Je azda zakázané u nás hovoriť o dobrých správach, aj keď k nim preukázateľne dochádza?

Od začiatku pandémie koronavírusu sa objavovali na rôznych domácich i svetových weboch hypotézy o nadmernosti protipandemických opatrení vnútených cez zavedenie núdzového stavu celej spoločnosti. Tieto hypotézy hovorili, že to politici robia napríklad preto, lebo pandémiou vystrašenú a sankciami zastrašenú spoločnosť proste možno ľahšie ovládať.

Tieto hypotézy boli často podávané veľmi primitívnym spôsobom a ako také ich treba odmietnuť. Keď si predstavím seba vo funkcii člena vlády, pýtam sa, či by som súhlasil s lockdownom, teda s obmedzením pohybu. Áno, súhlasil by som. Súhlasil by som s povinnosťou nosiť rúško? Áno. Aj s intenzívnym lokálnym testovaním v regiónoch, kde sa pandémia šíri, by som súhlasil.

A manipulácia určite neprebieha tak, že politici si na vláde povedia: tak, a teraz ľudí tak vystrašíme a určíme také protiopatrenia, že nás budú považovať za svojich záchrancov a nikto sa neopováži proti nám nič namietať, všetci budú myslieť iba na pandémiu a my si popritom budeme bašovať, ako sa nám zachce… Nie, takto to nebýva.

Manipulácie sú subtílnejšie

Protipandemické opatrenia ako také sú nevyhnutnosťou. Ale manipulácie bývajú ich súčasťou. Len sú obvykle jemnejšie, ťažšie odhaliteľné. A zase niekedy sú už každému viditeľné. Skúsme si urobiť ich klasifikáciu od najsubtílnejších po tie hrubšie.

Hra o Čierneho Petra obetí

Manipulácia môže spočívať napríklad v tom, že politik každému, kto spochybní jeho protipandemické návrhy, podáva hneď pomyselnú hrobársku lopatu, aby šiel pochovávať mŕtvych, ktorí určite zomrú, ak sa politikove opatrenia neuskutočnia. A keď sa metóda ujme, každý porozmýšľa, či sa oplatí nesúhlasiť.  

Zrejme nikde na svete sa táto hra nehrala tak intenzívne ako na Slovensku. Premiér ňou hral najmä proti odporcom celoslovenského testovania. Každé testovanie môže napomôcť, avšak v Európe som napočítal trinásť krajín, ktoré majú menej mŕtvych s COVID-om na 100-tisíc obyvateľov ako Slovensko, a žiadne celoštátne testovanie v slovenskom štýle sa v nich nekonalo.

Máme relatívne menej mŕtvych ako naši susedia, zato sme momentálne asi dvojnásobne horší v denných prírastkoch infikovaných na milión obyvateľov ako Poľsko a Maďarsko, čo ukazuje graf Hopkinsovej univerzity:

Zamlčiavanie

Potom je tu zamlčiavanie, napríklad také zamlčiavanie dobrých správ. Verím, že na začiatku za tým ani nemusí byť zlý úmysel, ale napokon sa to stane zvykom.

Možno ste si nevšimli, čo mali spoločné tieto tri plošné testovania: pilotné testovanie na Orave a v Bardejove týždeň pred koncom októbra, celoslovenské testovanie 31. októbra a 1. novembra a nedávne celoslovenské „skríningové“ testovanie. Spoločné mali to, že všetky tri sa konali nie v čase, keď pandémia silnela, ale v čase, keď pandémia slabla. O všetkých troch sme na Štandarde písali. Tu je tabuľka (Zdroj: Ivan Bošňák, Dáta bez pátosu) ukazujúca denné prírastky infikovaných na Orave v čase pred pilotným testovaním.

Ako vidíte, najviac infikovaných za uplynulý týždeň na Orave bolo 19. októbra 2020, a síce 1 332. V čase pilotného testovania PCR testy odhalili už menej, presne 1 088 infikovaných. Tým nijako nespochybňujeme prínos testovania. Ale prečo v čase, keď ľudia potrebujú i dobré správy, tak sú im zamlčiavané?

Mám osobnú skúsenosť z oboch celoslovenských testovaní s ľuďmi, ktorí nie sú nevzdelaní, ale pod dojmov inflácie zlých správ z médií a od politikov sa domnievali, že situácia sa stále zhoršuje a nechceli mi veriť, že čísla už hovoria niečo iné.

