Kysel o Lučanskom a Bödörovi: Zrejme šlo o nepriateľské sily

Mafia už dnes veľmi nevypaľuje, nahradili ju niektorí policajti, tvrdí kandidát na šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel. V rozhovore vysvetľuje aj ako bol so svojimi kolegami zaskočený prístupom bývalého šéfa Dušana Kováčika, ktorý sa správal ako obhajca ľudí, ktorých stíhajú. 

Z akého prostredia pochádzate?

Som rodák z Banskej Bystrice, právo som študoval v Bratislave. Aj na prokuratúre som začal v Banskej Bystrici a pokračoval som v Bratislave.

Prečo ste sa rozhodli stať sa prokurátorom?

Trestné právo ma bavilo už od štúdii, vždy som inklinoval k trestnému a medzinárodnému právu. Pracoval som aj pre Ministerstvo spravodlivosti SR na medzinárodných zmluvách, počas základnej vojenskej služby som bol na Vojenskom obvodnom súde v Bratislave, to ma pritiahlo k trestnému právu. V roku 1999 sa uvoľnilo miesto na vojenskej prokuratúre v Banskej Bystrici, kde som nastúpil.

Z kandidátov ste najmenej známy, navyše, medzi konkurentmi máte prokurátora, ktorý práve odsúdil Mariana Kočnera, ďalší je zas politickým zakladateľom špeciálnej prokuratúry. Voči nim je ale najviac útokov. Je to vaša výhoda alebo nevýhoda?

Som zaradený na odbore organizovanej kriminality, nikdy sme nevystupovali spôsobom, že by sme sa chceli prezentovať na verejnosti. Je tam riziko ohrozenia, ktoré vyplýva z vecí, na ktorých pracujeme. Voľba by nemala byť o tom, kto je viac alebo menej známy. Myslím, že nie je problém urobiť odpočet prípadov, ktorými sme sa zaoberali a podľa toho si správne vybrať.

Daniel Lipšic proti vám nestojí len ako protikandidát, ale aj ako advokát obvinených. Zastupuje stíhaného Borisa Beňu z SIS a Bernarda Slobodníka. Dokonca bola snaha, aby prevzal aj obhajobu vraha exprimátora Basternáka Štefana Kaluza potom, ako začal spolupracovať. Spolupracuje aj Slobodník. Lipšic sám tvrdí, že sa snaží obhajobou dopomôcť vyšetrovaniu. Cítite to z jeho strany ako prokurátor?

Slobodník nevystupuje v mojej kauze, je tam v pozícii svedka, zastupuje ho Lipšicov partner z advokátskej kancelárie. Je pravda, že Daniel Lipšic sa objavuje v kauzách, kde dochádza ku spolupráci obvinených. Neviem to paušalizovať či hodnotiť. Záleží na ňom, akú klientelu preberie. Ale je pri ňom badať, že má snahu viesť klientov, aby radšej spolupracovali, keď je situácia v ich neprospech.

Aké zmeny je potrebné urobiť na špeciálnej prokuratúre a aký je váš recept?

Úrad potrebuje predovšetkým zmeniť štruktúru. Moja vízia je v zhode s tým, čo navrhoval generálny prokurátor. Ide o zjednodušenie štruktúry, ktorá umožní jednoduchší manažment spisov. Potrebujeme čo najrýchlejšie zaplniť voľné miesta, lebo bez nich nám zostáva viac spisov na osobu. Potrebujeme urobiť dvojice či trojice prokurátorov. Prax ukazuje, že musíme spájať odbornosť a špecializáciu či už z nášho odboru, alebo z ekonomickej kriminality, keďže sa nám kriminalita posúva smerom do ekonomickej oblasti, kde sa kombinuje s organizovaným zločinom.

Tiež potrebujeme možnosti celoživotného vzdelávania, keďže prichádzajú aj nové formy kriminality, napríklad cez kyberpriestor. Táto vlna sa posúva aj smerom do strednej a východnej Európy. Potrebujeme tiež čiastočne otvoriť otázku vecnej príslušnosti, veľmi by nám pomohlo, ak by sme mali priamy dohľad nad prípadmi, ktoré sa týkajú legalizácie príjmov z trestnej činnosti. To nám chýba, keď podávame žaloby za ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť, kde tiež riešime legalizačné schémy.

Vy ste odsúdili Roberta Lališa a sýkorovcov. Je takýto zločin vôbec ešte u nás prítomný?

