Nie každý obyvateľ posielaný Azerbajdžanom na zabraté územia sa tam vydá dobrovoľne. Rovnako to platí o ochote oželieť zrážky z miezd na napĺňanie účelovo vytvorených fondov. Vzhľadom na škandály z minulosti panujú obavy, že financie určené na pomoc rodinám vojakov a na rekonštrukciu oblastí získaných počas nedávnej vojny v Náhornom Karabachu skončia v daňových rajoch.

Vznik dvoch dobrovoľných fondov na pomoc bývalým a terajším vojakom oznámilo Baku ešte 8. decembra 2020, pričom už 4. januára k nim pribudol tretí fond, určený na rekonštrukciu území, ktoré až donedávna kontrolovali miestni arménski separatisti.

Dobrovoľný fond alebo desiatok?

Hoci by fondy mali byť dobrovoľným prejavom solidarity, viacerí zamestnanci štátnej správy pre miestne médiá uviedli, že peniaze do fondov sa im automaticky zrážajú z výplat. Mnohí tak napríklad bez svojho súhlasu odovzdávajú percento, prípadne pol percenta do fondu Yashat, ktorého cieľom je podporovať rodiny padlých a ranených vojakov. Dvoch zamestnancov štátnej vodárenskej spoločnosti Azersu podľa dostupných informácií prepustili zo zamestnania, pretože sa sťažovali, že do fondu im odviedli až polovicu ich výplaty.

Nemenovaný predstaviteľ fondu Yashat pre miestne médiá zdôraznil, že k príspevkom nemôže zamestnancov nikto nútiť a že všetko je „dobrovoľné“. Odporujú mu však vyjadrenia iných vysokopostavených predstaviteľov Azerbajdžanu a miestneho priemyslu.

Keď médiá informovali, že zamestnanci spoločnosti Azerkimya, dcérskej spoločnosti ropného gigantu SOCAR, venovali desať percent zo svojich platov fondu Yashat, šéf únie ropných a plynárenských pracovníkov Jahangir Alijev vykreslil dary ako vlasteneckú povinnosť a zdôraznil, že o príspevkoch rozhodla únia. „Ak niekto nechce prispieť, hovorí tým ‘Ja nie som Azerbajdžanec‘. Jeden človek bojoval a bol poranený, druhý ostal v práci a žije. Aký je to problém darovať desať percent z výplaty?” položil si Alijev otázku na informačnom portále Mikroskop Media.

Azerbajdžanskí vojaci pochodujú počas vojenskej prehliadky v Baku 10. decembra 2020. Prehliadka sa konala pri príležitosti osláv deklarovaného azerbajdžanského víťazstva nad susedným Arménskom. Foto: TASR/AP

Fondu Yashat sa takýmto spôsobom podarilo za jeden a pol mesiaca vyzbierať 26 miliónov azerbajdžanských manatov (približne 7,3 milióna eur). Nie každý v Azerbajdžane však s podobným prístupom súhlasí. „Ak by tie fondy boli skutočne dobrovoľné, ľudia by im dôverovali. Avšak čo v Azerbajdžane znamená dobrovoľný? Dobrovoľný často znamená povinný,“ zdôraznil v tejto súvislosti miestny ekonóm Toghrul Valiyev.

Nátlak na platenie príspevkov do fondov sa stal terčom kritiky aj v kontexte iných plánovaných výdavkov Baku, medzi ktoré patrí napríklad výstavba nového 37-poschodového sídla centrálnej banky. „Štát míňa 218 miliónov eur na novú centrálnu banku, a popritom núti verejnosť prispievať z vlastných výplat do fondu Yashat. Potrebuje centrálna banka skutočne takéto sídlo v čase krízy!? Je to priveľa,“ napísal na Twitteri Azerbajdžanec Haldun Novruzzade.

Obavy o transparentnosť

Nie je zrejmé, prečo si Baku zvolilo na financovanie podpory rodín vojakov a obnovy Karabachu práve fondy, a nie štandardnejšie formy zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu, ako sú napríklad dane. Problémom podobných fondov je ich netransparentnosť.

Azerbajdžanský Fond na pomoc armáde napríklad zverejňuje výšku svojich príjmov, avšak štruktúra jeho výdavkov zostáva tajomstvom. Azerbajdžan pritom v minulosti neraz postihli škandály súvisiace s rozkrádaním podobných fondov a vyvážaním obrovských súm miestnou elitou na účty v daňových rajoch.

„Kto nám garantuje, že úradníci, ktorí rozkrádajú štátne fondy, nebudú kradnúť aj prostriedky z tohto fondu? Rozprávame sa pritom o sférach najviac postihovaných korupciou – stavebníctve, výstavbe ciest a podobne. A to sa týka všetkých štátov, aj tých najvyspelejších,“ vyhlásil azerbajdžanský právnik a finančný analytik Akram Hasanov. Súhlasí s ním bývalý poslanec azerbajdžanského parlamentu Nazim Baydamirli, podľa ktorého si štát „neplní svoje povinnosti“, ak namiesto využívania schváleného rozpočtu vytvára podobné fondy.

