Na to, že na Vianoce a Nový rok už v južnejších častiach Slovenska nevidíme sneh, si v uplynulých rokoch začíname pomaly ale isto zvykať. Podľa meteorológov sa musíme pripraviť na to, že počasie na Slovensku sa bude čoraz viac podobať tomu na Jadrane a delenie roka na 4 ročné obdobia bude strácať opodstatnenie.

Po pomerne teplých prvých januárových dňoch s teplotami nad 12°C zasypalo juhozápad Slovenska až 70 centimetrov snehu a vietor vytváral záveje vysoké miestami až dva metre. To sa však písal rok 1987, Bratislava kolabovala pod tonami snehu a radosť mali najmä deti. Dnes je všetko inak a zmena klímy mení aj podobu zimných mesiacov u nás.

Snehové záveje lemujúce cesty, zablokovaná doprava, ale najmä radovánky v zasneženej krajine sa môžu v niektorých oblastiach Slovenska stať už o pár rokov minulosťou. Odborníci varujú pred zvyšovaním teplôt a zmenou počasia, ktoré sa postupne začne blížiť tomu na Jadrane.

Minulý rok sa na Slovensku zaradil medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní. Nebol síce úplne rekordný, ale priniesol veľké výkyvy v zrážkach, ktoré boli podľa meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) neštandardne časovo rozložené. Týka sa to aj zimy, ktorá zatiaľ veľa snehu nepriniesla.

Sneh už len na horách

Jednoducho povedané, v našich klimatických podmienkach sa v najnižších nadmorských výškach sneh už neudrží. Klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ pre Štandard povedal, že by sme si najmä v nižšie položených častiach Slovenska mali zvyknúť na to, že v zime síce bude padať sneh, ale menej často ako v minulosti. Ak sa aj vytvorí snehová pokrývka, tak nevydrží do ďalšieho sneženia.

Podľa Faška sa môže stať, že snehová pokrývka sa počas celej zimy nevytvorí z nižších nadmorských výškach vôbec. So stúpajúcou nadmorskou výškou bude pravdepodobnosť jej výskytu vyššia, ale aj v stredných horských polohách, napríklad v úrovni cca 1 000 metrov nad morom, meteorológ predpokladá, že bude výskyt snehovej pokrývky v priebehu zimy väčšinou viackrát prerušovaný.

„Len vo vysokohorských polohách by sa predbežne mala zachovať kontinuita výskytu snehovej pokrývky v priebehu zimnej sezóny,“ uviedol klimatológ.

Otepľujúca sa Arktída

S tým, že sa počasie v strednej Európe bude v nasledujúcich dekádach postupne otepľovať, súhlasí meteorológ a klimatológ Milan Lapin z Katedry meteorológie a klimatológie Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského.

„Scenáre klimatickej zmeny naznačujú, že proces rýchlejšieho otepľovania Arktídy bude pokračovať a okolo roku 2100 by tam už malo byť asi o 10 °C v priemere teplejšie ako koncom 19. storočia. To bude zároveň znamenať, že aj v strednej Európe sa klíma oteplí asi o 4 °C, no ojedinele sa aj tak vyskytnú náhle ochladenia kedykoľvek počas roka, ktoré najmä v zime a na jar ľudí určite poriadne vystrašia,“ ozrejmil Lapin.

Navyše, v jarnom období môžu takéto ochladenia významne poškodiť vegetáciu, pretože nástup vegetačného obdobia sa na jar urýchli až o mesiac.

Prečo sa to deje?

Základná príčina, pre ktorú už nevidíme v nižšie položených častiach Slovenska toľko snehu ako v minulosti, je, že je teplejšie ako v minulosti, a tak rastie podiel tekutých, respektíve zmiešaných zrážok na ich celkovom úhrne, na úkor tuhých zrážok, teda sneženia.

„Paradoxom je, že v zime pribúdajú atmosférické zrážky, ale v nižších polohách viac prší a menej sneží. Naopak, vo vysokohorských polohách pri vyšších zrážkach padá viac snehu, lebo teplotné podmienky to tam ešte stále umožňujú. Takže rastú kontrasty v snehových podmienkach medzi najvyššími a najnižšími nadmorskými výškami, čo je najnápadnejšie na konci zimy a na začiatku jari,“ vysvetľuje Faško.