Určite tu máme ešte skupiny, ktoré sa zaoberajú „zmiešaným“ predmetom páchania trestnej činnosti, ku ktorej patrí aj násilie. Je mi to ťažko odhadnúť, nakoľko sú tu ešte skupiny podobné tým, ako ich poznáme skôr z 90-tych rokov, ako boli sýkorovci, piťovci, takáčovci, okoličányovci, adamčovci či černákovci na strednom Slovensku, na juhu šátorovcov či pápayovcov. Každopádne nejaké pozostatky tu stále existujú. „Upadlo“ nám ale klasické vydieranie podnikateľov, vypaľovanie. Nahradilo ho vypaľovanie zo strany samotných výkonných zložiek polície.

Dozvedáte sa teraz, keď stíhate policajtov, že na Finančnej správe existoval systém, že keď si vyvolená firma vypýtala korupčné vratky, tak sa kontrola tvárila, že nevidí?

Nejedná sa iba o Finančnú správu. Máme poznatky, že policajti na viacerých zložkách polície vedeli zarobiť na tom, že ak bol niekto stíhaný alebo mal by byť stíhaný, za úplatky dochádzalo buď k zmierneniu postihu, právnej kvalifikácie alebo jednoducho k uprataniu prípadu, keď osoba nebola napokon ani stíhaná. Nie je to nová trestná činnosť, existovala u nás aj v druhej polovici 90-tych rokov, len nebola taká viditeľná, lebo ju prekryla násilná trestná činnosť organizovaných skupín plná vrážd a výbuchov áut. 

Stíhate dnes aj policajtov, ktorí sa ocitli v chobotnici Norberta Bödöra?

Ja dozorujem prípad Judáš, čo je skôr parciálna časť. Samotnú Bödörovu skupinu dozoruje kolega. No k stíhaniu týchto osôb sme sa dostali len vďaka tomu, že sa nám podarilo dospieť k spolupráci s niektorými obvinenými. Takáto trestná činnosť sa veľmi ťažko preukazuje, pokiaľ nevypovedá niekto z reťazca.

Kto bol zlomový? Makó alebo Slobodník?

Každá z týchto osôb priniesla nejaký zlom. Ale ešte predtým boli iní, ktorí podnietili stíhanie týchto osôb. Je to dlhodobý prístup nášho odboru. Sčasti ale pomohol aj tlak na niektoré ekonomické sféry. Nedá sa teda presne označiť ten zlom, ale podrobnosti by som nerád rozkrýval.

Ako dlho vám trvalo, kým ste sa v reťazci výpovedí prepracovali až k Makóovi a Slobodníkovi?

Opäť by som nerád šiel do podrobností. Ide o množstvo na seba nadväzujúcich úkonov, ale aj konaní, keďže nejde len o jednu trestnú vec, ale viacero nadväzujúcich, ktoré potom zo seba vzájomne vypadávali. Ak sa osoba rozhodne spolupracovať, zvyčajne hovorí veľa podrobností a faktov, ktoré sa odrazia v stíhaniach. Je rozdiel, či začne hovoriť po mesiaci či dvoch, niekedy aj hneď, niekedy po pol roku. Pri osobách, na ktoré sa pýtate, to trvalo veľmi krátko. Ale ak by sme predtým nevykonávali svoju robotu dobre, a tie spolupráce predtým neboli zrejmé, tak by k takej spolupráci nikdy nedošlo.    

Pri Lališovi vám veľa neplechy narobil sudca Štefan Harabin, ktorý akoby sa snažil z toho Kýbla vysekať, na Najvyššom súde boli vždy v panike, keď sa blížilo jeho rozhodovanie. Ako ste si vysvetľovali jeho postup?

Neviem si to vysvetliť. Jeho spôsob rozhodovania i jeho názory boli podľa mňa odrazom dôkazného stavu, pripadalo mi to skôr ako vlastné výklady procesných pravidiel zakryté tým, že ide o jeho právny názor. Kauza Lališa je vyústením dlhoročného stíhania skupiny sýkorovcov. Robili sme na nich vyše desať rokov a stále pracujeme na ďalších veciach. 

Konal podľa vás Harabin v prípade Lališa proaktívne?

