Sústreďme sa na ohniská nákazy. Hneď

V Čadci narástol počet infikovaných v tomto týždni o 78 percent, v Kysuckom Novom Meste o 109 percent, to je brutálna rýchlosť. Hovorí analytik Ivan Bošňák.

Ivan Bošňák patrí medzi mimoriadne zjavy našej verejnej debaty o koronavíruse. Drží sa čísel a nebojí sa ísť proti hlavnému prúdu verejnej diskusie. Vývoj mu dáva za pravdu. Oslovili sme ho preto po druhom celoplošnom testovaní v 45 slovenských okresoch uplynulý víkend a rozprávali sa s ním o tom, čo vidí za najnovšími číslami.

Myslí si, že za samotné celoplošné testovanie treba vládu pochváliť, pretože zvýšilo kapacity testovania, ale v niektorých oblastiach išlo o veľmi drahé cvičenie. Štát by sa mal podľa neho v nasledujúcich krokoch zamerať na potvrdenie infikovanosti, vystopovanie kontaktov nakazených a ich dôslednú izoláciu.

Diskusia o tom, či bolo testovanie antigénovými testami správne, je podľa analytika Ivana Bošňáka bezpredmetná. Smerodajným vraj nie je to, koľkých zachytíme, pretože každý izolovaný pozitívny človek je užitočným výsledkom.

„Ak by u dvoch tretín pozitívnych z antigénneho testovania PCR test potvrdil, že boli pozitívni, tak sme zachytili veľa ľudí, ktorí boli šíriteľmi. Individuálne zistenia napríklad pána László Sólymosa o tom, že 11 zamestnancov Mestského úradu v Šamoríne bolo po kontrolnom PCR teste negatívnych, nie sú potvrdením a ani vyvrátením ničoho. Na overenie hypotéz potrebujeme testy, štúdie na reprezentatívnej vzorke. 11 zamestnancov úradu to nie je.“

Samosprávy by však jeho slovami určite ocenili viac podrobných informácií, ktoré by prišli okamžite, aby mohli pri pozitívnych pacientoch konať rýchlejšie a ešte viac tým spomaliť šírenie nákazy.

Význam celoplošného testovania

Jediným spôsobom, ako zabrániť šíreniu vírusu, je podľa Bošňáka obmedzenie akýchkoľvek sociálnych kontaktov primárne v regiónoch, ktoré sú silne nakazené alebo majú z neznámych príčin vysokú rýchlosť šírenia vírusu. V ohniskách nákazy je potrebné konať okamžite, vírus nespí. Reakcia „o týždeň“ je neskoro, pretože ide o životy.

„Vysoká rýchlosť šírenia v ohnisku znamená, že tam narástol počet infikovaných. V Čadci narástol počet infikovaných v tomto týždni oproti minulému týždňu o 78 percent, v Kysuckom Novom Meste o 109 percent, to znamená, že ak mali pred 8 dňami spolu 505 pozitívnych z PCR testov za
posledných 7 dní, dnes majú 993, to je brutálna rýchlosť. Čokoľvek nad 30 percent je veľa a ak niečo rýchlo rastie, musím sa toho zľaknúť a potlačiť to.“

Bošňák zastáva názor, že slovenská vláda aj vďaka celoplošnému testovaniu úspešne zvládla identifikáciu väčšiny infikovaných v tých regiónoch, ktoré sú silne postihnuté. Ale nie všetkých a niektorým dala vstupenku na slobodu –
negatívny certifikát.

Identifikovať, vystopovať, otestovať, izolovať

Ďalším dôležitým krokom je podľa Bošňáka vystopovanie kontaktov, s ktorými nakazení prišli do styku.

„Desiatky regionálnych úradov robia už veľmi dlho veľmi dobrú robotu. Práve oni odchytávajú kontakty a volajú ich na PCR testovanie. Sú to rozumní ľudia, ktorí stopujú kontakty aj mimo pracovnej doby a to tak, že v pomerne malých regiónoch, kde sa každý s každým pozná, hovoria, že počet infikovaných rastie, ľudia témou corona žijú. V okrese Čadsa už PCR
a antigénne testy označili 4500 občanov ako pozitívnych, čo je 5 percent
populácie, ohromné číslo, jeden z 20. Občania sú potom obozretnejší,“ vysvetľuje.

