Škandál ukrajinskej rozviedky naznačuje rozklad najsilnejšej inštitúcie v štáte

Vysokopostavený dôstojník spravodajskej služby prostredníctvom iného spravodajského dôstojníka zorganizuje vraždu svojho rivala z agentúry. Príčinou má byť mocenský boj o kontrolu nad lukratívnymi oddeleniami služby, ktoré by mali bojovať proti korupcii, avšak v skutočnosti dobre zarábajú na vydieračstve. Hoci to znie ako scenár béčkového špionážneho filmu z prostredia východnej Európy, ide o možnú verziu nedávnych udalostí okolo Ukrajinskej bezpečnostnej služby.

Ukrajinská civilná kontrarozviedka SBU v sobotu oznámila, že prekazila pokus o atentát na jedného zo svojich vysokopostavených predstaviteľov. Vražda mala byť údajne organizovaná iným zamestnancom služby. Miestni experti začínajú v tejto súvislosti hovoriť o nebezpečných mocenských bojoch v organizácii a jej pokračujúcom rozklade.

Podozrivý muž, Andrij Rasiuk zo špeciálnej jednotky SBU „Alfa“, bol zadržaný počas špeciálnej operácie 22. januára, keď mal za vykonanie atentátu domnelému vrahovi odovzdávať 50 000 dolárov. Ten bol však zamestnancom bezpečnostných zložiek v utajení.

Obeťou vraždy sa mal stať Andrij Naumov, muž, ktorý stojí na čele  oddelenia vnútornej bezpečnosti SBU. Podľa ukrajinského bezpečnostného analytika Jurija Butusova z portálu Censor.net je Naumov pravou rukou šéfa SBU Ivana Bakanova.

Objednávateľom mal byť Dmytro Neskoromnyj, bývalý zástupca šéfa SBU, ktorý pôsobí ako šéf protikorupčného a kriminálneho oddelenia SBU. Po Neskoromnom bolo podľa Batusovoých zdrojov vyhlásené pátranie a nesmie opustiť krajinu. Samotná SBU však Neskoromného ako osobu podozrivú z objednania vraždy pre prebiehajúce procesné úkony nepotvrdila.

Osobná nevraživosť, mocenské boje, alebo diskreditácia?

„Nebývalá udalosť v histórii SBU,“ napísal analytik Butusov 23. januára na Facebooku. „Vedenie SBU dnes v podstate oznámilo, že v Bakanovom okolí začali otvorené boje o vplyv medzi rôznymi skupinami.“

Motívom pokusu o vraždu mohla byť skutočnosť, že Neskoromnyj mal na starosti vyšetrovanie tieňovej ekonomiky, no túto agendu od neho prevzal Naumov. Ako už bolo spomenuté, Naumov je pravou rukou Bakanova, pričom si v SBU urobil za rok od svojho nástupu ohromnú kariéru. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho v októbri dokonca povýšil na brigádneho generála. Podľa analytika má Naumov v organizácii obrovský vplyv a je zodpovedný za krytie rôznych korupčných schém.

Pokus o jeho vraždu mohol byť podľa Butusova v skutočnosti zinscenovaný s cieľom zdiskreditovať a odstrániť Neskoromného. Šéf SBU Bakanov je priateľom z detstva prezidenta Zelenského. Bol aj šéfom jeho predvolebnej kampane, aj hlavným právnikom jeho produkčnej spoločnosti Kvartal 95. Prezidentská kancelária akékoľvek spájanie škandálu s menom Zelenského, rázne odmietla.

Podľa Butusova sa ekonomické oddelenia SBU venujú do značnej miery vydieraniu s cieľom obohacovania sa. A práve kontrola nad týmito lukratívnymi oddeleniami mohla byť skutočným jablkom sváru. Za „umelo nafúknutú“ považuje oficiálnu verziu aj bývalý zástupca riaditeľa SBU z rokov (2014-2015) Viktor Jagun. „Rasiuk sa posledných 10 rokov nevenoval žiadnej operatívnej robote. Má 54 rokov. Aký už z neho môže byť bojovník-operatívec,“ položil si otázku Jagun s tým, že Neskoromnyj zas celé roky pracoval v „riaditeľstve K, ktoré je určené na boj s korupciou a organizovaným zločinom. Podľa jeho slov došlo v prípade SBU k „absolútnej degradácii spravodajskej služby“. „Existujú určité skupinky, ktoré sa napriek zdravému rozumu snažia niečo robiť, ale všetci ostatní si len riešia svoje merkantilné záujmy,“ dodal.

Bývalý zástupca riaditeľa SBU tvrdí, že spravodajská služba musí prejsť štrukturálnou reformou, čo však podľa jeho názoru nedovolí žiaden prezident. Ide totiž o jediný silný orgán, ktorý na Ukrajine podlieha výhradne hlave štátu. Podľa expertov pritom nejde o prvý podobný incident v rámci SBU.  