Ťažko mi je to vyhodnotiť, jeho rozhodnutia boli určite neštandardné a odôvodnenia boli odlišné od toho, čo očakávate od rozhodnutí Najvyššieho súdu. Aj keď porovnáte podobné kauzy, nikdy som sa nestretol s podobnými právnymi názormi. Máte potom legitímne očakávania, že súd bude pri podobnom dôkaznom stave rozhodovať obdobne. Bolo to minimálne neštandardné.

Harabin bol najväčším bojovníkom proti Špeciálnemu súdu, a tým aj proti Úradu špeciálnej prokuratúry. Môže tam byť súvis, nejaký záujem?

To neviem, on sa vyjadroval konzistentne v kritike súdu, ktorý vraj nemal v systéme čo robiť. S tým názorom nesúhlasím. Jeho argumentácia, že išlo o fašistický súd a porovnával to s Talianskom, bolo na míle vzdialené od reality fašistického štátu. Špeciál vychádza z rovnakého práva ako všetky ostatné súdy.

Dozorujete aj akciu Judáš, pri ktorej bol zadržaný zosnulý Milan Lučanský. Odkedy ste mali voči nemu podozrenia?

Ide o obdobie mesiaca až dvoch pred vznesením obvinenia.

Keď začal vypovedať Slobodník a Makó?

Áno, aj. Sú tam štyri výpovede, ktoré ho označujú, že sa mal dopúšťať korupčnej trestnej činnosti, ktoré na seba nadväzujú. Dokonca po následných výsluchoch pribudli ďalšie dve priznania, ktoré vypovedajú proti Lučanskému. Potvrdzovali sa aj jeho kolúzne aktivity [snaha ovplyvňovať vyšetrovanie, pozn. red.].

V každom prípade, ostatní stíhaní policajti patrili do Bödörovej siete a paradoxne Milan Lučanský sa po nástupe do funkcie postaral o to, aby táto sieť skončila.

Nie všetky tie osoby patrili do takzvanej Bödörovej siete. Bola tu aj skupina fungujúca mimo tejto siete. Väčšina konaní sa nachádza na finančnej zložke NAKA a v Kriminálnom úrade finančnej správy. Tie osoby sledovali svoje vlastné záujmy, z vyšetrovania nám vychádza, že šlo o vyslovene zištné záujmy, žiadne iné.

Predsa len, ako prokurátor ste azda vnímali, že Lučanský znamenal posun pri odstavení Bödörých ľudí.

My sme už v tom čase mali isté indície, že malo dochádzať k takejto trestnej činnosti aj na jeho predchádzajúcej pozícii, čiže obchodovanie s informáciami. Nebolo ich ale vtedy ešte možné pretaviť do procesu, nemali sme priamu výpoveď alebo dôkaz. Tie prišli až neskôr.

Určite, že za Lučanského nastal takýto posun, ale z toho, čo sme videli, sa nám skôr zdalo, že šlo o antagonistické sily, ktoré mali medzi sebou spory. Ešte je ťažko to hodnotiť, bude to otázkou ďalších trestných konaní, kde dnes tieto osoby vypovedajú. Myslím, že sa to dozvieme na najbližších súdnych konaniach.   

Čiže sa vám zdalo, že Lučanský je reprezentant voči Bödörovi konkurenčnej skupiny v polícii?

Nemôžem to takto vyložene povedať, keďže jasné dôkazy nemáme, a už ani nebudeme v tejto veci mať, pretože konanie voči nemu bolo vzhľadom na tragédiu zastavené. Informácie ale smerovali k tomu, že malo ísť o istú skupinu, ktorá nie je napojená na bödörovcov alebo osoby spájané s Nitrou, ale o osoby s vlastnou minulosťou vzťahov, či už to boli kamarátstva či služobné postupy. Uvidíme, čo prinesú ďalšie výpovede, môžem avizovať, že dôjde aj k stíhaniu iných osôb [rozhovor sa uskutočnil v stredu 27. januára, čiže pred zadržaním Františka Imreczeho, pozn. red.].

Hovoríme o tejto skupine?

Nedá sa to jasne „skupinkovať“, lebo my vychádzame z jednotlivých trestných konaní, ktoré mali byť zmarené alebo manipulované. Keď ich rozkrývame, dochádzame k novým a novým skutočnostiam a svedeckým výpovediam.

Je v tých skupinách stále niekto, kto sa teraz nachádza vo funkcii?

Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Musím rešpektovať princíp neverejnosti trestného konania do podania obžaloby.

