Dva dôležité paradoxy v politike vlády a čo chodí po mysli Igorovi Matovičovi.

Paradox prvý: hoci minister Krajčí opakuje, že situácia je vážna, doterajší lockdown nefunguje, všetko preto treba sprísniť, chcel by smskový lockdown, akoby sme mali šikmé oči. A zrazu ten istý minister oznámi, že od pondelka sa budú otvárať školy. Selektívne, ale predsa.

Čo sa to deje?

Až doteraz sme predsa počúvali, že deti sú riziko, roznášači a britský vírus je nákazlivejší, ergo deti, rodičov a učiteľov treba mučiť ďalej. A zrazu je všetko inak?

V Štandarde sme písali, že išlo o dlhodobo sporný pohľad. Dôkazov je viac, napríklad čísla z pandemického New Yorku, kde sa školy neukázali byť špeciálnym rizikom, a tiež názor šéfa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb Roberta Redfielda, ktorý už mesiace hovorí, že deti do dvanásť rokov sú v školách vo väčšom bezpečí ako doma. Debata je to užitočná, najmä ak sa rozšíri z úzko zdravotníckej aj na dôsledky pre vzdelanie celej generácie mladých. Aj to bude totiž zodpovednosť tejto vlády.

Z toho, čo sa dozvedáme z výstupov, vyplýva, že k obratu prispeli dve veci. Po prvé, že Remišová a Sulík otvorili tému a pritlačili. Po druhé, že Matovič sa stiahol.

Sú to hneď dve nové veci. Politicky má najväčší význam to, že dve fackané strany vo vláde koordinujú postup. A má to výsledok. Už to nie je Matovič povie, ostatní poslúchnu a ten, čo si pofrfle, dostane od Matoviča.  

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.