Neschopnosť Kyjeva zabezpečiť vakcíny otvára dvere ruskému vplyvu

Lekár počúva fonendoskopom pacientku s ochorením COVID-19 v dočasnej nemocnici, ktorú zriadili na lekárskej fakulte v Ľvove na západe Ukrajiny v pondelok 4. januára 2021. V hale vysokej školy umiestnili 50 lôžok a ďalších 300 sa nachádza v prednáškových sálach, aby poskytli lekársku starostlivosť ľuďom, ktorí nedostanú ošetrenie v neďalekej nemocnici. Foto: TASR/AP

Ukrajina je najväčšiou z nemnohých krajín na európskom kontinente, ktoré ešte nezačali s očkovaním obyvateľstva proti novému koronavírusu. Kyjev totiž doteraz nebol schopný zabezpečiť akékoľvek očkovacie látky. Zatiaľ čo prezident Volodymyr Zelenskyj poukazuje na objektívne príčiny a sťažuje sa na neochotu západných partnerov pomôcť, experti za týmto stavom vidia neschopnosť jeho vlády.

S neefektívnosťou Kyjeva kontrastuje tempo, akým dokázala Moskva začať očkovať obyvateľstvo anektovaného Krymu a čoskoro aj separatistami ovládaných území východnej Ukrajiny. Proruské strany a hnutia, ktorých podpora na Ukrajine začala v poslednom roku narastať, tak do rúk dostávajú silný nástroj.

Ukrajinci sa vakcíny tak skoro nedočkajú

Príčina, pre ktorú nebola ukrajinská vláda schopná začať s očkovaním 42 miliónov obyvateľov štátu, je prostá – nedokázala zabezpečiť žiadne vakcíny. Buď neboli schválené alebo vôbec nedorazili. Ukrajinský prezident sľúbil, že vakcinačný program by sa mal v krajine rozbehnúť už na začiatku februára po tom, ako bude dodaný milión vakcín od „poprednej medzinárodnej spoločnosti“.

Jediná vakcína, ktorú sa ukrajinskej vláde podarilo zadovážiť, je čínska CoronaVac od spoločnosti Sinovac Biotech Ltd. Prvá zásielka by podľa ukrajinského premiéra Denisa Šmihaľa mala byť na Ukrajinu dodaná do štyroch týždňov. Problémom je, že daná očkovacia látka ešte nebola u nášho východného suseda schválená. Požiadavku na registráciu svojej vakcíny podal na Ukrajine doteraz len ruský výrobca očkovacej látky Sputnik V.

Ukrajina by mala zásielky vakcíny dostať prostredníctvom programu Covax, ktorého cieľom je rovnomerne nasadiť vakcíny do všetkých kútov sveta. Zelenskyj sa v tejto súvislosti sťažoval, že nedostal pomoc od západných krajín. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko sa medzitým nechal počuť, že využije všetky svoje zahraničné kontakty, ktoré nadobudol ako vrcholový športovec, aby mestu kúpil milión vakcín. Podľa expertov je na Ukrajine z hľadiska vakcinácie momentálne najhoršia situácia v Európe.

Keď problémom nie sú peniaze

„Získať vakcíny proti koronavírusu nie je jednoduché, veď všetky štáty v tomto smere tvrdo bojujú za svoje záujmy, pričom bohatšie krajiny sa dostali na rad ako prvé,“ vysvetlil situáciu s nedostatkom vakcín ešte na konci decembra Zelenskyj.

Podľa Inny Ivanenkovej z organizácie Pacienti Ukrajiny však problém nie je nutne v nedostatku financií na nákup vakcín. „Iné štáty, ktoré začali rozhovory a procedúry s cieľom získať očkovacie látky v takmer tom istom čase ako Ukrajina, už disponujú portfóliom niekoľkých vakcín a začali už aj s očkovaním.“ S Ivanenkovej názorom súhlasí aj prominentný ukrajinský lekár a niekdajší poradca Zelenského – Jevhen Komarovskyj. Ukrajinské úrady podľa jeho slov v skutočnosti stále nemajú jasnú predstavu o tom, aké vakcíny budú dostupné a kedy.

Kyjev podľa viacerých expertov pri vybavovaní vakcín zaspal a choval sa veľmi pasívne. „Až do decembra neviedla Ukrajina žiadne seriózne rokovania a preto teraz tak vážne meškáme,” zdôraznil v tejto súvislosti bývalý námestník ministra zdravotníctva Pavlo Kovtoňuk.

„Za štátne peniaze je veľmi ťažké kúpiť produkt, ktorý zatiaľ neexistuje, a vysvetliť ministerstvu financií, prečo by malo vyčleniť peniaze na vakcíny, ktoré sa iba vyvíjajú. Ukrajinský rozpočet neumožňuje platiť za budúci výsledok výskumu, ktorý možno nejako pomôže, ale možno nie,“ vysvetľuje jednu z príčin meškania bývalý riaditeľ ukrajinského Centra pre verejné zdravie Volodymyr Kurpita.