Keď ste boli po zadržaní na výsluchu Milana Lučanského, ako na vás pôsobil?

Bol som na výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie, keď sme podali návrh na väzbu. Výsluch bol vedený z inej miestnosti prostredníctvom kamerového prenosu, keďže bol v kontakte s osobou pozitívnou na Covid. Odpovedal pokojným normálnym spôsobom, bežne formuloval svoje názory.

Takže necítili ste, že by bol zlomený.

Neviem to vyhodnotiť. Jednoducho poprel páchanie činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu a vysvetľoval, že nie sú dôvody na väzbu, ktoré som uvádzal. Nepôsobil na mňa zlomeným dojmom. Mal svoju argumentačnú líniu, ktorej sa držal.

Prekvapila vás jeho samovražda?

Mňa to prekvapilo, nečakal som to, nebol ani žiaden dôvod ju očakávať.

Nič nenasvedčuje tomu, že prvý incident z väzenia, keď sa zranil, bol pokusom o samovraždu. Už vtedy sa ale šírilo, že malo ísť o samovražedný pokus. Tie informácie ale nemohli mať základ v realite, keďže ani vyšetrovanie doteraz nenašlo nič také. On tú samovraždu napokon spáchal. Vy si viete vysvetliť túto záhadu, akoby sa stal obeťou samonapĺňajúceho sa proroctva?

To neviem. Keď došlo k prvému incidentu, skutočne z doteraz známych skutočností a vyšetrovania, ktoré tam prebehlo, absolútne nepoznám okolnosť, že by malo ísť o samovražedný pokus. Koniec-koncov, v tomto sa musíme spoliehať na to, čo nám povedia lekári a špecialisti. Bol aj na vyšetrení vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Máme správu psychiatra, ktorý samovražedné konanie vylúčil. V súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel, bola urobená obhliadka tela, ktorá nenasvedčovala samovražednému konaniu, on to sám poprel.

Ľudia majú blízko ku konšpiračnému mysleniu bez toho, aby si overovali fakty. Verejnosť ale nemá všetky informácie. Pri dozore som nezistil žiadne poznatky, že by ten druhý incident mal byť násilný v zmysle cudzieho zavinenia. To už je ale súčasťou samostatného konania, ktoré už ja nedozorujem.

Sledujete aj politiku? Štátnici by mali tvoriť aj stabilné zázemie pre prokurátorov, keďže zločin je hlavný nepriateľ štátu. Vzhľadom na súčasnú deštrukciu politiky, nepanuje dnes v prokurátorskom odvetví obava, že sa to môže zosypať a veci sa vrátia do starých koľají, ale tí odvážnejší budú čeliť pomste?

Nekomentujem politiku týmto spôsobom, ani ju až tak nesledujem. Sledujem ju ako bežný občan, ktorý sleduje správy. Trestné konania sú vedené striktne na základe dôkazov získaných v trestnom konaní. Sú tu aj kauzy zasahujúce exponované osoby, ale pre mňa sú to len trestné činy, ktoré patria do našej pôsobnosti. Každý prokurátor, ktorý prišiel do nášho úradu, si bol vedomý, že môže vyšetrovať aj takéto kauzy. Nevidím v tom niečo extra iné, okrem toho, že spoločensky vzbudzujú záujem. My vedieme štandardné konanie.

Ide skôr o tú nadobudnutú odvahu vášho prostredia, aj v polícii, kde je zjavné, že sa dnes ľahšie dýcha. To umožnila politická zmena, ale môže sa to aj ľahko skončiť.

Pomery v polícii boli nastavené inak, ale možno aj v minulosti by došlo k podobným stíhaniam, no neboli také priame dôkazy na vznesenie obvinení a nemohli ste sa do takýchto káuz pustiť. Bez toho, aby ste mali kvalitné dôkazy, sa nemôžete pustiť do takéhoto typu vyšetrovania. Keď máme stíhať policajta, prokurátora alebo sudcu, je to veľmi citlivé, musíme byť silný v dôkazoch. Musíme vziať do úvahy, či tam nie je aj prvok pomsty, revanšu.

Pripúšťate, že tu nastal istý zlom…

Určite áno.

…ešte ste asi nemali prípad, ktorý by tak vysoko siahal do politiky, ako bol generál Lučanský.

Prepáčte, ale generál Lučanský nesiaha do politiky.

Ide o vysokú politickú nomináciu, krytú ministrom vnútra.

