Vlani viac živností vzniklo, ako zaniklo. Analytik tvrdí, že za tým mohli byť podporné opatrenia vlády. Tá hodlá už druhý raz sužovaným živnostníkom pridať.

Ak by niekto očakával, že za minulý rok, keď sa Slovenskom prevalila pandémia, budú živnostníci krachovať a húfne opúšťať podnikanie, mýlil by sa. Podľa sumárnych informácii spoločnosti FinStat vlani zaniklo takmer 44-tisíc živností. Toto číslo sa mimoriadne nevymyká z tendencie predchádzajúceho obdobia. Napríklad rok predtým dokonca zaniklo o štyritisíc živností viac ako vlani.

Zmiernenie tendencie predchádzajúcich rokov badať pri zakladaní živností. Napriek tomu ich vlani vzniklo niečo vyše 45-tisíc. Bolo ich o dobrú tisícku viac ako tých zaniknutých a takmer o štyri stovky viac ako rok predtým.         

Čo z týchto čísel vyplýva? Pavol Suďa, hlavný analytik spoločnosti FinStat, pripúšťa, že prvý polrok vlaňajška potvrdil prognózy, podľa ktorých mala koronakríza dramaticky schladiť podnikateľský apetít živnostníkov. Druhá časť roka priniesla, naopak, záujem, takže napokon počet vzniknutých živností za rok 2020 predsa len prevýšil počet tých, ktoré zanikli. „Jedným z dôvodov nižšieho rušenia živností môžu byť podporné aktivity vlády, ktoré konečné rozhodnutie malých podnikateľov skončiť s biznisom mohli iba odsunúť do tohto roka,“ naznačuje Suďa.

Ubudlo živnostníkov v stavebníctve

Keď sa pozrieme do štatistík hlbšie, ukáže sa, v ktorých odvetviach sa živnostníkom darí viac a v ktorých menej. Kým v rokoch 2018 a 2019 počty končiacich podnikateľov pôsobiacich vo financiách prevyšovali počty nových živností, vlani tento segment podľa FinStatu „akoby chytil druhý dych“. Išlo hlavne o finančných sprostredkovateľov, na ktorých má dosah štátna regulácia. Vlani tu zaznamenali najvyšší počet novovzniknutých živností za uplynulé desaťročie.

Čo sa viac očakávalo v súvislosti s opatreniami proti pandémii, bolo prudké zhoršenie situácie medzi živnostníkmi pôsobiacimi v stavebníctve. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR zaznamenalo stavebníctvo na Slovensku za prvých 11 mesiacov vlaňajška medziročný pokles produkcie až o jednu osminu. Výrazný úbytok malých podnikateľov eviduje aj kovovýroba či agrosektor, v ktorom však podľa FinStatu môže niekoľko rokov trvajúce zhoršovanie „súvisieť skôr s politickou situáciou“.

Štát stupňuje pomoc

Najrozšírenejšou formou pomoci pre živnostníkov bolo v minulom roku poskytovanie podpory v rámci programu ministerstva práce s názvom Prvá pomoc, a to pri výpadku tržieb o viac ako 20 percent. Kým od začiatku pandémie v marci si mohli požiadať podľa výšky poklesu tržieb až o 540 eur mesačne, po októbri v inovovanom programe Prvá pomoc+ sa celková maximálna podpora zdvihla na 810 eur.

Dôležité je, že pri jesennom zvýšení sa pomoc týkala aj tých, ktorí začali podnikať do začiatku septembra. Teda ľudí, ktorí vstúpili do biznisu napríklad v strede vlaňajšieho pandemického roka. Výzvou pre ďalších sa mohlo stať, že vláda spolu so zvýšením pomoci posunula účinnosť opatrení až do konca marca 2021.

V zmysle poslednej avizovanej úpravy schémy s názvom Prvá pomoc++ predstavenej ministerstvom práce by sa tento týždeň mala pomoc predĺžiť do konca júna a podľa ministerstva aj ďalej, ak to bude treba. Maximálna výška mesačnej dávky pre živnostníkov by sa mala dostať na úroveň 870 eur.      

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.