Český minister zdravotníctva Jan Blatný spochybnil pravosť štatistík o úmrtiach na COVID-19. Lekárske správy mŕtvych bude spätne hodnotiť tím klinických lekárov, ktorí určia, či daní ľudia skutočne zomreli v dôsledku tohto ochorenia.

V Českej republike zomrelo na koronavírus vyše 15-tisíc ľudí a krajina je v počte infikovaných v porovnaní so zvyškom sveta na 21. mieste. Počty mŕtvych sú dostupné priamo v oficiálnych štatistikách zverejnených na portáli českého ministerstva zdravotníctva.

Ich pravdivosť napriek tomu spochybil priamo šéf rezortu Jan Blatný. Počas rokovania poslaneckej snemovne povedal, že Česko to v štatistikách covid mŕtvych preháňa a vykazuje ich príliš poctivo, pričom v realite nemá pandémia v Česku horší priebeh než v susedom Nemecku.

„K 19. januáru má Nemecko na svojich 83 miliónov obyvateľov nahlásených 1700 mŕtvych denne. Keby sme to prepočítali na počet ľudí v Českej republike, tak ten pomer vyjde tak, že by u nás muselo za ten deň zomrieť 204 ľudí. Nezomrelo ich 204. A to ešte spomeniem, že aj úmrtia sa vykazujú úplne inak, my vykazujeme každého, kto zomrie i na autonehodu a má covid ako človeka, ktorý zomrel na covid,“ predniesol Blatný v pléne.

Takýmto tvrdením nahral na smeč pochybovačom, ktorí tvrdia, že žiadna závažná pandémia neexistuje a počty mŕtvych sú umelo navýšené. Podľa českého ministerstva zdravotníctva sa do štatistík o úmrtiach smú brať len „úmrtia v dôsledku klinicky zodpovedajúceho ochorenia u osoby s potvrdenou alebo pravdepodobnou nákazou pôvodcom COVID-19, pokiaľ nie je prítomná iná príčina úmrtia ktorá s COVID-19 nesúvisí (napríklad úraz)“.

Podľa tohto vzorca a Blatného tvrdení by dnes malo mať Česko len tretinu covid úmrtí. „Z tých, ktorí sú v Česku v štatistikách úmrtí s COVID-19, zomrelo v priamej súvislosti s týmto ochorením 30 percent. U desiatich percent súvislosť nebola preukázaná a u 60 percent je možná alebo pravdepodobná. Títo ľudia mali aj iné závažné ochorenia, napríklad nádory,“ uviedol Blatný pre portál TN.cz.

Štatistický úrad registruje o 15-tisíc viac úmrtí

Ak by sa ukázalo, že Blatného tvrdenia sú pravdivé, išlo by o obrovský škandál. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, ktorý sa v podmienkach Česka zaoberá zberom a analýzou dát z koronakrízy, na otázky médií neodpovedal.

Podľa demografky Dagmar Dzúrovej vychádza Blatný z novembrovej analýzy Ústavu, ktorá uvádza, že medzi oficiálnymi úmrtiami je len 36 percent tých, ktorí zomreli v priamej súvislosti s koronavírusom a bez ďalších chorôb. Zvyšných 57 percent malo zomrieť na kombináciu chorôb a covidu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento postup odmieta. Ľudia s pridruženými chorobami by podľa organizácie mohli žiť oveľa dlhšie. Ochorenie COVID-19 je spúšťačom fyziologických udalostí vedúcich k ich exitu, preto ho WHO považuje za príčinu úmrtí.

Počty mŕtvych sa v priemere zvýšili

Štatistiky úmrtí za prvú a druhú vlnu koronakrízy skôr napovedajú tomu, že Blatného zľahčovanie nie je na mieste. Denník FORUM 24 upozorňuje, že v prvej vlne podľahlo nákaze 427 osôb. V období od septembra do konca decembra 2020 zomrelo 10 724 infikovaných, čo je 25-krát viac.