Bol prezident Policajného zboru, nepovažujem tú funkciu za politickú. Nie je to minister. Bolo by aj v minulosti možné takúto osobu stíhať, ak by boli dôkazy. Ale ak sa pýtate na posun, či sa odstránili prekážky, ktoré nám predtým bránili vo výkone, určite tu máme dnes veľmi aktívny prístup polície. Ale moja predchádzajúca skúsenosť pri práci na organizovanom zločine, policajti vždy postupovali veľmi razantne a zbierali dôkazy, ktoré boli vysoko v organizovanom zločine a o mnohých sa hovorilo, že mali prepojenia priamo na vysokú politiku. Tam sme sa ale nedostali, lebo to by museli prehovoriť tí na vrchole skupiny. Aj tam sme narážali na problémy vo vnútri polície, ale napriek tomu sme to dokázali odstíhať a odsúdiť.

Ak sa nemýlim, Lališa ste na výpoveď nezlomili nikdy.

Keď Robert Lališ vypovedal v trestných konaniach, tak mal nachystanú výpoveď v tom zmysle, že skutky sa nestali.

Aj tam ste skúmali podozrenia prepojenia na politiku?

Samozrejme, ako pri každej organizovanej skupine sú podozrenia, že je tam minimálne krytie v policajnom zbore, ale aj kontakty s politikmi. Nepodarilo sa nám to pretaviť do trestného konania. Logicky, pri takýchto stretnutiach nebýva prítomná tretia osoba.

Boli to podozrenia na konkrétnych politikov?

Nemôžem sa vyjadrovať, lebo v niektorých prípadoch stále prebieha konanie.  

Kde došlo k zlomu, že je dnes možné stíhať napríklad aj Milana Lučanského?

Určite je to vražda Kuciaka a Kušnírovej, keďže nastal taký spoločenský tlak a obrat v pomeroch, došlo k výmene policajného prezidenta. Hoci dochádzalo k zametaniu niektorých káuz, po tejto výmene už boli opatrnejší. Niektoré väzby určite pretrvali, ale boli narušené. Verejná mienka sa prebrala z letargie a začala si to viac všímať. Novinári na to poukazovali aj predtým, ale záujem verejnosti bol odrazu úplne iný. Názor ulice sa prejavil naplno.

Hovoríme o procesoch, ktoré v polícii spustil sám Lučanský.

Nemyslím si, že by ich spustil on. Stálo to na viacerých osobách.

Minimálne výmeny vedenia NAKA.

Určite odstavenie prezidenta Gašpara, čo spôsobilo, že skončili aj osoby na neho naviazané.

V ďalšom kroku začal vypovedať Makó so Slobodníkom.

To s tým nesúviselo, išlo o proces, ktorý mal svoj širší priebeh a tieto osoby už boli mimo policajných zložiek. K výpovediam boli dotlačení tlakom vyšetrovania.

Neplatí ani nepriamo, že procesy, ktoré Lučanský v polícii spustil, ho napokon pochovali?

No. To je metaforické, možno istým spôsobom áno. Tu všetko so všetkým súvisí. Za obdobie, keď bol prezidentom Policajného zboru, došlo k vyšším obrátkam. Niektoré osoby začali spolupracovať, čo istým spôsobom prispelo k tomu, že napokon bol stíhaný aj on sám. Ale až potom, keď už nebol vo funkcii.

Dozorujete aj kauzu vraždy bývalého primátora Lászlóa Basternáka, kde bol vykonávateľ Štefan Kaluz už dávno odsúdený, tušili ste už vtedy, že objednávka mohla prísť cez osobu menom Alena Zsuzsová?

Áno, už v tom čase nám tieto podozrenia vyplývali, mali sme veľmi veľa nepriamych dôkazov, ktoré smerovali k osobám, ktoré boli minulý rok na prvom stupni odsúdené [okrem Zsuzsovej aj Vladimír Mosnár a Roman Ostružlík, zatiaľ neprávoplatne, pozn red.]. Chýbala nám ale priama výpoveď, ktorá by posunula reťaz nepriamych dôkazov. Už keď bol Kaluz v roku 2011 odsúdený, sme mali presne tieto osoby ako podozrivé.

Dodnes netušíme, ako Mariana Kočnera vôbec napadlo spolupracovať s ňou na príprave vraždy, z ktorej sú dnes obvinení. Nevyplýva z toho, že Kočner už vtedy vedel, že Zsuzsová už má niečo také úspešne za sebou?

