Virologička: Sme sebeckí a bezohľadní. Dokonca som sa stretla s agresivitou

Menej než 0,015 percenta ľudí zaočkovaných vakcínou firmy Pfizer v Izraeli sa po druhej dávke infikovalo vírusom. Aká je podľa súčasných výskumov účinnosť zvyšných vakcín, ktoré sú schválené v EÚ?

Momentálne je publikované, že vakcína od Pfizer-BioNTech má efektivitu 95 percent a vakcína od Moderny, ktorú tvoria spoločnosti z Cambridge a Massachusetts, má rovnakú účinnosť. Najmenej efektívna zatiaľ vychádza AstraZeneca, ktorá vznikla v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, ale stále je to vysoké číslo, konkrétne 90 percent.

Čo tieto čísla vlastne znamenajú?

Pri všetkých vakcínach sa zistilo, že ľudia, ktorí boli nimi očkovaní, boli eventuálne nainfikovaní, ale nikto z nich nemal ťažký priebeh COVID-u a nikto nezomrel. V kontrolnej skupine, ktorej pichli len placebo, mali ľudia ťažší priebeh. Vakcína naozaj chráni pred stredne ťažkým a ťažkým priebehom ochorenia COVID.

Má táto vakcína nejaké negatíva?

Medzi negatíva môžeme zaradiť silnú zápalovú reakciu u niektorých ľudí. Okrem toho stále hľadáme odpoveď na otázku, či budeme po očkovaní stále infekční, pretože SARS-CoV-2 sa prenáša z presymptomatických ľudí. Otázkou je, či sa vírus bude v našich slizniciach množiť, aj keď budeme zaočkovaní, a či budeme môcť niekoho nakaziť aj napriek tomu, že nebudeme mať žiadne symptómy infekcie. Toto sa zatiaľ nevie, a preto sa aj po očkovaní budú naďalej odporúčať rúška.

Slovensko spomaľuje svoj vakcinačný program, lebo sa obáva nedodania ďalších zásob vakcín. Sú štáty ako Dánsko, ktoré sa tým netrápi. Aký interval medzi dávkami vakcín môžeme ešte považovať za bezpečný?

Slovensko sa rozhodlo, že bude preočkovávať po 28 dňoch. Imunizačný protokol odporúča dať druhú dávku. Druhá dávka sa dáva, aby sa imunitná odpoveď zvýšila. V príbalovom letáku sa píše, že druhú dávku máme dať po 21 dňoch, čiže nie skôr, ale môže sa podať aj neskôr.

Existuje aj horný interval?

Interval dokedy sa v letáku nenachádza, ale vieme, že päť až šesť týždňov po prvej dávke je to ešte stále v poriadku. Slovensko je v tomto smere v ideálnom režime.

Veľká Británia sa rozhodla, že dá druhú dávku až po troch mesiacoch. Je možné, že nebude účinná?

Účinné to bude, ale nedosiahne sa maximum z vakcíny. Keby druhú dávku nedali vôbec, mali by naočkovaných veľa ľudí, ale ich imunita nebude dostatočná, približne len 50 percent. Ak dostanú druhú dávku po troch mesiacoch, efektivita vakcíny nebude optimálna.

Je lepšie zaočkovať menej ľudí dvomi dávkami alebo širšiu populáciu jednou dávkou?

Vakcín bude dosť, zbytočne sa vyvolala panika. Vakcinačné spoločnosti rozširujú výrobu, akurát sa o približne dva týždne posunulo ich dodanie. Pribúdajú vakcinačné spoločnosti, ktoré dostávajú povolenie. Populáciu treba imunizovať poriadne, čiže obomi dávkami, nerobila by som žiadne kompromisy. Je vám nanič mať naoko zaočkovanú populáciu, ktorá vo výsledku nebude chránená. Potrebujeme, aby tí, čo sú zaočkovaní, aj boli chránení, nielen odškrtnúť si na papieri, že sme ich zaočkovali. To nie je v poriadku.

Čo sa stane, ak bude pre mutácie koronavírusu potrebné vytvoriť novú vakcínu?

S tým sa rátalo. SARS-CoV-2 je RNA vírus, takže keď má populácia protilátky, mutuje. Čím viac ľudí sa nakazí, tým viac mutácií budeme mať. Brazílska ani britská mutácia nemajú vplyv na účinnosť vakcíny. Juhoafrická mutácia znižuje efektivitu vakcíny šesťnásobne. Moderna preto vyhlásila, že vymení niektoré nukleotidy mediátorovej RNA, ktorá slúži ako matrica na výrobu proteínu. To vieme spraviť okamžite.

