Foto: Martin Baumann/TASR

Je azda zakázané u nás hovoriť o dobrých správach, aj keď k nim preukázateľne dochádza?

Od začiatku pandémie koronavírusu sa objavovali na rôznych domácich i svetových weboch hypotézy o nadmernosti protipandemických opatrení vnútených cez zavedenie núdzového stavu celej spoločnosti. Tieto hypotézy hovorili, že to politici robia napríklad preto, lebo pandémiou vystrašenú a sankciami zastrašenú spoločnosť proste možno ľahšie ovládať.

Tieto hypotézy boli často podávané veľmi primitívnym spôsobom a ako také ich treba odmietnuť. Keď si predstavím seba vo funkcii člena vlády, pýtam sa, či by som súhlasil s lockdownom, teda s obmedzením pohybu. Áno, súhlasil by som. Súhlasil by som s povinnosťou nosiť rúško? Áno. Aj s intenzívnym lokálnym testovaním v regiónoch, kde sa pandémia šíri, by som súhlasil.

A manipulácia určite neprebieha tak, že politici si na vláde povedia: tak, a teraz ľudí tak vystrašíme a určíme také protiopatrenia, že nás budú považovať za svojich záchrancov a nikto sa neopováži proti nám nič namietať, všetci budú myslieť iba na pandémiu a my si popritom budeme bašovať, ako sa nám zachce... Nie, takto to nebýva.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.