Zdá sa, že čísla hovoria jasne o tom, že Česko druhú vlnu pandémie nezvládlo. Sociológ Daniel Prokop upozorňuje, že Česko zaznamenáva za toto obdobie nadmerné úmrtia v porovnaní s priemerom z predchádzajúcich rokov.

Odborník Jan Kulveit z Oxfordskej univerzity, ktorý sa podieľal na tvorbe protiepidemického systému PES, priamo tvrdí, že nadmerné úmrtia v Česku sú dôsledkom vysokého počtu nakazených vírusom SARS-CoV-2. Svoje tvrdenie zakladá na komparácii krivky nadmerných úmrtí s preukázanými počtami úmrtí na koronavírus. Obe krivky verne kopírujú svoj tvar.

Úmrtia v dôsledku rôznych príčin ako neposkytnutie zdravotnej starostlivosti, psychické problémy či neliečenie prebiehajúceho ochorenia zvýšia podľa neho mortalitu v časovo dlhšom horizonte, takže by sa výslednice líšili. Naopak, krivky sa navyše zhodujú v premennej, ktorou je mortalita vekových kategórií.

Predseda opozičnej strany Starostovia a nezávislí (STAN) Vít Rakušan požadoval, aby Blatný svoje výroky o počte mŕtvych na COVID-19 vysvetlil. Podľa Rakušana tým nahral do kariet popieračom pandémie, čo môže mať vážne dôsledky na správanie občianskej spoločnosti.

Rakušan navrhol, aby Blatný svoje výroky objasnil v mimoriadnom bode rokovania. Menšinový kabinet hnutia ANO a sociálnych demokratov (ČSSD) s toleranciou komunistov (KSČM) Blatného podržal. Návrh podporilo len 47 zo 101 prítomných poslancov, takže minister zdravotníctva nemusel nič vysvetľovať.

Falošné úmrtia bude skúmať tím expertov

Minister Blatný si za svojimi tvrdeniami stojí. Pre skupinu 60 percent prípadov, pri ktorých je podľa neho smrť v súvislosti s COVID-19 len „možná či pravdepodobná“, ustanovil tím expertov. Skupinu vedie lekár a predseda Českej spoločnosti anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny Vladimír Černý. Skupinu by malo tvoriť 15 klinických lekárov, ktorí budú v prvej fáze skúmať až päť tisíc úmrtí.

Černý pre Ľudové noviny uviedol, že lekári dostanú k dispozícii všetky lekárske správy, nielen List o prehliadke mŕtveho. Na základe analýzy početných lekárskych správ daných pacientov rozdelia úmrtia do troch skupín. Prvú skupinu budú tvoriť tí, ktorí jednoznačne zomreli na pľúcnu formu covidu. Do druhej kategórie patria tí, u ktorých sa covid s veľkou pravdepodobnosťou podieľal na smrti, a preto ich lekári plánujú zahrnúť do štatistík úmrtí.

„Ak napríklad pacient zomrel na pľúcnu embóliu a zistí sa, že dva dni predtým bol pozitívne testovaný na covid, je veľmi pravdepodobné, že sa covid na úmrtí nejakou mierou podieľal. A je podľa môjho názoru nutné ich neskôr zahrnúť do štatistík dopadu covidu na zdravie populácie v Česku,“ povedal Černý.

Tretiu skupinu skúmaných tvoria tí, ktorí boli covid pozitívni a zomreli, ale predpokladá sa, že covid nezohral v tomto smere významnú úlohu. Česko aktuálne započítava do štatistík covid úmrtí všetkých, ktorí zomreli ako pozitívni. Práve táto kategória by mohla najviac zamávať výsledným počtom úmrtí v dôsledku pandémie v Česku.

Tím klinických lekárov bude na analýze pracovať týždne. Sporné prípady prejednajú odborníci spoločne a na základe toho určia, či bolo príčinou smrti ochorenie COVID-19. Ak sa zhodnú na tom, že príčina úmrtia bola iná, než udáva List o prehliadke mŕtveho, nemocnica obdrží informáciu, aby List upravila, pretože na základe lékarskej správy bolo vyhodnotené, že pôvodné vyplnenie bolo chybné. Výsledky analýzy predloží expertný tím Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0