Podobne pesimisticky ako Slovensko sú na tom viaceré štáty Európskej únie. No sú aj svetlé prípady, hlavne v Škandinávii. Tam je viac optimistov, čo predznamenáva, že dopad pandémie na ich hospodárstvo bude miernejší.

Indikátor ekonomického sentimentu klesol na Slovensku v januári o 4,8 bodu a dosiahol hodnotu 80,6 bodu. Nadobudol tak najnižšiu hodnotu od júna minulého roka a značne sa vzdialil od úrovne z čias pred pandémiou koronavírusu. Toľko včerajšia správa Štatistického úradu SR.

Čo sa dá z týchto suchých čísel vyčítať? Zjednodušená súvislosť medzi indikátorom a vývojom ekonomiky predznamenáva, že Slovensko čaká výrazný prepad hospodárstva.

Indikátor ekonomického sentimentu odzrkadľuje na základe zisťovaní Štatistického úradu očakávania podnikateľov a spotrebiteľov, ako sa bude vyvíjať ich ekonomická situácia. Vyhodnocuje sa každý mesiac v štyroch oblastiach – v priemysle, stavebníctve, obchode, službách – a potom ešte medzi spotrebiteľmi. Hoci sa indikátor opiera o názory, očakávania respondentov, dokážeme pomerne dobre predpovedať reálnu situáciu v ekonomike.

Napríklad v polovici roka 2009, v časoch poslednej svetovej krízy, ukazovateľ spadol až takmer k 70 bodom. Neskôr skutočne namerali medziročný prepad hrubého domáceho produktu šesť percent. A naopak, keď sa indikátor po prekonaní krízy dostal nad 100 bodov, ekonomika medziročne rástla zhruba o tri percentá.

— INDIKÁTOR EKONOMICKÉHO SENTIMENTU V OKTÓBRI STÚPOL • Predstihový ukazovateľ dôvery naznačuje stabilný rast HDP v…

Posted by IFP – Institute for Financial Policy on Tuesday, 29 October 2019

Aktuálna hodnota indikátora je podľa Štatistického úradu o 18,6 bodu horšia ako v rovnakom období minulého roka. Historicky nižšie hodnoty namerali len v priebehu siedmich mesiacov počas finančnej krízy v roku 2009 a za tri mesiace v minulom roku po nástupe prvej vlny pandémie COVID-19.

Môžeme teda očakávať, že ochabnutie hospodárstva v pandemickom období bude možno iba o čosi menšie ako počas svetovej hospodárskej krízy pred niečo vyše desaťročím.  

Vývoj indikátora sa oplatí sledovať nielen preto, že naznačuje prepady či prírastky hospodárstva, ale predznamenáva aj vývoj v zamestnanosti či raste miezd, čo sú už ukazovatele, ktoré pociťujú obyvatelia priamo v reálnom živote.  

Slovensko v horšej dolnej polovici

Podobne ako na Slovensku, indikátor ekonomického sentimentu sa vyhodnocuje i v ďalších štátoch Európskej únie. Súbežne so slovenským aktuálnym údajom zverejnila Európska komisia výsledky ďalších členských štátov. Metodika je rovnaká.

Ako medzi nimi vyznieva Slovensko? Keď sa pozrieme na čísla porovnávajúce tohtoročný január s februárom minulého roka, teda s obdobím tesne pred spustením prijímania priotipandemických opatrení, a porovnáme si ich s tohtoročným januárom, Slovensko sa nachádza s 15-bodovým poklesom v spodnej polovici zoznamu štátov.

Veľmi porovnateľne ako Slovensko je na tom Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Írsko či Francúzsko. Preto je pravdepodobné, že v tejto skupine štátov zaznamenáme porovnateľný hospodársky pokles.

Nemecko, ktoré je pre stredoeurópsky región najvýznamnejšie, zaznamenalo tiež zhoršenie nálad počas pandémie, ale pokles indikátora je menší ako desať bodov. Najhoršie to zatiaľ vyzerá na Cypre, v Chorvátsku a Grécku, kde indikátor spadol o viac ako 20 bodov. Súvisí to pravdepodobne s tým, že tieto štáty sú závislé od cestovného ruchu, na ktorý opatrenia dopadli najviac.

V Európe sú však štáty, kde sa zväčša pesimizmus výraznejšie neprejavil. Tri z nich majú v januári hodnotu indikátora dokonca mierne vyššiu ako namerali vlani vo februári – Luxembursko, Švédsko a Fínsko. To zas môže súvisieť so schopnosťou alebo odhodlanosťou obyvateľov týchto štátov prekonať epidémiu čínskeho vírusu. Čísla naznačujú, že tieto štáty preplávajú krízou bez väčších hospodárskych výkyvov.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0