Zbožný agnostik Carlo Petrini vyzdvihuje nový humanizmus pápežovej encykliky Laudato si‘.

Myšlienka integrálnej ekológie, ktorá vidí spojenie medzi utrpením životného prostredia a utrpením ľudstva, je „veľkou a mimoriadnou reflexiou, ktorú pápež František prináša svetu“ s encyklikou Laudato si‘. Takto to vidí Carlo Petrini, zakladateľ ekogastronómie (slow food; ako opak fast food, pozn. prekl.), medzinárodnej siete Terra Madre (Matka Zem) a – s biskupom Domenicom Pompilim – zakladateľ komunít Laudato si‘. Hovorí, že nastal čas ísť za hranice paradigmy „zisku nadovšetko“, aby sme začali „myslieť na dobrá, ktoré sú spoločné a týkajú sa vzťahov“.

Pápež František ho definoval ako „zbožného agnostika“, pretože bol pohnutý vznešeným postojom: „zbožnosťou voči prírode“. Je bývalý komunista, ktorý tým, ktorí sa ho pýtajú, či by jedného dňa mohol uvažovať o svojej konverzii, odpovedá: „Prozreteľnosti nikdy nestavajte obmedzenia.“ Neskrýva, že encyklika Laudato si‘ od najvyššieho pontifexa ho úplne „dostala“. Toto je Carlo Petrini, zakladateľ ekogastronómie, Slow Food, medzinárodnej neziskovej asociácie, ktorá sa od roku 1986 angažuje v obnove pravej hodnoty potravín s ohľadom na tých, ktorí ich vyrábajú, a v súlade s prostredím a ekosystémami.

Pre portál Vatican News Carlo Petrini vysvetľuje svoje prepojenie s encyklikou a starostlivosti o spoločný domov: je to dokument, ktorý „zásadne mení ekologický prístup“. „Toto nie je environmentálna encyklika, ale globálna sociálna encyklika. Myšlienka integrálnej ekológie, ktorá silne vníma súvislosti medzi utrpením životného prostredia a utrpením ľudstva, je veľkou a mimoriadnou reflexiou, ktorú pápež František odovzdáva svetu,“ uvádza autor knihy Terra Futura (Zem budúcnosti), ktorá vyšla minulý rok.

Petrini je tiež zakladateľom medzinárodnej siete Matka Zem a spolu s biskupom Domenicom Pompilim zakladateľom komunít Laudato si‘. Domnieva sa, že encyklika pápeža Františka je „základným dokumentom nového humanizmu“, ktorý chápe ako „nevyhnutnosť, ktorú všetci pociťujeme, aby sme plne čelili príčinám nielen environmentálnej katastrofy, o ktorej vieme, ale aj neudržateľnej spoločenskej situácii“. Zakladateľ ekogastronómie nás pozýva, aby sme spochybňovali „určitý typ ekonomiky“, myšlienku „zisku nadovšetko“ a začali „premýšľať o spoločných dobrách a dobrách vo vzťahoch“.

Súčasná urgencia koronavírusu, dodáva Petrini, „nás stavia do situácie silných možností výberu“. „Ktokoľvek si myslí, že sa z tejto situácie dostaneme opätovným nastolením paradigiem a hodnôt, ktoré tu boli pred pandémiou, sa podľa mňa mýli a nevyužíva príležitosť na hlbokú zmenu,“ ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom „rozhodnutí s väčším ohľadom na životné prostredie, odlišnej ekonomiky, individuálnej a kolektívnej zodpovednosti“, ako aj novej schopnosti viesť dialóg a počúvať.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel. Preklad: Bohumil Petrík

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.