Bývalý námestník ministra zdravotníctva a prvý námestník generálneho riaditeľa kliniky „Oberig“ Alexander Linčevskij to však vníma ako vinu parlamentu. „Poslancom predsa v marci nič nebránilo, aby odhlasovali také zmeny zákonov, ktoré by ministerstvo zdravotníctva zaviazali vytvoriť protokol o boji s koronavírusom. Rovnakým spôsobom mohli upraviť rozpočtový zákon aj zdravotnícku legislatívu a povoliť nákup, či zazmluvnenie vakcín vopred,“ zdôraznil.

Niektorí analytici vidia problém aj v tom, že ukrajinský minister zdravotníctva Maksym Stepanov prerušil obstarávania vakcín u niekoľkých producentov tým, že trval na obstarávaní výlučne cez jeho rezort. Dohodnutý kontrakt na nákup vakcín z Indie bol napríklad zrušený po tom, ako Stepanov zaloboval za nákup už spomínanej čínskej vakcíny. Toto rozhodnutie sa skončilo škandálom aj preto, že minister nakoniec nákup neregistrovanej vakcíny uskutočnil cez sprostredkovateľa. Daná vakcína pritom podľa najnovších údajov dosahuje efektívnosť len 50 percent.

Meškanie, ktoré bude ťažké dobehnúť

Podľa imunológa a špecialistu na infekčné choroby Fjodora Lapija musí Ukrajina zaočkovať 20 miliónov ľudí, čo si vyžiada 40 miliónov dávok vakcíny. Avšak zatiaľ sú takéto objemy v nedohľadne. V súčasnosti existuje zmluva na 5 miliónov dávok čínskej vakcíny Sinovac a prebiehajú rokovania o dodávke až 16 miliónov dávok v rámci programu COVAX. Prvá várka v rámci programu COVAX však podľa Kurpitu príde až v druhom štvrťroku 2021 a bude určená len pre zdravotníckych pracovníkov. Rizikové skupiny obyvateľstva by mali byť podľa plánu ministerstva zdravotníctva zaočkované najskôr v marci 2022.

Kedy by mala byť v jednotlivých krajinách dosiahnutá masová vakcinácia. Tmavozelená: Do konca roku 2021, svetlozelená: Do polovice roku 2O22. oranžová do konca roku 2022, červená: po roku 2023. Zdroj: Twitter.

Nemenej vážnym problémom je podľa expertov aj skutočnosť, že v čase, keď sa už väčšina štátov v regióne dohodla s výrobcami kvalitnejších vakcín (dosahujúcich efektívnosť okolo 90 percent) na zarezervovaní ich výrobných kapacít, Ukrajina bude mať na výber už len menej kvalitné očkovacie látky tipu čínskej CoronaVac s efektívnosťou okolo 50 percent. Alternatívou by podľa niektorých expertov mohol byť nákup ruskej vakcíny Sputnik V, ktorá už o registráciu na Ukrajine požiadala. Takú možnosť ukrajinský minister zdravotníctva nateraz odmieta. Príležitosti sa však chopili miestni proruskí politici.

Keď neschopnosť ukrajinskej vlády robí PR Kremľu

Farmaceutická spoločnosť, podporovaná Viktorom Medvedčukom, proruským oponentom Zelenského, už na pozadí vzniknutej situácie požiadala Kyjev o povolenie začať pre potreby štátu produkovať ruskú vakcínu Sputnik-V. Samotný Medvedčuk, ktorý je osobným priateľom ruského prezidenta Vladimira Putina, sa už medzitým dal danou vakcínou zaočkovať na Ruskom anektovanom Kryme.

Vzniknutá situácia je pritom dôležitým PR víťazstvom pre Rusko a Putina. Na rozdiel od Ukrajiny, na Kryme už očkovanie prebieha, pričom už onedlho by malo byť približne 145 000 kusov vakcíny distribuovaných aj do oblastí, ktoré na východe Ukrajiny kontrolujú proruskí separatisti. Táto skutočnosť môže v očiach mnohých Ukrajincov, trpiacich epidemiologickými aj ekonomickými dôsledkami pandémie, podkopať autoritu prozápadnej vlády.

Vplyv proruských síl u nášho východného suseda pritom aj bez toho postupne narastá. Tento trend potvrdili aj nedávne regionálne voľby, ktoré sa na Ukrajine konali koncom minulého roku. Medvedčukova strana Opozičná platforma – Za život sa v nich so ziskom 11,8 percent hlasov umiestnila na treťom mieste za stranou Vlasť Julije Tymošenkovej (12,4 percenta) a Zelenského Sluhom ľudu (17,59 percenta), pričom v niektorých oblastiach východnej Ukrajiny jasne dominovala. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky z 29. decembra by Medvedčukova proruská strana najbližšie parlamentné voľby dokonca vyhrala so ziskom 22,5 percent hlasov, pričom Zelenského strana by skončila až druhá s 17,3 percent. Pokračujúca neschopnosť ukrajinskej vlády ochrániť vlastné obyvateľstvo pred dosahmi pandémie by mohla tento trend za určitých podmienok ešte viac akcelerovať.


Ďalšie články