Čiže stačí trochu zmeniť matricu a máme novú vakcínu?

Áno, aby to zodpovedalo zmutovanému vírusu. Stačí zmeniť jeden pár nukleotidov v mRNA, prípadne DNA. Moderna hovorí, že tí, čo dostali dve dávky starej vakcíny, dostanú po troch mesiacoch jednu dávku s novou sekvenciou a budú kompletne chránení.

Nemusíme sa teda báť, že bude vírus mutovať tak rýchlo, že bude vždy pred nami?

Vírus bude mutovať a vakcína sa bude meniť. Teraz sa bude sledovať, ako dlho nám vydrží ochrana z očkovania. Vieme, že nebude doživotná a približne po roku sa budeme musieť opäť zaočkovať.

Je možné očkovať sa aj dvomi typmi vakcín?

Osobne by som to veľmi neodporúčala a hlavne pri tých dvoch dávkach by som sa držala tej istej vakcíny.

Ako sa k tomu postaví spoločnosť? Podľa exkluzívneho prieskumu pre Štandard z 22. januára by sa dalo zaočkovať 67 percent populácie. Bude toto číslo klesať? 

Neviem, záleží, ako sa to ľuďom vysvetlí. Myslím si, že čoraz viac ľudí sa začína prikláňať k tomu, že sa zaočkuje. Sú takí, čo stratili ľudí, ktorí nemuseli zomrieť, pretože nepatrili do rizikových skupín a nemali ani vedľajšie choroby. Časom nám začnú narastať počty ľudí, ktorí budú mať zdravotné problémy z prekonaného ochorenia COVID-19. Málo sa zdôrazňuje, že toto ochorenie zanecháva trvalé následky.

Aká je najlepšia vakcinačná stratégia? Uprednostnili by ste najskôr očkovať starších ľudí alebo pracujúcu populáciu, ktorá vírus efektívnejšie prenáša?

Dala by som otáznik pri tých starých ľuďoch, ktorí len ležia a sú odkázaní na druhých. V ich prípade nemá vakcína žiaden prínos, pretože aj mierna zápalová reakcia po očkovaní môže mať negatívne účinky.

Existuje jav zvaný imunosenescencia, čiže starnutie imunitného systému. To spôsobuje, že schopnosť vyvinúť si imunitu vekom klesá. Neobávate sa, že starí ľudia napriek vakcíne nebudú pred vírusom chránení?

Tieto vakcíny boli navrhnuté a testované tak, že aj u starých ľudí majú veľmi dobrú imunitnú odpoveď. Nie je taká ako u mladých ľudí, ale je dostačujúca.

Približne koľko?

U starých ľudí záleží na ich veku a stave, ale tá účinnosť sa pohybuje v rozmedzí 50 – 90 percent. Mladí ľudia dosiahnu približne 95 – 100 percent, sú chránení a nebudú mať ťažký priebeh COVID-u. Tieto vakcíny nevznikli za rok, sú za tým roky výskumu a testovania. Niektoré mali za sebou aspoň prvú fázu klinického testovania s iným antigénom a teraz sa len využili na COVID.

Na dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať 60 percent slovenskej populácie. Je to pri rýchlych mutáciách a našej pomalej vakcinácii vôbec možné?

Otázka nie je, či to stíhame. Ide o to, ako sa k tomu ľudia postavia. Vakcíny budú postupne dodávané, eventuálne sa v nich bude niečo meniť. My nehovoríme o jednorazovom očkovaní, po ktorom budeme mať pokoj. Bude treba preočkovávať, čiže to bude neustále monitorovanie, počas ktorého budeme musieť byť pripravení. Nebude to tak, že sa dáme v januári zaočkovať a budeme mať na celý život pokoj. Ľudia musia pochopiť, že ak sa dajú v januári zaočkovať, ďalší rok pôjdu opäť na očkovanie, aby si obnovili imunitu a boli na ďalší rok chránení. Môže trvať niekoľko rokov, kým si povieme, vyhrali sme nad vírusom, lebo väčšina sa dala zaočkovať. Ak sa dá zaočkovať len veľmi malé množstvo ľudí, vírus nieže prestane byť patogénny, ako to hlásali niektorí kváziodborníci, ale stane sa viac patogénny a bude spôsobovať vážne ochorenia aj v nižších vekových skupinách.

