s našimi pravidlami ochrany súkromia.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.