Rozkrádanie štátnych prostriedkov je v Azerbajdžane dlhodobým problémom. V polovici januára zatkli bývalého riaditeľa Štátneho fondu na rozvoj žurnalistiky, ktorý je okrem iného zodpovedný za výstavbu bytov pre prorežimných novinárov. Vugar Safarlije je obvinený, že z fondu ukradol 5,8 milióna azerbajdžanských manatov (približne 2,8 milióna eur).

S najväčšou pravdepodobnosťou však nejde len o pochybenia jednotlivcov, ale o systémový problém, pričom časť finančných prostriedkov, ktoré sa z Azerbajdžanu darí vyvážať na účty v zahraničí, sa využíva na ovplyvňovanie európskych elít.

Pranie špinavých peňazí aj kupovanie vplyvu

Ešte v roku 2017 odhalil Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) v spolupráci s viacerými európskymi médiami komplexný mechanizmus, pomocou ktorého predstavitelia Azerbajdžanu cez štyri schránkové spoločnosti za dva roky preprali v prepočte približne 2,5 miliardy eur. Tento systém využíval spolu so svojou rodinou aj Ali Nagiyev, ktorý zastával hneď niekoľko pozícií kľúčových na boj s korupciou v Azerbajdžane.

Takto vyvezené finančné prostriedky sa pritom podľa OCCRP nevyužívali len na nákup luxusných tovarov a nehnuteľností. V rokoch 2012 až 2014, keď režim po celej krajine vo veľkom zatýkal novinárov a aktivistov, využívala azerbajdžanská elita časť týchto projektov na kupovanie niektorých európskych politikov a novinárov.

Preberanie darov a finančných prostriedkov dokázali u najmenej troch európskych politikov, jedného novinára, ktorý písal články vyhovujúce Baku, a u vplyvných podnikateľov. Zdokumentovali niekoľko prípadov, keď sa týmto osobám podarilo v prospech Azerbajdžanu zmobilizovať významné medzinárodné organizácie ako UNESCO alebo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.

Čo s víťazstvom?

Hoci by úspešná reintegrácia a rekonštrukcia oblastí Karabachu, ktoré sa po vojne ocitli späť v rukách Azerbajdžanu, mohla ekonomike štátu v dlhodobom horizonte výrazne pomôcť, nebude jednoduchá. Územie Náhorného Karabachu a okolitých okresov má pre Azerbajdžan obrovskú perspektívu najmä z hľadiska poľnohospodárstva a turizmu, pričom Baku na jeho rozvoj v roku 2021 vyčlenilo vyše jednej miliardy eur.

V meste Fuzuli plánuje azerbajdžanská vláda postaviť nové letisko, do mesta Šuša v srdci Náhorného Karabachu potiahnuť diaľnicu a v regióne vybudovať niekoľko turistických centier. Okrem spomínanej vysokej miery korupcie pri narábaní s verejnými financiami však Baku v tomto smere čelí viacerým problémom.

Azerbajdžanské mesto Agdam v roku 2010. Mesto, v ktorom pôvodne žilo 40-tisíc obyvateľov, obsadili v roku 1993 sily arménskych separatistov, ktorí miestne obyvateľstvo vyhnali. Foto: Wikipédia.

Keď arménske sily na začiatku 90. rokov porazili Azerbajdžan, vyhnali z kontrolovaných oblastí približne 600-tisíc miestnych Azerbajdžancov, pričom množstvo miest a dedín zrovnali so zemou, aby zabránili ich návratu. A práve návrat rodín, ktoré ešte do vojny žili v Náhornom Karabachu a okolitých okresoch, bude nutným predpokladom revitalizovania novozískaných území.

Po troch desaťročiach vyhnanstva sa však mnohým z nich už nechce opäť od základov zmeniť svoje životy a vracať sa s rodinami do zamínovaných dedín, ktoré sa neraz nachádzajú len pár kilometrov od regiónu kontrolovaného miestnymi Arménmi a príslušníkmi ruskej 15. samostatnej gardovej motostreleckej mierotvornej divízie. Predstavitelia Azerbajdžanu už v tejto súvislosti vyhlásili, že vnútorní utečenci, ktorí sa odmietnu vrátiť do Karabachu a pomôcť tak jeho opätovnému osídleniu, prídu o nárok na doterajšiu finančnú podporu.

Je otázne, ako sa Azerbajdžanu podarí vyrovnať sa s týmito výzvami v čase, keď jeho ekonomiku závislú na vývoze nerastných surovín dlhodobo dusia nízke ceny ropy. Po víťazstve vo vojne tak Baku čaká boj, ktorý sa nebude dať vyhrať modernou vojenskou technikou, ale len modernizáciou ekonomiky a zefektívnením riadenia štátu. Alijevov režim v tomto smere doteraz veľké úspechy neslávil.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.