Namiesto sankcií návšteva šéfa európskej diplomacie. Výsledkom rokovania ministrov zahraničných vecí štátov EÚ je vyčkávanie na to, či Moskva prepustí opozičného predáka Alexeja Navaľného. Slovensko sa priklonilo k Nemecku a sankcie nežiada.

Keď sa symbol ruskej opozície Alexej Navaľnyj 17. januára vrátil do Ruska, okamžite ho zatkla polícia a išiel za mreže. Do Moskvy sa vrátil po vyliečení z otravy nervovoparalytickou látkou novičok.

Navaľnyj sa stal témou európskej politiky z iniciatívy európskych štátov. Vlani v auguste, krátko po otrave, za ním prileteli nemeckí lekári do Omsku a potom ho priviezli do Berlína, kde sa liečil. Nemecko a Francúzsko vtedy vyhlásili, že Navaľného otravu má na svedomí Rusko. Európska únia sa následne v októbri zhodla na uvalení sankcií na šesť osôb blízkych Vladimirovi Putinovi vrátane šéfa tajnej služby FSB (aj keď Berlín najprv sankciám nebol naklonený).

Prakticky súbežne s Navaľného otravou sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, ktoré boli podľa dostupných dôkazov sfalšované v prospech úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka. Nasledovali obrovské demonštrácie, ktoré bieloruské orgány potláčali hrubou silou. K zraneným pribúdali aj obete a opoziční predstavitelia končili za mrežami, alebo pod nátlakom utiekli do exilu.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v novembri pred rokovaním s rezortnými kolegami z členských štátov uviedol: „Bieloruské úrady evidentne nie sú ochotné začať dialóg s opozíciou.“ Preto podľa neho boli potrebné sankcie, ktoré Únia aj prijala.

Nie sú sankcie ako sankcie

Skrz dva uvedené príklady sa dostávame k pondelňajšiemu rokovaniu ministrov zahraničných vecí EÚ. Jedným z bodov rokovania boli ďalšie sankcie na Rusko za uväznenie Navaľného a násilné potláčanie opozičných protestov. Desaťtisícové davy do ulíc vyhnalo okrem iného aj video opulentného paláca na pobreží Čierneho mora, ktorý by mal podľa Navaľného patriť Vladimirovi Putinovi, film opozičník pripravil pred návratom do Moskvy.

Štátna moc odpovedala na protesty, ako obvykle, hrubou silou. Masové zatýkanie sa dotklo aj Navaľného manželky, čím sa malo zrejme predísť tomu, aby sa nestala symbolom ako bieloruská prezidentská kandidátka Cichanovská, potom ako bol jej muž uväznený. Putin demonštrantov označil za teroristov a poprel vlastníctvo honosnej vily. O dialógu s opozíciou nemôže byť reč.

Pred rokovaním ministrov zaznievali hlasy za oslobodenie Navaľného a rozšírenie protiruských sankcií. Vyslovovali sa za ne pobaltské štáty, Poľsko, ale aj Rumunsko, či Taliansko. Nedá sa teda povedať, že východné krídlo Únie bolo jednotné, na druhej strane, Taliansko nepodporilo umiernený postoj Nemecka a Francúzska.

V tomto prípade sme od šéfa nemeckej diplomacie počuli iné slová, ako v dvoch predošlých. Sankcie nepodporil a dal Rusku viac času. Presadil, že Únia počká s rozhodnutím o sankciách do polovice februára. Vtedy by sa mala skončiť 30-dňová väzba Navaľného.

Postoj a vyčkávacia taktika Nemecka môže byť spôsobená dostavbou plynovodu Severný prúd 2, ktorý momentálne stavia Rusko už v blízkosti Dánska a mal by byť dokončený v priebehu najbližších týždňov. Tento plynovod je terčom amerických sankcií a hneď v úvode mandátu nového prezidenta USA Joea Bidena sa stal bodom sporu medzi Washingtonom a Berlínom. Proti plynovodu je okrem USA aj niekoľko členských štátov EÚ, europarlament a časť nemeckej politickej scény. Zosobňuje to napríklad Manfred Weber, líder Európskej ľudovej strany v europarlamente a člen nemeckej CSU. Vyzval ministrov, aby neostali pri všeobecných výzvach a zvažovali skôr ekonomické sankcie a zastavenie dostavby Severného prúdu 2.

Viac o osude Navaľného môže byť známe 2. februára, keď bude Navaľnyj vypovedať pred súdom. Za predošlý podmienečný trest mu hrozí 3,5 roka za mrežami.

EÚ namiesto sankcií vydala vecné vyhlásenie a chce budovať dialóg. Odsúdila otrávenie opozičníka, vyzvala Rusko na jeho prepustenie a kritizovala masové zatýkanie. Namiesto sankcií navštívi Moskvu šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Na otázku, či sa stretne s Navaľným, neopovedal.

Slovensko sa priklonilo k Nemecku

Slovenská diplomacia sa tentoraz nepripojila k východnému krídlu EÚ, ako v prípade sankcií uvalených na Bielorusko. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v rozhovore pre TASR de facto citoval nemecké stanovisko. Vyjadril sa za prepustenie Navaľného, ale sankcie podľa neho aktuálne nie sú na stole, aj keď ich do budúcnosti nevylúčil.

„Pokus o Navaľného vraždu a jeho zadržanie sú absolútne neprijateľné a v rozpore so všetkými princípmi, ale chceme narábať s nástrojom ako sú sankcie opatrne, chceme dať priestor na spravodlivý súdny proces,“ uviedol Korčok.

Z Vyšehradskej štvorky sa teda jasne za sankcie vyjadrilo len Poľsko. Maďarsko dokonca v Budapešti bránilo akýmkoľvek ruským protivládnym demonštráciám, hoci aj jednotlivcov.

Výstižne pomenoval výsledok pondelňajšieho stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ portál Politico – zvíťazila realpolitika a EÚ Rusku neadresovala žiadne sankcie, termíny, ani nevyvodila diplomatické dôsledky. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell navyše naznačil, že smerodajná diskusia o Rusku zrejme bude až v marci, počas summitu lídrov v Bruseli. 

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0