Máte vlastný odhad, kedy by sme sa mohli vrátiť do normálu?

Nemám. Všetko závisí od toho, ako sa k tomu postavia ľudia. Či to pochopia alebo budú tvrdohlaví. Ľudia argumentujú slobodou a podávajú trestné oznámenia, ale keď odtiaľ vyberiete tú príčinu, že nás niekto chráni, je to kocúrkovo. Mnohí ľudia ale tomu kocúrkovu veria, poznám mnohých, ktorí sa stavali proti rúškam a dnes nie sú medzi nami. Je mi veľmi ľúto, že ľudia, ktorí sa takto správajú, majú často na svedomí život iných ľudí, lebo ich nakazili.

Čiže by sme mali obmedzovanie niektorých našich práv vytrpieť, lebo je to pre vyšší cieľ?

Aké právo? Keď bola druhá svetová vojna, každý bol rád, že si zachráni život. Prečo to tu miešame? Niežeby sme boli radi, že sa prijímajú opatrenia a niekto sa stará o to, aby nám zachránil zdravie a život. Aké právo máte na mysli? Právo zabiť toho druhého či pripraviť ho o zdravie? Lebo ja nechcem ostať chvíľu doma a dať si rúško?

Rada by som tu zdôraznila to, o čom sa nehovorí. Na začiatku pandémie sme mali k dispozícii technológie a vedecké znalosti. A vedeli sme, že potrebujeme niekoľko mesiacov na to, aby sme vyvinuli a vyrobili vakcínu. Preto sa zavádzali také prísne ochranné opatrenia, aby sa vírus dostal pod kontrolu, aby čo najmenej mutoval, aby čo najmenej ľudí ochorelo a nieslo si doživotné následky po prekonaní ochorenia. A aby čo najmenej ľudí zomrelo, pretože nie je nevyhnutné, aby zomreli. Veríme, že po zaočkovaní populácie dostaneme vírus pod kontrolu a budeme môcť znova normálne žiť a uvoľniť opatrenia. Bolo by trestné vedieť, že môžeme ľuďom zachrániť zdravie a život a neurobili by sme to.

Veľa sa hovorí napríklad o práve na vzdelanie, práve na zhromažďovanie…

…áno, ale máme mimoriadnu situáciu. Keby to bolo len preto, že si to niekto vymyslí, je to iné. Ale my tu máme reálnu hrozbu, preto je to absurdné.

Mnohí prirovnávajú koronakrízu k druhej svetovej vojne, aj vy ste to urobili. Myslíte si, že to tak vnímame, lebo ubehli od podobnej katastrofy desiatky rokov a nie sme na niečo podobné zvyknutí?

Nie sme zvyknutí, sme sebeckí a bezohľadní. Dokonca som sa stretla s agresivitou, keď som niekoho chránila. Sme neskutočne hlúpi.

Myslíte, že jemnejšie opatrenia ako rúška a povinná dezinfekcia pri vstupe do spoločenských priestorov ostanú aj po konci pandémie?

Ostanú a budú úplne na mieste. Súvisí to s tým, že zatiaľ nemáme zodpovedané otázky na to, či vakcína bude chrániť aj pred prenosom infekcie. A nie všetci sa budú môcť zaočkovať, lebo im to nedovolí zdravotný stav. Bude tiež veľa ľudí, ktorí sa nedajú zaočkovať, takže nebezpečenstvo vírusu a jeho mutácií tu stále bude.

Mohli by sme sa preniesť k liečbe. Ministerstvo zdravotníctva v stredu schválilo použitie ivermektínu pri liečbe pozitívnych na COVID. Ako to hodnotíte?

Nie je to stopercentná liečba a na ťažký priebeh COVID-u nebude mať zázračný účinok. Patrí k protizápalovým liekom ako kortikoidy, pri ktorých sa ukázalo, že majú pozitívny účinok pri liečbe, ale záleží od toho, v akom stave budete. Nemôžeme očakávať, že máme zázračnú zbraň a keď ochorieme, nemusíme sa ničoho báť.

Sústredenie sa na vhodnú liečbu má menšiu hodnotu než vakcína?

Stále máme veriť vakcíne. Je dobré, že niečo ako ivermektín existuje, ale nemôžeme sa naň stopercentne spoľahnúť. Vakcinácia je na prvom mieste.

