Patrí k najznámejším a najprovokatívnejším intelektuálom v čase pandémie. Vo verejnej debate je tým, čím je Švédsko v téme prijatých epidemiologických opatrení. Hlasnou výnimkou, ktorá ide proti prúdu. Čo presne hovorí?

Jeho posolstvo znie mnohým radikálne: Hrozbou nie je samotný koronavírus, ale klíma paniky, ktorú médiá a úrady vytvorili o tejto chorobe, čím aplikujú najprísnejšie reštrikcie na pohyb, tvrdí taliansky filozof Giorgio Agamben. Výnimočný stav sa používa ako normálny spôsob vládnutia, pričom v mene hygieny a verejného zdravia „sa vytvára kolektívna panika“, pre ktorú je pandémia ideálnou zámienkou. Agambena pritom k týmto úvahám vedie prekvapivo citlivá úvaha a reálna obava.

Najskôr si ale predstavme Agambena a jeho rolu v Taliansku. Je to filozof, ktorý aktívne vstupuje do verejnej diskusie. U nás by sme nejaké porovnanie hľadali len ťažko, v Taliansku nejde o nič ojedinelé. Spomeňme aspoň Umberta Eca, aj u nás dobre známeho spisovateľa a filozofa, ktorého piate výročie smrti si onedlho pripomenieme. Agambenovi je podobný aj filozof Gianni Vattimo, ktorý pred pár dňami oslávil 85 rokov.

V minulosti sa zaoberal dielom Simone Weilovej, Michela Foucaulta či Waltera Benjamina, teraz však zaujal úplne inak. A možno povedať, že rovnako radikálne ako odvážne. Agamben bol medzi prvými, kto sa otvorene postavil voči „novej paradigme sociálnej kontroly“. V čase globálnej pandémie varuje, že „technologicko-medicínsky despotizmus“ a „televízne a inštitucionálne skresľovanie“ vytvárajú „objektívne sprisahania“ bez despotov v priamom prenose.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.