Z Inštitútu vzdelávacej politiky na začiatku februára odchádzajú štyria členovia. Jeho exriaditeľ vedenie ministerstva školstva obviňuje z ignorovania expertíz a snáh o marenie zverejňovania svojich analýz.

Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) je analytický útvar na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ). Vznikol v roku 2013 ešte za ministra Dušana Čaploviča zo Smeru. IVP vypracováva analýzy, prognózy a podieľa sa na príprave vzdelávacej politiky.

Predchádzajúca ministerka Martina Lubyová (SNS) IVP v januári 2018 zrušila. Ako dôvod uviedla šetrenie financií. Rozhodnutie prišlo nečakane po vianočných sviatkoch, čo si vyžiadalo nesúhlasné reakcie. Navyše bolo v rozpore s programovým vyhlásením vlády, podľa ktorého mali analytické útvary na ministerstvách pribúdať.

Zrušenie IVP svojho času najhlasnejšie kritizovala opozícia, médiá a odborná spoločnosť. Lubyová týmto rozhodnutím podľa nich ukázala, že o reformu školstva nemá najmenší záujem. Od apríla 2018 sa činnosť IVP opäť obnovila, akurát pod iným názvom. Samostatný analytický útvar dostal názov Odbor analýz vzdelávacej politiky a jeho riaditeľom sa stal senior analytik Michal Rehúš.

Nezhody s ministrom Gröhlingom

IVP sa nevyhol zmenám ani pod vedením nového ministra Branislava Gröhlinga (SaS). Dňa 3. júla nastúpila na čelo IVP nová riaditeľka Zuzana Baranovičová, ktorá dovtedy pracovala ako riaditeľka Implementačnej jednotky na úrade vlády. V pozícii vystriedala riaditeľa Michala Rehúša, ktorý sa stal riaditeľom odboru stratégie v rámci IVP.

Nezhody medzi IVP a ministerstvom pokračovali aj za novej vlády. Ministerstvo údajne mesiace odmietalo analytikom schváliť prieskum o dostupnosti online výučby pre žiakov slovenských škôl. Prieskum s oneskorením spravili a zapojilo sa doň 77 percent všetkých škôl.

Vedenie ministerstva dostalo na stôl 25. augusta materiál, v ktorom mali tieto čísla do detailu zhrnuté. Prieskum zistil, ako prebiehalo dištančné vzdelávanie v roku 2020, kedy v dôsledku prvej vlny šírenia ochorenia COVID-19 ostali brány škôl zatvorené.

Alarmujúce zistenia a politické tlaky

Zistenia boli alarmujúce. Podľa výsledkov prieskumu sa v čase zatvorených škôl vôbec neučilo 52-tisíc žiakov a žiačok, čo predstavuje 7,5 percenta z celkového počtu. Ďalších 128-tisíc žiakov a žiačok, teda 18,5 percenta, sa neučilo prostredníctvom internetu.

Analytický tím IVP zverejnil 17. septembra 2020 ucelenú analýzu o hlavných zisteniach z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách. Analytik IVP Juraj Čokyna vtedy na sociálnej sieti napísal, že pri zbere dát a príprave správy o dištančnom vzdelávaní inštitút čelil politickým tlakom.

„Tie sa priamo prejavili pri pokyne novej šéfky IVP, aby sme spolu so správou nezverejnili infografiku o základných číslach. Jej pokyn prišiel napriek tomu, že až do poslednej chvíle sa v žiadnom zo svojich interných komentároch nezmienila o tom, že jej v infografike chýba nejaký iný typ dát. Ak bude najhoršie, na všetko existujú dôkazy. Až sem sme veru dospeli,“ skonštatoval Čokyna.

Ministerstvo v reakcii označilo zamestnancov IVP za analytikov bývalej ministerky Lubyovej. „Ministerstvo mrzí, že manipulatívny mediálny tlak voči poverenej šéfke inštitútu prichádza od zamestnancov, ktorí tolerovali neefektívne vedenie a rozhodnutia rezortu počas minulých vlád,“ uviedlo.

Personálne zmeny pokračujú

Konflikty medzi analytickou jednotkou a rezortom školstva pokračujú aj v roku 2021. Prejavujú sa najmä na personálnych zmenách, o ktorých informoval bývalý riaditeľ Michal Rehúš. V pondelok na sociálnej sieti uviedol, že po šiestich rokoch v IVP odstupuje z postu riaditeľa odboru stratégie.

Príčinou má byť nepredĺženie pracovnej zmluvy troch kolegov. „Vedenie ministerstva nedbalo na to, že ako ich priamy nadriadený som žiadal ich zotrvanie, že daný projekt sa predĺžil do 30. 6. 2021 a že v štátnom rozpočte boli vyčlenené finančné prostriedky na analytické kapacity, ktoré boli podľa ministra financií určené aj na udržanie analytikov a analytičiek pôsobiacich vďaka eurofondom,“ píše Rehúš.

Jeho odchod má údajne hlbšie korene. Príčinou má byť ignorácia zo strany rezortu školstva. To podľa Rehúša od nástupu ministra Gröhlinga neberie do úvahy expertízy a rady IVP.

Dosadená riaditeľka?

Analytikom sa nepozdáva ani zmena vo vedení, keďže nová generálna riaditeľka Baranovičová neprešla výberovým konaním a podľa Rehúša nemá na takýto post dostačujúce analytické schopnosti.

Konflikt údajne eskaloval v súvislosti so zverejnením výsledkov z dotazníkového zberu údajov o priebehu dištančnej výučby. Baranovičová podľa neho zdržiavaním zverejnenie výstupov kryla pochybie rezortu. „Zo strany poverenej generálnej riaditeľky Baranovičovej a aj od samotného ministra Gröhlinga sme však dostávali spätnú väzbu, z ktorej sme nadobudli dojem, že im ide o oslabovanie a relativizovanie hlavných záverov prieskumu, o vytváranie dojmu, že ministerstvo v aktuálnej situácii robí všetko potrebné,“ uvádza Rehúš.

V súčasnosti nie sú podľa bývalého riaditeľa IVP analytické útvary nijako chránené pred škodlivými zásahmi a svojvôľou politických reprezentácií. „Darmo realizujeme prísne výberové konania na analytikov a analytičky, márne sa staráme o ich profesijný rozvoj a rast, keď si vedenie ministerstva môže na post riaditeľky alebo riaditeľa analytickej jednotky dosadiť v podstate koho chce, čo môže mať za následok až rozpad analytického tímu,“ uzatvára.

O vyjadrenie k obvineniam zo zámerného prepustenia troch pracovníkov, ako aj snahy o odďaľovanie zverejnenia správy, sme požiadali rezort školstva. Ministerstvo na naše otázky neodpovedalo. V krátkosti uviedlo, že sa „v zmysle zákona nevyjadruje k personálnym otázkam týkajúcim sa jednotlivcov“.

Inštitút vzdelávacej politiky má podľa rezortu od začiatku dôležitú úlohu, ktorá sa prejavila nielen v posilnení jeho postavenia v rámci ministerstva, ale aj pridelením zodpovednosti za prípravu využitia Fondu obnovy v oblasti vzdelávania.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0