Ústavný súd Českej republiky čiastočne vyhovel návrhu vyše dvoch desiatok senátorov z rôznych politických strán a zrušil časť volebného zákona. Tento bezprecedentný krok sa pritom dotkne parlamentných volieb, ktoré Čechov čakajú už na jeseň tohto roka.

Zmeny, ktoré politikom odporučil vo volebnom zákone urobiť Ústavný súd (ÚS), sa nepozdávajú premiérovi Andrejovi Babišovi, pretože práve jeho vládnu stranu ANO môžu oslabiť.

Najskôr ale k samotnému rozhodnutiu. Ústavní sudcovia napadli volebný zákon kvôli tomu, že podľa nich spôsobuje nerovnosť v zastúpení. Sústredili sa na dve oblasti. Kombináciu tzv. d´Hondtovej metódy prepočtu získaných hlasov na mandáty, ktorá zvýhodňuje väčšie strany, osobitne v kombinácii s existenciou 14 rôzne veľkých volebných krajov, ktorá veľké strany potom zvýhodňuje ešte výraznejšie.

Príklad: Opozičné strany STAN, KDU-ČSL, TOP 09 a ODS získali v minulých voľbách do snemovne niečo málo cez 27 percent hlasov, čo znamenalo 48 mandátov v snemovni. Babišovu stranu ANO volilo len niečo cez 29 percent voličov, ale strane priniesli takmer trojnásobný zisk – až 78 poslancov. A to ústavný súd považuje za volebnú nerovnosť. Zároveň zrušil kvórum pre volebné koalície, ako to poznáme aj zo Slovenska.

Babiš hovorí o justičnom aktivizme

Nikoho toto rozhodnutie neohrozuje viac, ako súčasného premiéra. Andrej Babiš obvinil ÚS z toho, že sa pokúša ovplyvniť politickú situáciu v Česku a v očiach verejnosti robí ústavný systém nedôveryhodným.

„Súdu musí byť jasné, že v najťažšom období, kedy celá naša krajina trpí pandémiou, otriasa dôverou občanov v náš politický systém. Ústavný súd definitívne stratil všetky zábrany a aktívne sa – rovnako ako v roku 2009 – snaží ovplyvniť politickú situáciu v našej krajine, čo mu absolútne neprislúcha. Ukazuje sa, že túto republiku veľmi často neriadia volení zástupcovia ľudu, ale ústavní sudcovia. Klesá význam volieb, rastie význam žalôb,“ uviedol Babiš v reakcii na svojom facebookovom profile.

Český premiér zaútočil aj na predsedu ÚS Pavla Rychetského, ktorého sa opýtal, či bude na prezidenta kandidovať aj s podporou strany STAN. ÚS totiž svojim rozhodnutím vyhovel sťažnosti skupiny senátorov zo strán STAN, KDU-ČSL a TOP 09.

Český ÚS svojím rozhodnutím zrušil dodatok volebného zákona, ktorý od volebných koalícií politických strán požadoval 10, 15, respektíve 20 percent získaných hlasov na to, aby sa vo voľbách dostali do poslaneckej snemovne, teda dolnej komory českého parlamentu. Po novom stačí volebným koalíciám získať vo voľbách len 5 percent hlasov a je jedno, či ide o koalíciu, dvoch, troch, alebo viacerých strán.

Pred schválením zmeny v Česku v parlamentných voľbách platilo, že na vstup do poslaneckej snemovne potrebovala koalícia dvoch strán či hnutí získať 10 percent hlasov, koalícia troch subjektov 15 percent a koalícia štyroch a viac dokonca 20 percent. Inak hlasy prepadli.

Rovné volebné právo a 5 percent

ÚS u našich susedov dospel vo svojom náleze k záveru, že zvýšenie minimálneho percenta hlasov potrebného na vstup do parlamentu je umelá regulácia, ktorá neplnila svoj zmysel, pretože môže podľa súdu skresľovať legitimitu volebného výsledku a nútiť strany, aby vytvárali koalície takzvane „ex lege“, teda len v snahe dostať sa do parlamentu a nie presadzovať názorovo podobný politický program.

„Zabezpečiť rovné volebné právo je nespochybniteľný ústavný príkaz,“ povedal k nálezu predseda Ústavného súdu ČR Pavel Rychetský.

Ústavný súd ČR. Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP.

Päťpercentná hranica vstupu do poslaneckej snemovne však zostala napriek námietkam 21 senátorov zachovaná. Ústavný súd nevidel dôvod označiť túto klauzulu zákona za protiústavnú.

„(ÚS) nadviazal na svoju predchádzajúcu judikatúru (Pl. ÚS 25/96), a potvrdil, že Ústava zakotvuje princíp pomerného zastúpenia na účely konania volieb práve do Poslaneckej snemovne. Účelom volieb tak nie je iba záväzné zistenie názorov voličov, ale aj zriadenie komory Parlamentu, ktorá bude spôsobilá plniť všetky funkcie zákonodarného zboru v podmienkach parlamentnej demokracie. Roztrieštenosť mnohých politických strán, neschopných zabezpečiť snemovni väčšinu, by plnenie týchto funkcií mohla znemožniť,“ píše sa vo vyhlásení nálezu ÚS.

Dosť času na zmeny

Podľa sudcu spravodajcu Jana Filipa je potrebné, aby každá volebná strana získala zodpovedajúci podiel mandátov a súčasne, aby bol tento volebný zisk premietnutý do prideľovania mandátov v rámci jednotlivých krajských kandidátok takejto volebnej strany.

Vo vzťahu k neústavnosti rozdelenia Českej republiky do 14 volebných krajov za súčasného uplatnenia tzv. d’Hondtovej metódy senátori namietali porušenie princípu rovného volebného práva, resp. rovnosti hlasov a zásady pomerného zastúpenia. Podľa nálezu ÚS majú predovšetkým v menších volebných krajoch hlasy voličov strán, ktoré prekročili uzatváraciu klauzulu, natoľko odlišnú hodnotu, že voliči menších strán sú systémovo diskriminovaní.

Z nálezu ďalej vyplýva, že aj v novej úprave možno čiastočne využiť d’Hondtovu metódu, do úvahy pripadá aj aj iné riešenie. Presné inštrukcie však ÚS politikom dávať nechce. „Je úlohou zákonodarcu nájsť cestu,“ napísali sudcovia v závere nálezu.

Český portál iDnes upozorňuje, že volebné kraje môžu podľa ÚS ďalej kopírovať hranice krajov ako vyšších územno-samosprávnych celkov. Na dosiahnutie rovnosti volebného práva a šancí kandidujúcich subjektov postačia iné zmeny, a to práve pri rozdeľovaní kresiel stranám v jednotlivých krajoch. Politici musia zmeny stihnúť do volieb.

Novelu volebného zákona, ktorá bude reakciou na verdikt Ústavného súdu, musia schváliť obe komory českého parlamentu, teda Poslanecká snemovňa aj Senát. Podľa sudcu Jána Filipa sa to dá stihnúť.

Ústavní právnici Jan Kudrna a Jan Kysela však pre iDnes uviedli, že rozhodnutie ÚS o zmene volebného systému malo prísť o rok skôr. Teraz už je podľa nich neskoro a zákonodarci v novele volebného zákona pristúpia len k drobnejším úpravám a nie zásadným zmenám. Na kompletné prekopanie systému nie je podľa Kyselu čas a ani chuť.

Dátum parlamentných volieb, ktoré by mali byť usporiadené už podľa novelizovaného zákona stanovil český prezident Miloš Zeman na 8. a 9. októbra 2021.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0