Čínska kinematografia nie je v našich zemepisných šírkach príliš rozšírená a bežnému divákovi relatívne neznáma. Pod čínskou produkciou si obyčajne predstavíme filmy o bojových umeniach s Jackie Chanom. Čínski filmári sa však pustili do iných vôd a sfilmovali sci-fi príbeh, ktorý zaujal aj divákov na Západe.

Približne pred dvoma rokmi uzrel svetlo sveta nový výtvor čínskych filmárov s názvom Liou-lang di-čchiou (v čínskom písme 流浪地球), ktorý môžeme preložiť ako Putujúci svet. Čína sa môže pýšiť mnohými veľmi kvalitnými filmami, o ktorých sa však bežný slovenský návštevník kín príliš nedozvie, maximálne na filmovom festivale.

Film Putujúci svet z roku 2019 zabodoval však aj medzi filmovými fanúšikmi mimo Číny. Ide o sci-fi film, ktorý využil všetky možné dostupné digitálne triky a schopnosti, a ponúka divákovi pohľad na záchranu sveta z čínskeho pohľadu.

Tuzemský divák zvyknutý na záchranu sveta predovšetkým zo strany hrdinov zo Spojených štátov dostane v podobe tohto filmu to isté akčné sci-fi menu ako z Hollywoodu, akurát s príchuťou s‘-čchuanskej štipľavej omáčky. Film je veľmi podobný svojim predchodcom zo Západu a je zrejmé, že sa čínski filmári, konkrétne režisér Frank Gwo, inšpiroval mnohými americkými kúskami.

Negatívom čínskych filmov je často propaganda, ktorá je taká zreteľná, že človek radšej prepne na iný film. Putujúci svet nie je výnimkou, i keď miera propagandy je prezentovaná jemnejšie.

Knižná predloha

Film Putujúci svet, medzinárodne prezentovaný pod anglickým názvom The Wandering Earth, je jedným z najziskovejších čínskych filmov všetkých čias. Príbeh filmu nevznikol len tak náhodou na zelenej lúke, ale ako predloha k scenáru slúžila kniha od medzinárodne oceňovaného a uznávaného čínskeho spisovateľa Liou Cch‘-sina. V románe z roku 2000 opisuje Liou príbeh putovania našej planéty do novej slnečnej sústavy, pretože v tej našej hrozí Zemi zánik.

Liou Cch‘-sin sa narodil v roku 1963 a jeho detské a mladistvé roky poznačili zverstvá Kultúrnej revolúcie, ktorá sa v Číne uskutočnila v rokoch 1967 – 1977. Desaťročie politického chaosu, prenasledovania i vrážd malo vplyv na neskoršiu Liouvu tvorbu. Medzi vzory, ktoré ovplyvnili jeho tvorbu zaraďuje hlavne britských autorov George Orwella, známeho svojím dielom 1984, alebo Arthura C. Clarka. Svoje prvé dielo Čína 2185 napísal Liou v roku 1989, oficiálne ho však nevydali a bolo dostupné zadarmo. Kritici ho označili za prvopočiatok čínskeho sci-fi.

V ďalších knihách a príbehoch sa snažil Liou zdôrazňovať rovnaké myšlienky, a to predovšetkým víziu lepšieho sveta, ktorý zobrazoval pomocou science fiction. Okrem diel obľúbených britských autorov našiel inšpiráciu aj v sci-fi filmoch, najmä v kultových filmoch ako napríklad 2001: Vesmírna odysea od Stanleyho Kubricka, Terminátor 2 od Jamesa Camerona alebo najnovšie ho inšpiroval film Interstellar od režiséra Christophera Nolana.

Snaha konkurovať Spojeným štátom

Putujúci svet je istým spôsobom Liouva výpoveď a poďakovanie svojim literárnym a filmových vzorom. Je však takisto symbolom autorovej silnej viery v humanizmus. Príbeh, ktorý je základným kameňom filmu z roku 2019, má však nielen čínskemu obecenstvu ukázať, čo je schopný čínsky filmový priemysel dosiahnuť v oblasti sci-fi tematiky. Po neúspešných pokusoch z minulosti pri sci-fi filmoch ako napríklad Policajti z budúcnosti (po čínsky 未来警察), vytvorila Čína z knižnej predlohy film, ktorý je minimálne schopný konkurovať americkým blockbusterom.