Vymýšľanie neexistujúcich hrozieb

Už menej subtílnou manipuláciou je predstavovanie hrozieb, ktoré neexistovali. Príkladom je Matovičov graf, ktorý zverejnil po celoslovenskom plošnom testovaní na prelome októbra a novembra, a ktorý sa stal súčasťou ďalšieho grafu, zverejneného Matovičom 11. januára.

Červená prerušovaná čiara, ktorá tvrdí, že nebyť celoslovenského testovania 31. okt. – 1. nov., tak by denné prírastky infikovaných rástli stále rýchlejšie, je číry výmysel. V skutočnosti krivka prírastkov už niekoľko dní pred testovaním rástla stále pomalšie a líhala si, ako sme v Štandarde už dávnejšie ukázali.

Súvisiaca manipulácia grafu spočíva v tom, že pokles krivky infikovaných sa vysvetľuje iba ako dôsledok plošného testovania. Samozrejme, že testovanie prispelo k poklesu, ale pokles bol najmä dôsledkom lockdownu, ktorý už dávno prebiehal a testovaním bol ukončený.

Ďalšou hrozbou v grafe bola predpoveď, čo sa bude diať od 11. januára, – najbližších desať dní odo dňa zverejnenia grafu – pokiaľ nedôjde záchrana v podobe skríningového testovania.

Tie bledoružové slížiky mali znázorňovať blížiacu sa katastrofu. Denný súčet nových infikovaných, odhalených PCR aj AG testami, mal stále presahovať 7-tisíc. Nebolo to tak. Bežne to bolo pod štyritisíc, z toho raz pod dvetisíc.

Ministrova mimoriadne vážna situácia

Zaujímavé boli výroky premiéra a ministra zdravotníctva Krajčího po prvej dekáde januára, teda v čase, keď premiér potreboval zlomiť odpor koaličných partnerov, ktorí nechceli súhlasiť s plošným testovaním. V nedeľu 10. januára premiér otvoril ofenzívu výrokom „lockdown nefunguje“ (a teda treba celoslovenské testovanie).

Poriadny lockdown začal v podstate až na Nový rok. Povedať o desať dní nato, že nefunguje, je prinajmenšom nedočkavosť. Alebo skôr subtílna manipulácia. Všimnime si na nasledujúcich grafoch sedemdenných priemerov denných prírastkov z PCR testovania vývoj situácie. Sedemdňový priemer denných prírastkov dosiahol najvyššiu hodnotu 3 260 dňa 6. januára.

Od prostriedku ďalšieho týždňa už bolo pozornejším ľuďom zrejmé, že rast denných prírastkov infikovaných odhalených PCR testami, sa zastavil a že prírastky začínajú klesať. Už o tom hovorili v médiách analytici, matematici a autor týchto riadkov sa už pýtal sám seba, kedy to už povie niekto z vlády. Dočkali sme sa v piatok 15. januára, keď minister zdravotníctva povedal, že „situácia sa mierne zlepšuje“. Priemer prírastkov bol 2 792, takmer o 500 menší od spomínaného maximálneho.

A čo povedal minister Krajčí o deň neskôr, keď priemerný prírastok ďalej klesol na 2 503? Povedal: „Situácia je mimoriadne vážna“. Mimoriadne vážna? Keď prírastky stúpajú, je zle. Keď klesajú, je tiež zle?

Ale keď zoberieme do úvahy, kedy a kde to minister povedal, dá sa pochopiť, prečo to povedal. Povedal to po celodennom zasadnutí vlády, na ktorom premiér presadzoval celoslovenské testovanie. V takejto situácii je pre premiérovu pravú ruku len zlá správa dobrou správou. Pán minister Krajčí, nebolo to v poriadku a bolo to vidieť.

Isteže pokles denných prírastkov odhalených PCR testovaním nie je smerodajný stopercentne. Článok Zuzany Múčka Ako nás testovanie miatlo, keď sme mapovali šírenie vírusu (Denník N, 25.1.2021) ukazuje, že od novembra sa čiastočne znižovala smerodajnosť tohto ukazovateľa, lebo zvýšené obsadenie nemocníc neladilo s výsledkami PCR testov. Bolo to v dôsledku nízkeho počtu vykonaných testov. Nižšie uvedený graf z tohto článku ukazuje modrú krivku, ktorá znamená prírastky nakazených podľa vykonaných testov, hypotetická červená krivka ukazuje, ako by mali denné prírastky vyzerať, ak mali ladiť s dianím v nemocniciach. Vidíme, že najväčší rozdiel medzi modrou a červenou bol v polovici novembra, keď sa robilo najmenej PCR testov, najmenší bol v polovici decembra, keď sa ich robilo najviac.

