Protilátky sa stali v čase postupujúceho očkovania proti koronavírusu často skloňovaným slovom. Vedci zistili, že ich môžu získať aj tí najmenší z nás, a to bezbolestne.

Vedci zverejnili 29. januára v časopise JAMA Pediatrics novú štúdiu. Analyzovali v nej krvné vzorky 1 471 tehotných žien. Z nich 83 malo pozitívny test na protilátky pôsobiace proti koronavírusu SARS-CoV-2. Protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré v organizme pretrvávajú mesiace až roky, sa však nenašli v pupočníkovej krvi všetkých matiek. Len 72 detí, ktoré sa týmto matkám narodilo, získalo pasívnu imunitu. Zvyšných 11 malo negatívny test na protilátky, čo môže mať podľa odborníkov viacero príčin.

Imunita detí proti SARS-CoV-2 závisí zrejme od toho, aký typ protilátok mala matka a kedy sa počas tehotenstva nakazila.

Šesť matiek malo nízku hladinu imunoglobulínov G, čo podľa vedcov svedčí o tom, že sa nakazili krátko pred pôrodom a ich organizmus nemal dostatok času preniesť protilátky cez placentu. Zvyšných päť matiek malo pozitívny test na takzvané IgM protilátky, teda imunoglobulíny triedy M. Tie sa v tele tvoria siedmy až desiaty deň po kontakte s infekčným človekom a potom miznú, takže nie sú schopné prejsť placentou.

„Čím dlhší čas uplynie medzi infekciou a pôrodom, tým viac protilátok sa prenesie,“ uviedli autori štúdie Karen Puopolová a Scott Hensley. Pred vedcami teraz stoja dve ďalšie veľké výzvy – určiť, ako dlho môžu tieto protilátky zostať v krvnom obehu novorodenca a do akej miery sú pri likvidácii vírusu účinné.

Plánujú preto dlhodobejšie sledovať zdravotný stav 72 detí narodených s protilátkami, aby zistili, či sa neskôr niektoré z nich nenakazí ochorením COVID-19.

Nie všetky protilátky preniknú do placenty

Výskum pasívnej imunity môže vedcom pomôcť odhaliť, či by malo zmysel bojovať proti koronavírusu očkovaním tehotných žien.

Zamerali sa preto na spike proteín, glykoproteínový hrot, ktorý umožňuje vírusu vstúpiť do bunky. Tento hrot sa naviaže na bunkový receptor, čím vírus interaguje s bunkou. Ak sa teda protilátky nalepia na glykoproteínový hrot, dokážu najefektívnejšie zabrániť vírusu dostať sa dovnútra bunky.

Vedci označujú protilátky v tejto oblasti ako RBD (receptor-binding domain), teda v oblasti väzby na receptor. Aj placenta má svoj receptor, cez ktorý dokážu prejsť len protilátky so špeciálnym proteínom. Konkrétne ide o protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré sa do receptoru zmestia, preniknú do plodu a vytvoria imunitu.

Kedy sa majú očkovať tehotné ženy?

Ochorenie COVID-19 ohrozuje najmä matky, tehotenstvo môže sťažiť priebeh ochorenia a v krajných prípadoch spôsobiť smrť. Na porovnanie, všetci novorodenci pozitívni na covid ho doposiaľ prekonali bez problémov.

V januári 2020 sa vedci zo Svetovej zdravotníckej organizácie zhodli na tom, že prínosy vakcíny pre tehotné ženy prevyšujú možné riziká. Po porade s lekárom by sa preto mali dať zaočkovať, ak to ich zdravotný stav dovoľuje.

Pri iných typoch očkovania začnú protilátky dieťaťa po pôrode klesať. Podľa vedcov je pravdepodobné, že podobne by sa vyvíjala situácia pri očkovaní proti COVID-19. Na základe množstva protilátok z pupočníkovej krvi sa vedci pokúsia odsledovať 72 detí, zistia, ako rýchlo ich hladina klesá.

Nové objavy o pasívnej imunite novorodencov matky určite motivujú k vakcinácii. Kedy je pre ne najvýhodnejšie zaočkovať sa?

Podľa vedcov v druhom trimestri. Približne po 17-tich týždňoch je placenta dostatočne vyvinutá na to, aby dieťaťu dodala značné množstvo protilátok. V tomto čase je zároveň organizmus matky schopný lepšie zvládnuť možné vedľajšie účinky vakcíny a neohroziť pritom zdravý vývin plodu.

Vzhľadom na to, že vakcíny pre novorodencov ešte nie sú vo výrobe, mohla by byť pasívna imunita získaná z tela matky aspoň dočasnou ochranou.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.