Choroba. Akokoľvek pekne to slovo vyslovíme, neprináša so sebou príjemné pocity. Skôr sa spája s tmou, bolesťou, stratou zamestnania, sociálneho statusu, nádeje a niekedy aj života. Sú to pocity, na ktoré nechceme myslieť, aby sme si ich, nebodaj, neprivodili, no keď sa to stane, tu a teraz, neostáva nám nič iné, len im čeliť. Otázkou ostáva, ako by sa mali k ťažkej situácii, ktorú so sebou choroba či ťažký úraz prináša, postaviť kresťania? Je pre nás choroba koncom radostných dní?

Pre mňa osobne bol rok 2020 nielen „rokom covidu“, ale aj rokom, kedy som s manželom kráčala po ceste dvoch ťažkých diagnóz, ktoré nám prišli do života. Obe náhle, bez oznámenia, no prudko a s plnou parou. V tomto období sa vo mne striedali rôzne pocity, niekedy až hnev voči sebe či ľuďom okolo nás a priznám sa, dokonca aj voči Bohu. Totiž, keď do života vstúpi ťažká okolnosť, svet sa neprestane točiť. Život ide ďalej, účty treba platiť, jedlo variť, treba upratovať, starať sa o deti a v mojom prípade ešte aj pripravovať sa na štátnice. A v tomto zmätku hľadať to najdôležitejšie – nádej a blízkosť Boha – znie občas ako nemožná vec. 

Ako prejsť náročnými obdobiami bez toho, aby sme stratili radosť a nádej?

Blízkosť

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.