Česi chystajú register vyliečených z covidu. Chcú ich monitorovať tri roky

Èeská vláda zatvorí niektoré obchody a služby, nariadila aj obmedzenie pohybu Praha. Foto: TASR/AP

Počet ľudí, ktorým doposiaľ vyšiel pozitívny test na vírus SARS-Cov-2 spôsobujúci ochorenie COVID-19 v susednej Českej republike pomaly ale isto atakuje hranicu jedného milióna. V nemocniciach je aktuálne vyše 5 300 ľudí s týmto ochorením a tých, ktorí sa vyliečili či ešte len vyliečia, plánuje vláda sledovať, aby im mohla byť poskytnutá lekárska starostlivosť s prípadnými pretrvávajúcimi zdravotnými problémami.

Po vyliečení sa z ochorenia COVID-19 majú niektorí pacienti pretrvávajúce následky nového ochorenia v podobe dlhodobejších zdravotných komplikácií. Najčastejšie ide o problémy s dýchaním. Aj preto vzniká v Česku register pacientov, ktorí prekonali tento druh koronavírusu.

Predsedníčka Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Martina Vašáková pre portál Lidovky.cz uviedla, že účelom registra je zaviesť pre covidových pacientov v krajine povinnú dispenzarizáciu, teda sústavnú odbornú starostlivosť. Má ísť o tých, ktorí trpia takzvaných postcovidovým syndrómom alebo inými zdravotnými komplikáciami po prekonaní ochorenia.

Vašáková netají, že lekári v podstate rátajú s tým, že k premoreniu populácie, ktorému chcela vláda za každú cenu zabrániť, dôjde a bude tým pádom aj množstvo ľudí, ktorí budú mať po vyliečení sa naďalej isté zdravotné problémy. Bude potrebné, aby sa zdravotníctvo postaralo práve o týchto ľudí a poskytlo im dostatočnú starostlivosť.

Nové pravidlá

Na to, aby sa štát mohol postarať o ľudí, ktorí to po prekonaní covidu potrebujú vo zvýšenej miere, musia podľa českého ministerstva zdravotníctva vzniknúť okrem registra aj nové pravidlá.

Každý, koho koronavírus dostal v Česku až do nemocnice, by mal do šiestich až dvanástich týždňov po diagnostikovaní ochorenia absolvovať vyšetrenie u pneumológa. Navyše by mali byť títo pacienti podrobení takémuto vyšetreniu každého pol roka až po dobu troch rokov.

Český minister zdravotníctva Jan Blatný (za ANO) pre Lidovky povedal, že vyhláška potrebná na zavedenie takejto zdravotnej starostlivosti už bola schválená v rámci rezortu a do platnosti by mala vstúpiť v priebehu februára.

Zdravie poškodené mesiace či roky

Práve pneumológovia sa najviac zaujímajú o to, aké budú výsledky vznikajúceho českého registra, pretože väčšina postcovidových komplikácií je spojená práve s pľúcami, teda dýchaním.

Výsledky výskumov zverejnené začiatkom januára 2021 v odbornom vedeckom magazíne Lancet sú v súlade s poznatkami z predchádzajúcich menších štúdií, ktoré hlásili zdravotné problémy u značného podielu pacientov s COVID-19 aj tri mesiace po prepustení z nemocnice.

Dôkazy z predchádzajúcich ohnísk koronavírusu podľa vedcov naznačujú, že určitý stupeň poškodenia pľúc môže pretrvávať aj v tomto prípade. Podobne, ako sa to ukázalo u pacientov, ktorí sa zotavili z ťažkého akútneho respiračného syndrómu – SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Ten sa do vyše tridsiatich krajín sveta rozšíril z Číny ešte v roku 2002. Nakazilo sa ním síce iba 8-tisíc ľudí, ale bol oveľa smrteľnejší ako SARS-Cov-2 spôsobujúci ochorenie COVID-19. SARS zabil takmer 800 ľudí, teda skoro desať percent nakazených. Až 38 percent tých, ktorí sa zo SARS vyliečili malo až 15 rokov po infekcii zníženú kapacitu pľúc.

Dobré správy

Aj keď SARS-CoV-2 primárne ovplyvňuje pľúca, môže spôsobiť komplikácie aj niekoľkým ďalším orgánom, vrátane obličiek. Najčastejšie sa potom ľudia po prekonaní covidu sťažujú na pretrvávajúce príznaky ochorenia. Najčastejšie na neustálu únavu, ktorej príčinou môže byť práve to, že pľúca majú vplyvom ochorenia zníženú kapacitu a nedostatočne tak okysličujú krvný obeh.

Všetci postcovidoví pacienti by mali preto podľa pneumológov hneď po vyliečení, a potom opakovane s odstupom niekoľkých mesiacov, absolvovať röntgen pľúc aj spirometriu. Toto vyšetrenie zistí, aké je u pacienta nasýtenie krvi kyslíkom v pokojovom stave aj pri záťaži, ako aj kapacitu pľúc.

Problémy po vyliečení má zatiaľ približne desať percent pacientov. Komplikácie však nemusia nastať okamžite po vyliečení, ale niekedy aj niekoľko týždňov či mesiacov potom.

Dôležité je aj ďalšie zistenie publikované v magazíne Lancet, podľa ktorého nebola po prepustení z nemocnice u žiadneho z covidových pacientov diagnostikovaná hlboká žilová trombóza. To je dobrá správa, keďže práve trombóza, teda „upchatie“ žíl krvnými zrazeninami, sa často objavuje ako komplikácia ochorenia COVID-19 u hospitalizovaných pacientov.


Ďalšie články