Kandidoval ako umiernený, vládnuť začal ako radikál

141133564_109377441138793_4948601792410242565_o Prezident Biden podpisuje prvé rozhodnutia v úrade. Foto: Biden/FB

Joe Biden je po Johnovi F. Kennedym druhým katolíckym prezidentom USA. Má to ešte v dnešnej Amerike význam?

Nie. JFK predstavoval prielom; ukázal, že katolík môže byť zvolený prezidentom aj vo väčšinovo protestantskej krajine, akou sú USA, v ktorých do tej doby existovali silné protikatolícke nálady. Aj kvôli nim prehral voľby prvý katolícky kandidát na prezidenta Al Smith v roku 1928. Od zvolenia JFK to už ale nie je faktor. Rovnako ako nie je faktorom akákoľvek iná viera či jej absencia. Môžeme pripomenúť, že demokratický kandidát na viceprezidenta v roku 2000 bol Joe Lieberman, žid, a nikto sa už nad tým nepozastavoval. Alebo to, že republikánsky kandidát na prezidenta v roku 2012 a súčasný senátor Mitt Romney, je mormón. Opäť to nič neznamenalo.

Dôvod? Politicky relevantné rozdelenie v súčasnej Amerike nie je podľa viery, ale podľa miery jej ortodoxie. Teda, či sa jedná o opustenie biblického obrazu človeka, teda o vieru liberálnu, alebo o jeho zastávanie, teda vieru konzervatívnu. Preto existuje politická spolupráca liberálnych protestantov, liberálnych katolíkov a liberálnych židov, ktorí majú na morálne a kultúrne otázky takmer identické názory a patria k Demokratickej strane. Rovnako existuje aj politická aliancia protestantov, katolíkov a židov konzervatívnych, ktorí sú členmi či voličmi strany Republikánskej. Je to politický ekumenizmus v praxi na oboch stranách; o vašich názoroch takmer nič nevypovedá to, či ste protestant, katolík alebo žid; veľa však o nich naznačuje to, či ste protestant, katolík alebo žid – liberálny alebo konzervatívny.

Joe Biden je liberálny demokrat. Rád hovorí o tom, ako veľa pre neho viera znamená, a asi je to aj pravda, emocionálne a kultúrne. Ale v zásadných veciach nie je ortodoxný katolík a nezastáva katolícke pozície. On a ďalší demokratickí ľavicovo-liberálni politici ako predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová či bývalý kandidát na prezidenta v roku 2004 a potom za Baracka Obamu minister zahraničných vecí John Kerry opakujú mantru, že ako katolíci sú osobne proti umelým potratom, ale túto svoju vieru nechcú nikomu vnucovať, a preto sú za ich povolenie, a teraz už aj za ich financovanie peniazmi daňových poplatníkov.

Foto: Biden/FB

Lenže odpor katolíckej cirkvi proti potratom nie je daný vierou, ale rozumovým poznaním. Vierou je napríklad to, že katolík by nemal na Veľký piatok jesť mäso a skutočne by bolo nepatričné, aby katolícki politici svojim spoluobčanom prikazovali alebo zakazovali, čo majú jesť na Veľký piatok.

Odpor proti potratom je založený na poznaní faktu, že potratom sa zabíja nevinné ľudské dieťa pred narodením, a to je nelegitímna praktika, ak chápeme ľudské práva vážne. Takže ateista s rozumom môže byť proti potratom rovnako dobre, ako nominálny katolík bez rozumu môže byť za ne.

Ako sa v týchto témach správa druhý zvolený katolík a čerstvý prezident Biden? Nechajme teraz bokom zmeny doterajšej americkej klimatickej politiky, odstránenie busty Winstona Churchilla z Oválnej pracovne Bieleho domu, zrušenie konštrukcie plynovodu Keystone XL z Kanady (čím Kanadu dobre naštval), alebo jeho plány na radikálnu zmenu imigračnej politiky či na zrušenie súkromných väzníc.

Zmienim dve veci. Jedna sa čakala hneď, druhá už menej.

Tá prvá sa týka odstúpenia od tzv. politiky z Mexico City. Ide o politiku, ktorú kedysi v Mexico City vyhlásil prezident Ronald Reagan a ktorej sa následne držal. Po Reaganovi ju obnovil každý ďalší republikánsky prezident, ale každý ďalší demokratický ju zrušil. Táto politika zakazuje americké financovanie organizácií, ktoré v zahraničí robia potraty. Funguje to ako príliv a odliv: republikánsky prezident znamená stopku americkému financovaniu potratov vo svete, demokratický prezident znamená ich oživenie z daní amerických občanov.

Hádate správne, toto sa čakalo.

Nečakalo sa – či skôr nečakalo sa to až s takou dávkou radikálnosti, – že Biden sa postaví za politiku tzv. transgenderu. Osoby, ktoré sú označované ako transgenderové, sú buď muži, ktorí sa považujú za ženy a myslia si, že ženami by mali byť a všetci by ich tiež za ženy mali považovať; alebo ženy, ktoré si myslia, že sú muži, že by mužmi mali byť a všetci by ich za mužov aj považovať mali.

Prezident Obama kedysi nariadil, aby v štátnych školách tzv. trans-osoby smeli navštevovať toalety či sprchy toho pohlavia, s ktorým sa subjektívne identifikujú. Štát Severná Karolína mal názor opačný a federálnu vládu zažaloval. Prezident Trump potom Obamovo nariadenie zrušil.

A prezident Biden teraz opäť nariadil, aby študenti, ktorí sa považujú za trans-ženy, smeli na štátnych školách navštevovať všetky zariadenia pre dievčatá, teda nielen toalety a sprchy, ale aj súťažiť a športovať v ženských tímoch a športoch. To nakoniec môže znamenať koniec ženských športov, pretože muži, ktorí sa označia za trans-ženy, v nich budú vyhrávať. Na tento aspekt trans-ideológie upozornili napríklad tenistka Martina Navrátilová (ktorá sa k svojej homosexuálnej orientácii hlásila už v dobe, keď to všeobecne populárne nebolo) a spisovateľka J. K. Rowlingová. Obidve boli kedysi z hľadiska liberálnej ideológie vnímané ako ikony, teraz ich ľudia z trans-aktivistického hnutia vnímajú ako reakcionárky.

Foto: Biden/FB

Druhým zámerom prezidenta Bidena je ukončiť reštrikcie zavedené prezidentom Trumpom na prítomnosť trans-genderových osôb v amerických ozbrojených silách. Trump tie reštrikcie zaviedol, aby armáda nemusela financovať drahú hormonálnu a chirurgickú zmenu pohlavia svojich trans-členov. Uvidíme, akú konečnú podobu bude mať toto Bidenovo nariadenie.

Nemôžem si odpustiť ironickú poznámku. Predpokladám, že mužskí vojaci nebudú mať veľký problém prijať medzi seba ženu, ktorá sa považuje za muža. Ktovie, ako na tom budú ženské vojačky s ubytovaním mužov, ktorí sa považujú za ženy. Prečo mi to len napadlo? Som tiež veľmi zvedavý, aké budú reakcie nielen týchto žien, ale aj ich veliteľov a veliteliek. Armáda mala totiž vždy slúžiť na obranyschopnosť štátu, čoho predpokladom je bojová efektivita. Nie ideologické spoločenské experimenty.

Ak ste to ešte nepočuli, správa po prvých dňoch z Washingtonu znie: kandidát Joe Biden kandidoval ako umiernený, ale prezident Joe Biden začal vládnuť ako radikál.


Ďalšie články