Nemenej dôležité je dodržiavať izoláciu nakazených a ich okolia. To sa podľa Bošňáka asi nedeje na Kysuciach a Orave, odkiaľ ľudia stále dochádzajú za prácou do Česka, prípadne do iných regiónov Slovenska, nakoľko sú na týchto príjmoch finančne závislí.

„Treba vystopovať ľudí, ktorí chodia za hranice. Umožnime im návrat len s negatívnym výsledkom PCR testu. Toto opatrenia sme tu mali už počas prvej vlny, skombinované to bolo s karanténou a ľudia to prijali. Sme zodpovední, poslušní a vzdelaní, neexistuje dôvod, prečo by to teraz malo byť iné, hnusoba je v druhej vlne rádovo silnejšia – asi pôjde na konci druhej vlny o dva rády – to je stokrát viac všetkého. Pozitívnych, hospitalizovaných,
úmrtí.“

Vláda by podľa neho mala posúdiť, ktoré opatrenia z prvej vlny boli úspešné a mohla by premýšľať nad ich opätovným zavedením do praxe na
regionálnom princípe.

Čo do budúcna?

Myšlienky o možnom zjemnení opatrení v regiónoch, ktoré sú menej nakazené, považuje Bošňák dnes za racionálne. Oveľa dôležitejšie je však stabilizovať situáciu v regiónoch, ktoré sú ohniskami.

Teraz je absolútne kľúčové sprísniť opatrenia v ohniskách a následne uvažovať o uvoľnení v regiónoch s nízkou incidenciou prípadov.
Sprísniť hneď, uvoľniť možno o 10 dní, ale opatrne a selektívne. Situáciu vieme totiž monitorovať a merať aj po okresoch.

Čo to znamená v praxi? „Napríklad pri športových podujatiach v exteriéri si viem predstaviť, že budú môcť spolu hrať futbal deti z toho istého futbalového klubu, do reštaurácií budú môcť chodiť rodiny, do škôl sa vrátia žiaci základných škôl časti druhého stupňa, neskôr celý druhý stupeň a bohoslužby by mohli fungovať v exteriéri s limitom celkového počtu ľudí za dodržania pravidiel R-O-R, dôležitý je odstup, žiadne „lakťovky,“ navrhuje vláde.

Budúcnosť horiacich regiónov

Ak by sme boli schopní identifikovať, vystopovať, otestovať a izolovať nakazených ľudí v ohniskách najviac nakazených regiónov, situácia by sa tam podľa Bošňáka mohla stabilizovať za štyri týždne. Dva týždne od pilotného testovania síce Orava spomalila, ale úrovne aj PCR testami zistených pozitívnych sú podľa analytika stále vysoké.

„V horiacich okresoch sa vieme dostať na ukontrolovateľnú úroveň sily vírusu a počtu infikovaných v najlepšom prípade za štyri týždne, skôr za šesť. Keď týchto ľudí izolujete, prestanú chodiť do roboty a nakazia sa v rámci rodín. Ale to je zvládnuteľná situácia. Horšie by bolo, ak by napríklad mama-živiteľka nakazila celý personál v nemocnici alebo starých ľudí v domove dôchodcov.“

Je možné pochváliť pilotné testovanie, ktoré prebehlo na Orave a v Bardejove, pretože v týchto okresoch sme vraj „na polceste“ a výsledky promptného konania vlády uvidíme v najbližších týždňoch.

Na druhej strane je vraj potrebné dodať, že Orava začala klesať vďaka októbrovým opatreniam už pred pilotom. Nemožno preto presne zmerať účinok jednotlivých opatrení. To, že z pilotu vypadli Kysuce, ako silné ohnisko a sused Oravy, považuje Ivan Bošňák za chybu, z ktorej sa
musíme všetci poučiť.

„Na šírenie vírusu je potrebné reagovať okamžite, s odstupom 24 hodín. Dáta máme každý deň, dajme ich do farieb semafora a oni sami indikujú potrebnú akciu. Teraz nám horí Žilina, Trenčín, Banská Bystrica, Skalica a moc o nich nepočuť.“

V silno postihnutých okresoch bolo jeho slovami účelné a užitočné pretestovať veľký počet ľudí a navyše to bolo relatívne lacné, efektívne a potrebné.

„V akomkoľvek ďalšom kole je potrebné ísť do ohnísk, ktoré vznikli nedávno. Navrhovať opatrenia je však prácou epidemiológov, my analytici im radi poskytneme dáta,“ uzavrel analytik.