K tomu sa nechcem vyjadrovať, keďže ide o súčasť dokazovania vo vzťahu k objednávke vraždy Lászlóa Basternáka. Istým spôsobom súvisí aj v smere, ktorý ste naznačili, s vraždou Kuciaka a Kušnírovej.

Komunikujete s prokurátormi, ktorí vyšetrovali vraždu?

Boli sme z jedného oddelenia, bol to môj vedúci, ktorý už odišiel do dôchodku, ale aj kolega, s ktorým sme sa zastupovali. Ja som dozoroval aj vraždu Molnára [podnikateľ tiež zavraždený Miroslavom Marčekom a Tomášom Szabóom, pozn. red.] až do vznesenia obvinenia, potom sa pripojila ku nim.

Pomohlo by odsúdenie Zsuzsovej v tejto kauze, aj v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej? Mohol by Najvyšší súd vziať do úvahy, že podobného skutku sa už dopustila? 

To si nemyslím, každá kauza vychádza zo svojho dôkazného stavu. Ak by vraždy nejako nenadväzovali, nemali by to vziať do úvahy. Ale v tomto smere nemôžem hovoriť o podrobnostiach.  

Aký je váš názor na monokratické riadenie prokuratúry? Je správne, ak generálny či špeciálny prokurátor môže bezdôvodne odobrať prípad svojim podriadeným kdekoľvek na Slovensku?

Momentálne je systém nastavený takto. Myslím si, že do budúcna by ho bolo možné prehodnotiť. Niečo iné je odobrať spis kvôli preťaženosti prokurátora alebo preto, aby sme ho dali prokurátorovi, ktorého prípady majú vecný súvis a vie dôkazy využiť v súbežnom konaní, prípadne ich aj spojiť. Iné je prideľovať či odoberať spisy za trest odbojnému prokurátorovi.

Vylúčil by som priamy spôsob odoberania spisov podriadeným, nechal by som tam aspoň dva stupne. Malo by to byť transparentné, čiže zdôvodnené a verejnosti známe. Signály by mal špeciálny prokurátor dostávať od vedúceho oddelenia, keďže má lepší prehľad o preťaženosti prokurátorov na svojich oddeleniach.

Okrem iného, aj pri zadržaní Lučanského a akcii Judáš boli prítomné kamery, hoci by malo ísť o tajný úkon. Vy túto akciu dozorujete. Kde došlo k úniku?

Neviem. Skutočne ide o fenomén posledných rokov, keď polícia alebo NAKA zasahuje pri citlivých kauzách, máme tam celú novinársku obec, ktorá tam už čaká. Únikov môže byť viac. Ak robíte zadržanie desiatich osôb, na zákrok ide asi sto zasahujúcich policajtov, od ktorých môže informáciu uniknúť. Prípadne sa súbežne vykonávajú aj obhliadky iných súvisiacich miest, kde ich je ešte viac. Informácia môže uniknúť aj z NAKA toku [informačný systém NAKA o prebiehajúcich úkonoch, pozn. red.], do ktorého mal prístup pomerne široký okruh ľudí v rámci riadenia NAKA.

Ak sa k tomu tak ľahko dostanú médiá, ako je možné, že sa k tomu nedostanú samotní zadržaní?

Nie je to vylúčené, že sa nedostanú. Na viacerých akciách bolo cítiť, akoby sme boli očakávaní. Zákrok sme napríklad vykonávali skoro ráno a mali sme otvorené dvere a obrazne povedané, bola navarená káva. Osoby nespali, boli oblečené, prichystané. Pamätám si akciu, ktorú vyšetrovateľ zastavil preto, že celý areál rodinného domu bol od desiatej večer celú noc vysvietený aj s otvorenou garážovou bránou. Čo asi nebolo štandardné. Bola prezradená policajná akcia, čo sme zistili cez ďalšie vyšetrovanie. Podozrivý bol upozornený, že do rána ho zoberú.   

Ste v neštandardnej situácii, váš šéf je vo väzení. Aká je dnes situácia na špeciálnej prokuratúre?

Povedali ste to veľmi jemne, je to predovšetkým veľmi zahanbujúca situácia, aby šéf antimafiánskeho a antikorupčného úradu bol obvinený a sedel vo väzbe práve za takú činnosť, ktorú mal dozorovať. Na druhej strane, fungujeme naďalej, plníme si úlohy tak, ako sme to robili aj predtým.

