Viktor Medvedčuk, politický matador a osobný priateľ Vladimira Putina, má po rokoch politických zákulisných hier vykročené k moci. Jeho proruská strana Opozičná platforma – Za život je podľa najnovšieho prieskumu najpopulárnejším politickým subjektom na Ukrajine. Zatiaľ čo prozápadne orientovaní Ukrajinci začínajú upadať do apatie, proruská časť obyvateľstva sa mobilizuje.

V roku 2019 v slovenským médiách rezonovala Ukrajina opakovanie. Príčinou bola séria politických triumfov mladého komika Volodymyra Zelenského. Ten najprv v prezidentských voľbách so ziskom 73 percent hlasov presvedčivo porazil vtedajšieho prezidenta Petra Porošenka, pričom následne dokázala jeho strana Sluha ľudu po parlamentných voľbách zostaviť prvú jednofarebnú vládu v dejinách Ukrajiny.

Rok a pol od nástupu do úradu popularita Zelenského a jeho strany padá. Svoje pozíciu pritom začínajú posilňovať aj otvorene proruské strany. Jedna z nich, Opozičná platforma – Za život Viktora Medvedčuka, by podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky v prípade predčasných parlamentných volieb dokonca zvíťazila. To, že by sa na Ukrajine mohol k moci dostať dlhoročný blízky priateľ ruského lídra Vladimira Putina, si dnes už dokážu predstaviť aj viacerí ukrajinskí experti.

Vzostup Medvedčuka

Úpadok podpory Zelenského stany potvrdili v praxi regionálne voľby, ktoré sa na Ukrajine konali 25. októbra 2020. Oproti parlamentným voľbám, v ktorých Sluha ľudu získal 43 percent hlasov, v miestnych voľbách túto stranu podporilo už len 17,5 percenta voličov. Proruská Opozičná platforma – Za život sa s 11,7 percentami hlasov vo voľbách umiestnila na treťom mieste, tesne za Vlasťou bývalej premiérky Julie Tymošenkovej (12,3 percenta). Hoci na celonárodnej úrovni Medvedčukovo hnutie nedominovalo, podarilo sa mu posilniť svoje pozície na východe Ukrajiny a etablovať sa tam ako regionálna politická sila.

Ukrajinský proruský politik z Opozičnej platformy -– Za život Viktor Medvedčuk odpovedá na otázky americkej agentúry AP počas rozhovoru v Kyjeve 12. júla 2019. Foto: TASR/AP

Postupné oslabovanie Zelenského a vzostup Medvedčuka naznačujú aj výsledky najnovšieho prieskumu verejnej mienky z decembra minulého roka. Opozičná platforma – Za život by sa podľa neho stala s ziskom 22,5 percenta jasným víťazom prípadných predčasných volieb. Prezidentova strana by skončila druhá so 17,3 percentami. Do parlamentu by sa dostali aj Európska Solidarita bývalého prezidenta Porošenka a Tymošenkovej Vlasť. Kto je muž, ktorý verejne pripravuje návrat Ukrajiny do ruskej sféry vplyvu?

Syn ukrajinského nacionalistu a komunistický právnik

Viktor Medvečuk sa narodil v malej dedine Počet v Krasnojarskom kraji na Sibíri, kam bol jeho otec Volodymyr vyhnaný do exilu za „účasť na aktivitách ukrajinských nacionalistov“. Podľa politika bol jeho otec členom Organizácie ukrajinských nacionalistov, na čele ktorej stál Stepan Bandera. Rodina sa v polovici 60. rokov vrátila na Ukrajinu, kde Medvedčuk neskôr absolvoval štúdium práva na Kyjevskej univerzite.

Zaujímavosťou je, že na štúdium najprv, napriek zloženiu skúšok, prijatý nebol. Zabrániť mu v tom mal zlý kádrový posudok. O jeho prijatí dodatočne rozhodol rektor na popud ministerstva vnútra.

Ako svojím verdiktom v roku 2007 potvrdil ukrajinský najvyšší súd, Medvedčuk bol „členom špeciálnej skupiny dôveryhodných právnikov, ktorí sa na popud ministerstva vnútra a KGB venovali citlivým prípadom“.

V roku 1985 napríklad Medvedčuk zastupoval na súde protirežimného básnika Mikolu Kusteviča. Ten vo svojich memoároch neskôr spomínal, že budúci politik, ktorý ho mal zastupovať, na „jeho hlavu nahádzal viac špiny než prokurátor“. Medvedčuk mal na adresu svojho mandanta v kľúčovom momente povedať: „Vo vymeraní výšky trestu úplne súhlasím so súdruhom prokurátorom. Avšak súdruh prokurátor, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov zabudol, že obžalovaný si ešte neodsedel jeden a pol roka z predchádzajúceho trestu. Považujem za nutné pridať toto obdobie k už vymeranému trestu.“ Súd nakoniec Medvedčukovmu návrhu vyhovel.

Po páde režimu sa mladý právnik stal členom Sociálno-demokratickej strany Ukrajiny a postupne sa vypracoval na prvého podpredsedu parlamentu a neskôr na vedúceho administratívy prezidenta Leonida Kučmu. V rokoch 2003 až 2004 sa v predvolebnom boji Viktora Janukoviča s opozičníkom Viktorom Juščenkom Medvedčuk stal kľúčovou postavou v tábore Janukoviča. Hoci na Slovensku tento politik dodnes nie je veľmi známy, u našich východných susedov sa už o prezidentských voľbách v roku 2004 hovorilo ako o súboji troch Viktorov – Juščenka, Janukoviča a Medvedčuka.