Výnimočne veľa snehu však môže krátkodobo napadať aj v najnižších nadmorských výškach. Stane sa to vtedy, ak teplotné podmienky umožnia, aby pri výdatných zrážkach padal sneh. Príkladom je výdatné sneženie, ktoré začiatkom januára tohto roka zasiahlo Španielsko. Išlo o najväčšiu snehovú nádielku za takmer 50 rokov spôsobenú búrkou Filoména, ktorá na niektorých miestach Španielska zanechala vyše pol metra snehu.

„Napriek tomu, že je zimné počasie v posledných rokoch asi o 2 °C v priemere teplejšie ako pred 60 rokmi, tak sa občas objavujú až neočakávané vpády arktického vzduchu do takých južných regiónov, kde to bolo v minulosti veľmi výnimočné,“ hovorí Lapin.

Takéto „prívaly snehu“, podobné tým, ktoré postihli Španielsko, budú pravdepodobnejšie vo vysokých nadmorských výškach, kde sa môžu stať základom zvýšeného lavínového nebezpečenstva.

„Zima 2020/2021 je zatiaľ nadnormálne teplá. V tomto zmysle sa podobá väčšine zím, ktoré u nás boli v priebehu druhej dekády 21. storočia. December 2020 bol relatívne najteplejší na východe Slovenska, napríklad v Košiciach bol december 2020 najteplejším decembrom aspoň od roku 1951, takže tento prvý mesiac aktuálnej zimy tam bol extrémne teplý. Na začiatku druhej polovice januára zasiahla Slovensko výraznejšia vlna mrazov, ale mala krátke trvanie. Na juhozápadnom Slovensku výraznejšie mrzlo doslova iba jednu noc, v noci zo 17. na 18. januára 2021,“ zhrnul Faško doterajší priebeh tejto zimy na Slovensku.

Koniec 4 ročných období?

Trend vývoja počasia, ktorý na Slovensku registrujeme v súčasnosti, sa bude podľa klimatológa veľmi pravdepodobne ešte zvýrazňovať. Všeobecne bude ešte teplejšie a v nižších polohách by malo byť ešte menej snehu, ale počasie bude vykazovať mnoho nesystémových prejavov.

„Počasie bude niekedy „nevyspytateľné“ a môže spôsobovať menej očakávané situácie, ktoré za určitých okolností môžu vyústiť do škodových udalostí. V tejto súvislosti sa bude vytrácať aj opodstatnenosť 4 ročných období,“ dodal Faško pre Štandard.

Zmeny klimatických podmienok sú dôkazom postupného posúvania podnebných pásiem smerom na sever. Klimatické podmienky, ktoré začínajú panovať na Slovensku, sa stále viac podobajú tým, ktoré vládnu v južnejších zemepisných šírkach Európy, ako napríklad v oblasti Jadranského mora či na severe Talianska.

Rozpad polárneho vortexu

Napriek tomu, že sa zimy v našich zemepisných šírkach otepľujú a snehu je menej, tak sa objavujú aj mimoriadne chladné vlny počasia, pri ktorých padajú teploty niekoľko stupňov pod nulu aj v nižšie položených oblastiach, tak ako sa to stalo nedávno v spomínanom Španielsku.

V súvislosti s týmito náhlymi ochladeniami, ktorých sme svedkami aj počas pomerne teplej zimy, sa hovorí o rozpade takzvaného „polárneho vortexu“. Práve ten je podľa viacerých odborníkov jednou z príčin takýchto výkyvov počasia.

„Polárny vortex je nízky tlak vzduchu v horných vrstvách atmosféry, ktorý sa vyskytuje okolo pólov Zeme. Pod ním sa nachádza rozsiahlejšia masa studeného, hustého, arktického vzduchu. Ak je tento vír silný, je zreteľne ohraničený dýzovým prúdením a vykazuje dobrú stabilitu. Ak je slabý, rozpadáva sa na dva alebo aj viac vírov, toto spôsobuje neusporiadané prúdenie studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok,“ vysvetlil Faško pre Štandard.

Práve anomálie v dýzovom prúdení, ktoré ohraničuje polárny vortex, sú podľa Faška jednou z príčin nesystémových prejavov počasia na Zemi.

Lapin, ktorý v minulosti pôsobil aj na SHMÚ, dodal, že podľa meraní teploty vzduchu sa počas posledných 55 rokov otepľuje Arktída približne trikrát rýchlejšie ako subtropické šírky severnej pologule.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0