Vedeli ste o Kováčikovej problematickosti?

Ja som tu 15 rokov a minimálne niekoľko posledných rokov boli problémy viditeľné. Najmä od momentu, keď bol zvolený druhýkrát. Bolo badať zmenu v jeho správaní, kedy sa o kauzy začal zaujímať ďaleko intenzívnejšie.

Aby s nimi účelovo naložil?

Niekde síce bola dôkazná núdza, ale skôr boli zarážajúce jeho otázky smerujúce k zisteniu dôkazného stavu v našich kauzách. To je síce jeho právomoc, najmä v mediálne známych prípadoch špeciálny a generálny prokurátor chce vedieť, v akom štádiu sa vec nachádza. To je v poriadku. Zarážajúce ale bolo, keď sa pýtal spôsobom, či sú dôkazy dostatočné a či nie je problém v posudzovaní nejakého právneho aspektu, a o dva týždne príde podnet obhajcu žiadajúci preskúmanie mimoriadnym opravným prostriedkom generálneho prokurátora, a pritom tam bola rovnaká argumentácia, akú použil Kováčik, keď sa ma pýtal.

To bola nejaká chodbová diskusia?

Prišiel za prokurátorom a pýtal sa.

Stávalo sa vám to často?

Často. Nebolo to v každej kauze, alebo nebolo to zriedkavé.

Išlo o prípady, ktoré vyhovovali vplyvným ľuďom?

Ja som robil organizovaný zločin. Bolo to aj v takomto prípade [Dušan Kováčik je okrem iného obvinený z napomáhania skupine takáčovcov, pozn. red.].

Sýkorovci?

Aj. Ja som poskytoval informácie, aby som neprezradil dôležité veci, a myslím, že väčšina ľudí u nás to tak robila.

Mohlo to teda unikať priamo cez vášho šéfa?

My sme sa medzi sebou o tom aj bavili. Vnímali sme to, keďže sme mnohí mali spoločnú skúsenosť a bolo nám to čudné. Často sa pýtal spôsobom, akým sa prokurátor nepýta, akoby zastával názor obhajcu. Snažia sa svojho mandanta z prípadu vysekať a poukazujú na rôzne medzinárodné judikatúry v ich prospech. Často ide o judikatúru, ktorá je z nášho pohľadu vytrhnutá z kontextu. Poznáme to, lebo v tom robíme. Ale keď sa vás takto začne pýtať váš nadriadený, tak je to podozrivé.

Jeho kancelária sa považuje za čiernu dieru, kde zanikali citlivé prípady. Vám tiež takto vzal prípad?

Mne vzal vec, ktorú pridelil inému prokurátorovi, ale k tomu sa podrobnejšie vyjadrovať nechcem, keďže je súčasťou vyšetrovania. Ale nadväzuje na kauzu Judáš. Kolegom sa stalo, že im prípad vzal, ale netušili sme, kde skončil, či u neho v dozore, alebo ho pridelil inému. Niekedy sme sa to dozvedeli, niekedy nie. Je pravda, že prípad mi môže byť odobratý zákonne, ak mi nadriadený prikáže postup, s ktorým nesúhlasím. Spis je vtedy automaticky odobratý a pridelený inému. Boli ale prípady, kedy bol spis vzatý bez akejkoľvek konzultácie.

Kováčik na vás mal tlačiť, aby ste z úradu sami odišli.

Áno, mali sme nepríjemnú debatu, kde ma podozrieval z podrývania jeho autority. Potom sa to upokojilo, zahral to tým spôsobom, že mal zlé informácie. Týkalo sa to práve toho, že som vyjadroval nespokojnosť s tým, že mi vec zobral.

Chcel, aby ste sa zbalili?

V podstate áno, k tomu tá debata smerovala, aby som sám zvážil pôsobenie v úrade a odišiel.

Ako ste reagovali?

Zodvihol som sa, nereagoval som nijako. Premyslel som si to a keďže som na to nevidel žiaden dôvod – jednoducho som neodišiel.

Nemal teda páky, aby sa vás zbavil?

Musel by dať návrh na disciplinárne konanie, prípadne ma prideliť na iný odbor a zaťažiť spismi. Nadriadený má viacero spôsobov, ako podusiť podriadeného.