Ukrajinský magnát Viktor Medvedčuk prichádza na mierové rozhovory v bieloruskom Minsku 31. januára 2015. Foto: TASR/AP

Krstný otec Putin

V nasledujúcich rokoch sa Medvedčukovi vždy darilo udržiavať sa vo vrcholovej politike na čele rôznych proruských hnutí. V ére prezidenta Zelenského sa však tomuto politickému veteránovi po troch desaťročiach v politike otvára možnosť siahnuť na najvyššie méty v štáte. Spolu s ním by sa bližšie k moci v Kyjeve dostal pravdepodobne aj Vladimir Putin, ktorého Medvedčuk považuje za blízkeho priateľa.

Medvečuk sa s ruským lídrom po prvý raz stretol v roku 2003, keď ešte pôsobil v Kučnmovej administratíve. O rok neskôr sa Putin stal krstným otcom jeho dcéry Darie. Medvedčuka samotného má ruský prezident považovať za kľúčovú osobnosť pre udržanie vplyvu Moskvy na Ukrajine.

Medvedčuk ako nový premiér?

Ako pre Štandard uviedol Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla, Medvedčuk je na rozdiel od Zelenského „silný, samostatný a bohatý hráč, ktorý sa na vrchol vypracoval sám“. Podľa analytika ide o človeka, ktorý je na Ukrajine skutočne už od čias Kučmu sivou eminenciou, pričom svoj vplyv úplne nestratil ani pri prezidentovi Petrovi Porošenkovi. Na rozdiel od mnohých miestnych oportunistov, je zároveň „úprimne proruský“, zdôrazňuje Sumlenny.

Nečakaná spolupráca

Hoci by sa Medvedčuk rád stal prezidentom, na dosiahnutie tejto pozície mu podľa expertov chýba to hlavné – charizma. Ukrajinský politický komentátor Jurij Višnevskij verí, že v situácii, keď sa podpora Zelenského strany prepadla o polovicu, zatiaľ čo podpora Mevedčukovej Opozičnej platformy – Za život a Tymošenkovej Vlasti sa takmer strojnásobila, by po prípadných predčasných voľbách prezident spojil sily s Medvedčukom. Putinov priateľ by sa tak stal premiérom. Nebolo by to úplne prekvapivé, keďže Sluha ľudu a Opozičná platforma – Za život v ukrajinskom parlamente už dlhodobo spolupracujú pri presadzovaní kľúčových zákonov.

Sumlenny v tejto súvislosti však upozorňuje, že Medvedčuk považuje Zelenského za bábku a „opovrhuje ním“. Premiérom sa stať síce chce, ale len pod prezidentom, ktorého by mohol kontrolovať, pričom ideálnym kandidátom by bol podľa analytika charizmatickejší Jurij Bojko. Za spomenutie v tejto súvislosti stojí skutočnosť, že súčasťou programu Medvedčukovej strany je aj transformácia Ukrajiny z prezidentskej na parlamentnú demokraciu.

Renesancia ruského vplyvu na Ukrajine

Sumlenny upozorňuje, že hovoriť o renesancii ruského vplyvu na Ukrajine v súvislosti so vzostupom Medvedčukovej strany je nepresné. Tento fenomén sa podľa jeho slov totiž začal prejavovať už po tom, ako na čelo štátu nastúpil Zelenskyj.

Predstava, že terajší ukrajinský prezident a jeho strana, predstavujú prozápadné sily, je podľa analytikovho názoru mylná. „Sluha ľudu je oportunistická a populistická strana, ktorá si nezakladá na podpore ukrajinskej identity,“ uvádza s tým, že okamžite po nástupe Zelenského k moci sa na Ukrajinu začali vracať ľudia blízki režimu bývalého prezidenta Viktora Janukoviča. Mnohí z nich dokonca obsadzujú dôležité pozície v orgánoch moci. Ako príklad môže poslúžiť nová generálna prokurátorka Iryna Venediktova, ktorá navrhla stíhať niektorých prozápadných aktivistov podieľajúcich sa na revolúcii z roku 2014, zatiaľ čo do bezpečnostných zložiek štátu sú údajne opätovne prijímaní ľudia, ktorí pomáhali revolúciu potláčať.

Nárast ruského vplyvu a oslabovanie prozápadných síl sa netýka len politickej sféry, ale aj ukrajinskej spoločnosti. Zatiaľ čo podporovatelia užšej spolupráce s východným susedom sa mobilizujú, v prozápadnom tábore začína prevládať rozčarovanie a apatia.

Proruský rebel sedí s guľometom na frontovej línii v dedine neďaleko mesta mesta Luhansk na východe Ukrajiny, 12. marca 2015. Foto: TASR/AP

„V rokoch 2015-2016 prebiehala na Ukrajine renesancia ukrajinskosti. Ešte v roku 2017 mal počas takzvaného dňa výšivky v uliciach Kyjeva takmer každý na ulici, aj u mňa v kancelárii, oblečené tričko s tradičnou ukrajinskou výšivkou. Následne sa však niečo zlomilo. V roku 2018 som mal na deň výšivky na sebe tričko s ľudovými vzormi v celej kancelárii zrazu len ja jediný,“ približuje situáciu Sumlenny.

Vzostup ruského vplyvu na Ukrajine nie je spôsobovaný tým, že by sa Kremľu darilo získavať na svoju stranu tých Ukrajincov, ktorí sú viac naklonení Západu, a to aj napriek tomu, že väčšina televíznych staníc v krajine je pod kontrolou oligarchov blízkych Moskve. Pre posilňovanie pozícií Ruska na úkor Západu podľa expertov stačilo, aby veľká časť Ukrajincov, ktorí v roku 2014 podporovali revolúciu, upadla do stavu dezilúzie a apatie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0