Čínska ľudová republika sa snaží v pomyselnom svetovom súboji so Spojenými štátmi pretekať v mnohých oblastiach. Jednou z nich je filmový priemysel. Je fakt, že čínske filmy nedokážu zaujať obecenstvo na Západe takým spôsobom ako napríklad tie americké. Existuje viacero stratégií, pomocou ktorých sa Čína v tomto priemysle snaží prebrať iniciatívu na svoju stranu, ako napríklad financovanie výroby viacerých amerických filmov, kde sa čoraz viac ukazuje cenzúra a scenár sa často mení tak, aby to v Číne nikoho neurazilo, aj napriek nesúhlasu scenáristov.

Druhou alternatívou je vyrobiť film priamo v Číne, ktorý bude schopný konkurovať americkej produkcii. Do sfilmovania Putujúceho sveta napumpovali čínski producenti približne 50 miliónov dolárov, pričom celkový počet členov štábu a všetkých, ktorí sa podieľali na filme, prevýšil sedemtisíc. Rozpočet filmu umožnil, aby tvorcovia zamestnali špičky v tvorbe špeciálnych efektov. Výsledný obraz post-apokalyptického sveta dosahuje kvality amerických sci-fi filmov ako napríklad Marťan alebo Gravitácia.

Oficiálny plagát filmu Putujúci svet. Zdroj: baike.baidu.com

Ako nás Čína všetkých zachráni

Príbeh filmu odzrkadľuje rastúci geopolitický význam Číny a jej snahu byť hlavným svetovým hráčom. Zem vo filme čelí hrozbe zániku od Slnka, ktoré sa postupne zväčšuje a s pribúdajúcim rokmi by pohltilo celú planétu Zem. Jednotná svetová vláda sa rozhodla, že celú planétu presunú k potenciálne novému Slnku, ktoré musia nájsť. Urobia to pomocou obrovských fúznych reaktorov, ktoré poháňajú celý svet smerom preč zo slnečnej sústavy.

Jednotlivé reaktory postavili viaceré národy na jednej pologuli sveta, ich riadenie je však koordinované Čínou, ktorá je vo filme znázornená ako globálna superveľmoc. Príbeh sa začína dramatizovať po tom, ako sa Zem dostane do gravitačnej sféry planéty Jupiter a ten ju začne priťahovať k sebe, čím na Zemi spôsobí mnohé katastrofy ako napríklad zemetrasenia.

A práve v tejto krízovej situácii dokážu zachovať chladnú hlavu a prísť s okamžitými riešeniami len Číňania, či už vedci, vojaci alebo len obyčajní ľudia, ktorí sa stali kľúčovými osobami v záchrane celej planéty. Tento scenár je veľmi podobný mnohým americkým filmom, nielen so sci-fi tematikou. Filmári sa vskutku posnažili ukázať a pretlačiť do filmu víziu, ktorá nie je súčasťou len filmu, ale aj skutočnosti.

Všetky národy v hrozbe blížiacej sa globálnej katastrofy sa vzdali akejkoľvek snahu o záchranu, len Číňania nie. A boli to práve oni, ktorí ostatných motivovali a primäli k tomu, aby to nevzdali a zachránili svet. Hoci ide o film, súčasna čínska politická garnitúra vidí náš skutočný svet veľmi podobne. Takisto by radi zachránili a motivovali všetky národy sveta a sú presvedčení o svojej neomylnosti a správnosti svojho konania. Otázne je, či svet naozaj chce a potrebuje pomoc tohto druhu.

Putujúci svet je zaujímavý oddychový film a blockbuster, nad ktorým človek nemusí príliš rozmýšľať a jeho účelom je diváka pobaviť. Filmový trh je v Číne obrovský a niekedy je náročné nájsť diela, ktoré nie sú len na jedno pozretie. Čína vyprodukovala mnoho kvalitných filmov, nezaťažených politikou a systémom, ktoré dokážu našincovi preniknúť do hĺbky čínskej duše, videnia sveta a uvažovania.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.