Spravodajská služba s pochybným menom

Olexij Meľnik z ukrajinského Razumkovovho centra pri popise SBU zdôrazňuje, že ide o priameho nasledovníka sovietskej spravodajskej služby KGB v nereformovanej podobe. S 30 000 zamestnancami je ukrajinská SBU sedemkrát väčšia ako britská spravodajská služba MI5 a štyrikrát väčšia ako izraelský Mossad. Okrem tradičného zhromažďovania spravodajských informácií a plnenia úloh kontrarozviedky, ako tomu je u väčšiny domácich spravodajských služieb, vykonáva SBU aj činnosti, ako napríklad boj s korupciou a organizovaným zločinom, ktoré majú v západných štátoch na starosti iné orgány.

Podľa slov Ihora Smeška, riaditeľa SBU z rokov 2003–2005, ide fakticky o „najsilnejšiu inštitúciu v štáte“. A to aj napriek tomu, že ju už tri desaťročia opakovane poznamenávajú podozrenia zo zneužívania právomoci vrátane už spomínaného vyhrážania sa, korupcie, nelegálneho obchodu so zbraňami, tajných väzení, mučenia a kolaborácie s ruskými spravodajskými službami.

Samostatnou kapitolou je podľa expertov v tomto ohľade práve riaditeľstvo K, ktoré vzniklo ešte na začiatku 90. rokov v časoch divokej privatizácie. „Malo to vtedy zmysel, pretože ak chcelo SBU zabezpečovať bezpečnosť štátu, ekonomika bola tou sférou, cez ktorú mohli nepriateľské živly podkopať jeho stabilitu. Avšak (riaditeľstvo K) sa veľmi rýchlo naučilo, ako zarábať peniaze,“ vysvetlil Meľnik.

Agenti riaditeľstva K sa podľa jeho slov aktívne venovali výpaľníctvu a podnikaniu útokov na kancelárie spoločností, prekážajúcich nejakým spôsobom prezidentom, ktorým oni slúžili. Ukrajinci tieto akcie začali nazývať „Kuklové šou“, keďže agenti počas nich na sebe mávali kukly. Zamestnancov daného oddelenia, ktorí sa obliekali do najdrahších oblekov,  bolo v šedom dave bežných ochudobnených Ukrajincov ľahké spozorovať. „Ponožky kapitána slúžiaceho v riaditeľstve K boli drahšie ako obleky ostatných agentov,“ dodáva na dokreslenie Meľnik.

Situácia sa od „divokých 90. rokov“ v tomto smere veľmi nezmenila. Agenti riaditeľstva K, si aj napriek výplatám nepresahujúcim 1000 dolárov bežne užívajú luxus, ktorý je ich väčšine ich spoluobčanov nedostupný, pričom v jednom prípade jazdil agent tohto oddelenia na Mercedese v hodnote 155 000 dolárov.

V roku 2017 bol zástupca riaditeľa SBU Pavlo Demčyna aj s rodinou obvinený, že vlastní opulentné sídla v hodnote miliónov dolárov. Aj ukrajinskí protikorupční aktivisti často upozorňujú, že v riaditeľstve dlhodobo bujnie korupcia. Andy Hunder, prezident Americkej obchodnej komory v Kyjeve, uviedol, že aktivity riaditeľstva K odstrašujú potenciálnych investorov.

Zelenského reforma-nereforma

Pre zneužívanie právomocí a nadmernú korupciu sa na Ukrajine už dlhodobo ozývajú hlasy volajúce po štrukturálnej reforme SBU a najmä odobraní jej právomoci vyšetrovať ekonomickú trestnú činnosť. Na jar 2020 predstavili Bakanov a Zelenský svoj návrh na reformu SBU. Experti ju však okamžite označili za imitáciu skutočnej reformy. Z oficiálneho názvu riaditeľstva K by síce podľa ich názoru zmizlo slovo korupcia, ale jeho podstata by sa nijak nezmenila a SBU by ekonomickú trestnú činnosť mohlo v praxi vyšetrovať aj naďalej.

Navyše, prezident navrhol pridať SBU úlohu brániť aktivitám, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť štátu. Generálny prokurátor, alebo jeho zástupca, by tak mohli dávať SBU na starosti akýkoľvek prípad, ktorý by podľa ich predstáv mohol byť ohrozením národnej bezpečnosti. „V praxi by to SBU dalo právomoc preberať a vyšetrovať akékoľvek prípady, keďže kritérium národnej bezpečnosti je veľmi subjektívne a zo svojej podstaty môže národnú bezpečnosť ohrozovať ľubovoľný zločin,“ obáva sa riaditeľ ukrajinského Centra pre boj s korupciou Vitalij Šabunin. Navrhovaná reforma tak podľa jeho slov nespĺňa svoj hlavný účel, ktorým by malo by odobratie SBU právomocí, ktoré by nemalo mať, pričom by práve naopak došlo k ďalšiemu posilneniu problematickej spravodajskej služby.

Hoci by zmysluplná reforma SBU mohla podľa expertov prispieť k jej väčšej transparentnosti a efektívnosti, bráni tomu dlhodobá neochota prezidentov, ktorí sa nechcú o kontrolu nad ňou deliť. Najsilnejšia inštitúcia na Ukrajine tak zostáva pevne v rukách hlavy štátu, no za cenu pokračujúceho vnútorného rozkladu.