Keďže modrá krivka v týchto dňoch klesá a PCR testov sa robí pomerne dosť, máme dôvod na optimistický predpoklad, že sa to neskôr prejaví i v nemocniciach.  

Foto: screenshot/Denník N

Nezmyselná argumentácia

Pandémia je príliš vážna vec, než aby si predstavitelia vlády mohli dovoliť rozprávať do vetra. Po ukončení skríningového testovania premiér na tlačovke 26. januára zaútočil na dátových analytikov okolo stránky Dáta bez pátosu. Inak, to sú tí, čo boli schopní nachádzať dobré správy vtedy, keď médiá i politici chrlili len tie zlé. Premiér Matovič ich obvinil, že mali zlé dáta, lebo ich poradie okresov podľa percenta nakazenia z 13. januára bolo o čosi inšie, ako bolo poradie, ktoré vyšlo zo skríningového testovania. Pripomeňme, že účasť na skríningovom testovaní kulminovala cez víkend 23. – 24. januára. Tu zastáva rozum. Veď za desať dní sa čísla zmenia. Ak sú dnes iné ako tie spred desiatich dní, nevypovedá to o ničom. Aj mu niektorá novinárka zvolala, že veď robí porovnanie so starými číslami. Nepomohlo.

Ako je to s číslami

Po stredajšom zasadnutí krízového štábu minister Krajčí povedal, že čísla napriek platnému lockdownu neklesajú. Aké čísla má na mysli? Veď namerané denné prírastky nakazených odhalených PCR testami poklesli, i keď neklesajú tak rýchlo, ako by sme si želali. Ale dnes sú viac ako o 40 percent nižšie ako 6. januára.

Pokles denných prírastkov zomretých na COVID, áno, ten neklesá, ale ani nerastie. A pokles predsa možno očakávať týždne od poklesu prírastkov nakazených.

Povinné, dobrovoľné a iná sémantika

K drobnej manipulácii patrí aj používanie slov ako povinný a dobrovoľný. Prvé celoslovenské testovanie sa označovalo za dobrovoľné, hoci neúčasť bola sankcionovaná. Keď sa po pár týždňoch robilo už nie celoslovenské testovanie bez sankcií, s účasťou na ktorom vládni politici neboli spokojní, tak títo sa pozabudli a hovorili, že toto dobrovoľné testovanie je nevhodné a testovania majú byť povinné, ako bolo to prvé celoslovenské. Zabudli, že ho nazývali dobrovoľným.

Prečo sa siaha k manipulácii?

Príčin manipulácie môže byť viacero. Niektorá môže byť dobre myslená. Napríklad, keď politikovi ide o to, aby ľudia brali nebezpečenstvo vážne. Niekedy ide o politikov strach, že on bude obvinený, že niečo podcenil a zanedbal.

Inokedy môže ísť o snahu politika zakryť svoje zlyhanie. Spomeňme si na bezstarostnosť, ktorá nastala po prvom celoslovenskom testovaní, na okamžité uvoľnenie opatrení a pokles v počte vykonaných PCR testov. Spomeňme si na teórie o tom, že celoslovenským testovaním si kupujeme slobodu pohybu. Zdá sa, že to tak nie je. Bude aj lockdown, aj nejaká forma testovania.

No a samozrejme niekto môže manipulovať kvôli svojej politickej fixácii na konkrétne protipandemické opatrenia, napr. na celoslovenské testovanie.

Chceme tak veľa?

Nikto netvrdí, že už sme blízko definitívneho potlačenia pandémie. Možno sa niekedy dočkáme ďalšieho zhoršenia. A nikto neočakáva, že vláda si s pandémiou môže rýchlo poradiť. Každá európska vláda má problém. Ale je tu vari nejaký zákaz hovorenia aj dobrých správ? A chceme tak veľa, ak žiadame, aby sme neboli manipulovaní ani trochu?

Ak niekto verí v svoju pravdu, nepotrebuje ani najmenšiu manipuláciu. Boj s pandémiou na Slovensku v zásade nie je menej úspešný ako inde v Európe, skôr sme zatiaľ v tej úspešnejšej polovici.

A neverím, že bez manipulácií by sme boli menej úspešní.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.