Okrem liekov a vakcín máme ešte aj iné iniciatívy ako otužovanie či chudnutie. Môže to nejako pomôcť v boji proti ochoreniu COVID-19?

Obezita sa priamo úmerne spája s ťažkým priebehom ochorenia a zhoršuje imunitný systém. Má to svoj význam, ale my potrebujeme získať tú špecifickú imunitu (protilátky), ktorá rozpozná vírus a začne ho likvidovať. A to nám môže dať len vakcína.

Vakcína je teda jediná záchrana?

Vo vývoji sú aj liečivá na princípe protilátok, ale ide o dosť drahú liečbu. Vedci sa nesústreďujú len na vakcíny, ale aj na špecifické lieky, ktoré nám dnešné technológie a vedecké poznatky dovoľujú.

Pri očkovaní mRNA vakcínou sa do nášho tela vpraví časť genetickej informácie vírusu. Zároveň sú pri niektorých vakcínach vo všetkých fázach prípravy použité bunkové línie z abortu. Stretáva sa veda s etikou?

Veda je veľmi eticky kontrolovaná. Robím v laboratóriu a keď chcem použiť zvieratá, musím vypísať množstvo papierov, ktoré musia prejsť cez rôzne schvaľovacie komisie, kým dostanem výsledné povolenie spraviť konkrétny experiment na zvieratách. A aj potom sa všetko kontroluje. Bunky z abortu boli získané pred desiatkami rokov. Veda nevyzýva ženy, aby išli na potrat. Raz sa niekto rozhodol ísť na potrat a odtiaľ sa odobrali bunky, ktoré sa desaťročia pestujú v laboratóriách a využívajú sa na dobré účely. Osobne na tom nevidím nič eticky zlé. Vyjadril sa k tomu aj pápež.

Prečo sú takéto bunky vôbec potrebné? Nemôžeme použiť tie zo zvierat?

Pôvodne vedci plánovali testovať na prascoch, ktoré sú nám geneticky a imunologicky najbližšie. Zistili sme však, že prasce majú svoje vírusy a patogény, ktoré nespôsobujú u nich žiadne symptómy, a tým pádom o nich ani nevieme. Ale keď takéto orgány dostali ľudia, daný patogén ich zabil. Na tom všetko padlo. Máme rôzne zvieracie línie buniek, ktoré sme v minulosti použili na výrobu vakcín a tiež sa v nich nachádzalo niečo, čo sa nemalo a čo spôsobilo neskôr veľké problémy. Ideálne je použiť ľudskú bunku, ak vakcínu podávame človeku. Vieme, aké patogény my ľudia máme, vieme, čo máme hľadať, a preto vieme bunky udržiavať čisté. Môžeme si takto byť istí bezpečnosťou vakcíny.

Vedia vedci na tejto bunkovej línii stavať trebárs aj o 50 rokov neskôr?

Áno, lebo sa pestujú tak, že ich rozmrazíte a dáte ich do fľašky, na ktorú sa nalepia. Potom ich enzýmom trypsínom z tej fľašky uvoľníte, rozdelíte si ich do viacerých fľašiek a množíte ich.

Čiže sa nemusíme ako spoločnosť obávať toho, že sa tieto bunkové línie minú a o 50 rokov bude chcieť niekto opäť využiť abort?

Je to abort, niekto sa rozhodol, že to pôjde do koša, takže sa tie bunky aspoň využijú. Iná by bola situácia, pri ktorej by niekto rozhodol, že zabije človeka, lebo potrebuje jeho srdce. Je to ako pri transplantácii orgánov. Keď niekto zomrie, je dovolené zobrať orgány a dať ich tým, čo žijú, aby mohli žiť ďalej. Je to ten istý princíp. Je iné zabiť niekoho, lebo potrebujeme jeho orgán, a iné vziať mu ho, keď je už mŕtvy. 

Čomu nás môže pandémia naučiť?

Na to si musí každý odpovedať sám. Pandémia má dopady na rodiny, medziľudské vzťahy, aj na nás samých. Veľa rodín sa stmelilo, veľa ľudí pozitívne zhodnotilo, že sa zastavili a objavili veľa vecí, ktoré si doteraz nevšímali. Neviem navrhnúť riešenie pre tých, čo stratili prácu a majú existenciálne problémy, ale poznám ľudí, ktorí ich vedeli podržať a pomôcť im. Ukázalo sa, že tu máme aj veľmi veľa šľachetných a dobrých ľudí.