Zadržanie a nasledujúce odsúdenie ruského opozičníka Alexeja Navaľného na tri a pol roka v trestaneckej kolónii vyvolalo po celom Rusku najmasovejšie protesty za takmer desaťročie. Podľa expertov bod zlomu napriek tomu nenastal a vláda Vladimira Putina by mala aj túto vlnu nepokojov ustáť. V Rusku sa však začínajú prejavovať dosahy dlhodobejších problémov, pričom Kremeľ môže podkopať Navaľného koncept „chytrého hlasovania“.

Moskovský súd zmenil v utorok podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov, ktorý dostal ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v roku 2014 v kauze Yves Rocher, na nepodmienečný. Najvýraznejší predstaviteľ ruskej opozície by tak mal stráviť tri a pol roka v trestaneckej kolónii. Krátko po oznámení verdiktu sa v centre Moskvy a Petrohradu konali protesty, počas ktorých ruské bezpečnostné zložky zadržali dokopy viac než 1 400 osôb.

Navaľnému a jeho podporovateľom sa však napriek nemalému rozsahu demonštrácií nedarí zmobilizovať väčšiu časť ruskej spoločnosti, pričom bezpečnostné zložky si s terajším rozsahom protestov dokážu poradiť bez väčších problémov. To však neznamená, že v Kremli nepanujú obavy.

Pokles podpory a čo je za tým

Popularita ruského prezidenta Vladimira Putina sa už po prvom týždni od začatia masových protestov podľa štátneho Ruského centra pre výskum verejnej mienky (VTsIOM) prepadla na 53 percent. Podľa nezávislej prieskumnej a sociologickej organizácie Centrum Levada pritom popularita ruského lídra na konci roka dosahovala po skoršom prepade v súvislosti s pandémiou približne 65 percent. Ešte horšie je na tom Putin z hľadiska úrovne dôveryhodnosti. Tá podľa Levady klesla z 59 percent v roku 2017 na 25 percent v máji 2020. Treba poznamenať, že aj napriek tomu ide naďalej o najdôveryhodnejšieho politika v krajine.

Prepad popularity Putina netreba spájať výhradne s osobou Alexeja Navaľného. Kremeľ začínajú dobiehať dosahy dlhodobejších problémov, akými sú pomalý rast ekonomiky, neschopnosť zbaviť sa závislosti od exportu nerastných surovín, ekologické problémy v odľahlejších regiónoch a zlé podnikateľské prostredie, čo sa prejavuje na spomalenom raste životnej úrovne miestneho obyvateľstva.

Karty v rukách Kremľa

Viacerí experti očakávajú, že Navaľnému sa aj napriek narastajúcej nespokojnosti Rusov nepodarí na tentokrát zmobilizovať kritickú masu obyvateľstva, ktorá by mohla predstavovať reálnu hrozbu pre stabilitu Putinovej vlády.

Niektoré z faktorov hrajúcich v prospech Kremľa zhrnul kremľológ Patric Gill. Podľa experta stojí ruskej opozícii v ceste v prvom rade pretrvávajúca nedostatočná politická angažovanosť ruskej verejnosti. Hlboko zakorenená apatia spôsobuje, že obyvatelia Ruska nemajú tendenciu ísť proti status quo.

Ľudia počas protestu, na ktorom požadovali prepustenie uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného 31. januára 2021 v Petrohrade. Foto: TASR/AP

Druhým momentom, ktorý sa však veľmi netýka mladšej generácie, je reflexia chaosu 90. rokov v kolektívnej pamäti Rusov. Tí preto podľa experta ešte stále dávajú prednosť „čertovi, ktorého poznajú“, než by mali pokúšať šťastie s niekým iným.

V neposlednom rade treba spomenúť aj zdanlivú absenciu relevantnej alternatívy k Putinovi. Ruská opozícia je fragmentovaná a nedokázala vyprodukovať lídra, ktorý by svojou autoritou dokázal Putinovi konkurovať. Otázkou preto nie je len to, či revitalizované Navaľného hnutie dokáže presvedčiť Rusov, že jeho líder je relevantnou alternatívou.

Chytré hlasovanie

Napriek tomuto všetkému Navaľnyj a jeho hnutie predstavujú pre Kremeľ hrozbu, keďže dokážu efektívne poukazovať na problémy a škandály, ktoré by ruská elita najradšej zamietla pod koberec.

