Premiér Igor Matovič hovorí, že máme len dve možnosti, ako začať s uvoľňovaním, a jednou z nich je zavádzanie lockdownu. Skúsenosť u nás aj za hranicami však ukazuje, že pod lockdownom sa môžu myslieť úplne rozličné veci.

Napriek klesajúcej krivke šírenia ochorenia COVID-19 predseda vlády stále hovorí, že je v hre ďalší lockdown, teda „uzamknutie“ krajiny s výnimkou kritickej infraštruktúry. K tomu už do istej miery došlo.

Povstanú kuvici?

Premiér si však lockdown vykladá rôznymi spôsobmi pri rôznych príležitostiach. Kým raz tvrdí, že lockdown na Slovensku zavedený vlastne ešte ani nie je, inokedy sa oháňa tým, že bude ešte tvrdší ako doposiaľ.

V pondelkovom statuse po druhom kole testovania Matovič uviedol, že pod poklesom počtu nových prípadov sa podpisuje plošné antigénové testovanie. V nedeľu otestovali presnejšími PCR testami takmer 5-tisíc ľudí, ale pozitívnych bolo len 11,6 percenta testovaných. Podľa premiéra je to dôkaz, že plošné testovanie funguje.

Odporcovia Matovičovej interpretácie poklesu nových prípadov však tvrdia, že sa teraz prejavuje zavedenie októbrových reštrikčných opatrení, a nie antigénového plošného testovania. Premiér to odmieta a lockdown, ktorý na Slovensku momentálne platí, označuje za jemný.

„Teraz opäť povstanú kuvici, ktorí najprv robili všetko proti tomu, aby sa takto antigény do boja nasadili… nevyšlo im to… a teraz budú blúzniť o tom, že tak dramatické zlepšenie je výsledkom na týždeň zatvorených obchodov a jemného lockdownu, ktorý na Slovensku máme (hoci to isté v ružovom majú skoro všade a vôbec to nezaberá),“ napísal Matovič na svojom facebookovom profile.

Premiér uviedol, že je nebezpečné tvrdiť, že pokles počtu nových nakazených je výsledkom opatrení, a nie plošného testovania. Mohlo by to vraj ďalších odstrašiť od budúceho plošného testovania.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský ešte koncom októbra tvrdil, že lockdown v podobe, v akej bol zavedený na Slovensku, je to isté ako plošné testovanie. S tým Matovič nesúhlasí a tvrdí, že lockdown by musel byť ešte tvrdší, ak by sme sa chceli vyhnúť plošnému antigénovému testovaniu.

„Ak prijmeme ich hru = len lockdown je riešenie, budeme sa nasledovných 6 mesiacov magoriť v lockdownoch bez šance na ako tak normálny život…“ dodal Matovič na sociálnej sieti.

Nie je lockdown ako lockdown

Lockdown je veľmi vágny a široký pojem a každá krajina k tomu pristupuje inak. Nie je totiž nijako presne špecifikovaný. Ide o akékoľvek zatvorenie čo i len časti ekonomiky a obmedzenie pohybu občanov. Už aj povinná karanténa, odporúčania zostať doma či zatvorenie niektorých druhov prevádzok sú istou formou uzamknutia ekonomiky. Pred týmto varujú už aj ekonómovia. Takéto postupy môžu mať ďalekosiahle dôsledky na hospodárstvo.

Lockdown na Slovensku sa týka najmä výrazného obmedzenia alebo zákazu voľného pohybu ľudí v krajine. Tak ako na jar, počas prvej vlny pandémie, sú aj teraz znova zatvorené reštaurácie, kiná, kostoly, fitnescentrá.

Sloboda bez testovania či lockdownu nebude

Podľa Matoviča máme len dve možnosti, ak chceme pristúpiť k uvoľňovaniu reštrikčných opatrení. Je to buď opätovné testovanie v mestách, ktoré budú chcieť žiť slobodnejšie a otvoriť niektoré prevádzky, alebo spomínaný lockdown.

„Keď sa Bratislava rozhodne, že chce väčší stupeň slobody, máme dve možnosti: alebo raz za tri týždne testovanie, alebo raz za dva týždne týždeň lockdownu,“ uviedol premiér po druhom kole plošného antigénového testovania. Z toho vyplýva, že sa slobodnejšieho pohybu dočkáme len za určitých podmienok, ktoré Matovič zatiaľ nešpecifikoval. Tvrdí, že o postupe bude treba hovoriť aj s tými, ktorí plošné testovanie neschvaľovali.

Ešte ďalej zachádza Matovičov stranícky kolega a minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), podľa ktorého sa napríklad reštaurácie a stravovacie zariadenia budú môcť otvoriť ako posledné koncom decembra alebo až po Novom roku. Aj z toho je vidieť, že vláda si necháva zadné vrátka, keď hovorí o lockdowne, ktorý na Slovensku už do veľkej miery platí, aj keď v obmedzenej podobe.

Iný kraj, iný mrav

Tvrdý lockdown je obmedzením pohybu v takom rozsahu, že ľudia, s výnimkou zamestnancov kritickej infraštruktúry štátu, nemôžu chodiť ani do práce. Uzamknutie krajiny má však rôzne stupne prísnosti aj rôzny rozsah zákazov či príkazov. Podľa mnohých kritikov postupu Matovičovej vlády je lockdown na Slovensku jedným z najprísnejších v Európe a bol zavedený v druhom kole pandémie veľmi skoro.

Nie sme však ani zďaleka jedinou krajinou, kde bol lockdown v istej miere zavedený aj v druhej vlne pandémie. Napríklad aj Česko sa riadi prísnymi obmedzeniami pohybu a ekonomického života. Tak ako u nás aj u našich západných susedov sú zatvorené reštaurácie, školy, fitnescentrá, kostoly aj kultúrne inštitúcie vrátane divadiel, kín, múzeí a podobne. Po 21. hodine večer je zakázané vychádzať. Až mesiac po zavedení týchto opatrení začal počet nových prípadov ochorenia COVID-19 klesať.

Prísny lockdown zaviedli počas druhej vlny pandémie aj v Španielsku, kde platí zákaz vychádzania od 23. hodiny až do 6. ráno. Španielske úrady tiež môžu vďaka opatreniam zaviesť zákaz prechodu medzi jednotlivými regiónmi. Obmedzené sú aj verejné zhromaždenia či masové podujatia.

Aj Taliansko, ktoré bolo spolu so Španielskom v prvej vlne pandémie jednou z najviac zasiahnutých európskych krajín, zaviedlo opätovne do istej miery lockdown. Talianske reštaurácie môžu obsluhovať len do 18. hodiny, ale väčšina obchodov a prevádzok je stále otvorených. Tak ako u nás sú však zatvorené posilňovne, kiná a kultúrne inštitúcie.

Pripomeňme, že percento nakazených v populácii bolo v prípade Španielska, Talianska či Česka omnoho vyššie ako v prípade Slovenska, keď došlo k zavedeniu čiastočného lockdownu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.