Navaľnyj ako prvý opozičník od nástupu Putina k moci dokázal vytvoriť koherentné politické hnutie, ktoré je schopné efektívne oslabovať pozície vládnej strany Jednotné Rusko. Robí to pomocou konceptu „chytrého hlasovania“. Ide o mechanizmus taktizovania vo voľbách, s cieľom nasmerovať podporu opozične naladených voličov na kandidátov, ktorí majú najväčšiu šancu poraziť vo voľbách predstaviteľov Jednotného Ruska.

Samotný Navaľnyj predstavil daný koncept ešte v roku 2019 nasledovne: „Politické strany samotné sa nedokážu dohodnúť na nominácii spoločného kandidáta proti Jednotnému Rusku. Avšak my sa na tom dohodnúť dokážeme. Sme rôzni, avšak máme jeden cieľ – sme proti monopolu Jednotného Ruska. Všetko ostatné je matematika. Ak budeme konať chytro a hlasovať za najsilnejšieho kandidáta, ten vyhrá a Jednotné Rusko prehrá.“

Mechanizmus chytrého hlasovania v praxi funguje tak, že Navaľného tím pre opozične naladených voličov identifikuje pre jednotlivé okrsky konkrétnych kandidátov, ktorí majú podľa jeho výpočtov najlepšiu šancu poraziť zástupcov vládnej strany.

Podľa výskumu ruských politických analytikov Ivana Boľšakova a Vladimira Perevalova zlepšuje Navaľného chytré hlasovanie výsledky opozičných kandidátov v priemere približne o 5,4 percenta, hoci nie vo všetkých prípadoch je účinné a jeho efektivitu ovplyvňujú aj iné faktory.

Na potenciál chytrého hlasovania však poukazujú viacerí experti na Rusko, vrátane Tonyho Wooda. Wood podobne ako Gill nepredpokladá, že momentálne prebiehajúce protesty v Rusku predstavujú pre Kremeľ existenčnú hrozbu, pričom poukazuje na skutočnosť, že popularita Putina, je stále vysoká a vládnuca elita je naďalej prevažne jednotná. No už spomínaný koncept chytrého hlasovania podľa Wooda Kremeľ znepokojuje.

Wood pripomína názor ruského politika Dmitriho Furmana, podľa ktorého je Rusko imitáciou demokracie, pričom však zdôrazňuje, že Putinova vláda stále čerpá svoju legitimitu z podpory voličov a aspoň formálneho dodržiavania ústavných noriem. Charakter ruského politického systému tak bežným Rusom dáva možnosť – hoci obmedzenú – prostredníctvom volieb nielen vyjadriť svoju nespokojnosť, ale aj dosiahnuť reálnu zmenu mocenskej rovnováhy.

Policajt stojí pred budovou, v ktorej súd bude rozhodovať o tom, či sa podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov, ktorý dostal ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v roku 2014 v kauze Yves Rocher, zmení na nepodmienečný a odpyká si ho vo väzení, 2. februára 2021 v Moskve. Foto: TASR/AP

Práve v tomto smere môže Kremeľ bolestivo zasiahnuť Navaľného koncept chytrého hlasovania. Hoci bola táto stratégia po prvý raz aplikovaná počas regionálnych volieb v roku 2019 a jej dosah je zatiaľ limitovaný, v čase, keď má vládna strana podľa prieskumov verejnej mienky podporu len 30 percent, môže maximalizovať jej škody. Parlamentné voľby by sa pritom mali v Rusku konať už tento rok v septembri.

Kremeľ vzhľadom na stále obmedzenú mobilizáciu opozične naladených Rusov a relatívne vysokú podporu vlády má schopnosť potlačiť Navaľného vplyv prostredníctvom dlhoročnej väzby a rozohnať akékoľvek protesty na jeho podporu silou. Putinova vláda napriek tomu podľa Wooda čelí nezávideniahodnej dileme. Protestné hnutie môže tvrdo potlačiť a septembrové voľby hrubo sfalšovať. Bude tým však riskovať stratu zdroja svojej legitimity. Druhou možnosťou je pokračovanie mocenskej hry podľa terajších pravidiel. V takom prípade však bude Putinova vláda v septembri čeliť vo voľbách výzve, na ktorú momentálne nie je dobre pripravená.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.