Vzbura zamestnávateľov je pre vládu vážnym varovaním, také niečo tu ešte nebolo

Ak chcú zamestnávatelia od vlády jasný a časovo definovaný plán konkrétnych krokov, ktoré povedú k návratu k životu pred pandémiou vo všetkých oblastiach spoločnosti, nehovoria len za seba. Ich nepolitická požiadavka má váhu a môže sa stretnúť s odozvou u mnohých unavených ľudí, ktorí chcú vidieť svetlo na konci tunela.  

Od začiatku pandémie na Slovensku v marci minulého roka zachovávali zamestnávatelia k vládnym opatreniam síce neraz kritický, ale pomerne zmierlivý prístup. Minulý týždeň sa veci zmenili, vyzerá to, akoby im došla trpezlivosť.

Tri zamestnávateľské združenia vo štvrtok vyzvali vládu, aby do boja s koronakrízou vniesla koncepčný prístup. Privítali by cestovnú mapu, ktorá by umožňovala predvídať jednotlivé kroky vlády či hygienikov. Cieľom by mal byť „jasný a aj časovo definovaný plán konkrétnych krokov“, ktoré povedú k návratu k životu pred pandémiou vo všetkých oblastiach spoločnosti.

Slovník, ktorý použili firmy združené v Asociácii priemyselných zväzov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení a v Republikovej únii zamestnávateľov, bolo možné nájsť v doterajších vyjadreniach azda len medzi opozičnými politikmi. Združenia vyhlásili, že sú znepokojené pretrvávajúcou nekoncepčnosťou riadenia protipandemických opatrení. Mnohé opatrenia sa podľa nich prijímajú chaoticky a často sa oznamujú či menia na poslednú chvíľu.

K ráznemu postoju viedol zamestnávateľov stav, že hoci drvivá väčšina prijatých opatrení má zásadné dopady na podnikateľské prostredie, tie sú naďalej prijímané bez náležitej diskusie s odborníkmi z praxe.

Vážnosť vyhlásenia zamestnávateľov potvrdzuje, že týždeň pred jeho zverejnením vláda čiastočne vyhovela ich predchádzajúcim požiadavkám a upustila od povinného testovania proti ochoreniu COVID-19 vo firmách. Napriek tomu zazneli ich tvrdé vyjadrenia.

Kritický apel zamestnávateľov vyvolal vo vláde okamžitú odozvu a už o deň na to sa nimi stretla v silnej zostave, keď na rokovaní nechýbali ministri hospodárstva, financií a práce. Minister hospodárstva Richard Sulík denníku Štandard dokonca avizoval, že prítomný mal byť aj predseda vlády Igor Matovič. Ten na rokovaní napokon nebol.  

Oficiálna informácia z tohto stretnutia nevyšla. Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, pre Štandard uviedol, že sa na ňom hovorilo o prehodnotení očkovacieho plánu a o budúcej intenzívnejšej komunikácii medzi vládou a zamestnávateľmi. Uvidíme, ako bude táto intenzívnejšia komunikácia vyzerať.

Otázka je, či nový spôsob komunikácie zamedzí ďalším tvrdým vyjadreniam zamestnávateľov. Najskôr to vyzeralo, že pri prijímaní vládnych protipandemických opatrení firmám minulý týždeň pretiekol pohár trpezlivosti. Ukázalo sa, že poslednou kvapkou bolo nariadené plošné testovanie, ktoré síce nie je povinné, ale sa mu podobá, pretože do zamestnania bude možné od 27. januára cestovať iba pracovníkom s negatívnym výsledkom testu.    

Hoci po rokovaní s ministrami sú zamestnávatelia, zdá sa, zmierlivejší, nemusí to byť koniec. Firmy zvlášť cítia nekoncepčnosť, nedôslednosť či nepredvídateľnosť prijímaných vládnych protiepidemických opatrení, lebo ony samy stavajú na systémových rozhodnutiach a dlhodobej plánovitosti.   

Ak vládu kritizujú opozičné strany, je to ich povinnosť, preto tu vidieť mnoho účelovosti. Napríklad pri spájaní kritiky za zvládanie pandémie s vyvolávaním referenda o predčasných parlamentných voľbách.

Ak prezentujú nespokojnosť občania, jednotlivci, ich vyjadrenia sa rozplývajú v mori potenciálnych hlasov mlčiacich, ktorí môžu postup vlády oceňovať. Alebo len počúvajú, čo im vláda nariadi.

Ak sa však v jednom šíku ozvú firmy, ktoré zamestnávajú ľudí a platia štátu dane, treba to brať s plnou vážnosťou. Okrem toho, že sledujú svoje záujmy, čo je logické, môžu sa stať silným hovorcom státisícov zamestnancov bez ohľadu na ich politické preferencie. Môžu hovoriť v mene ďalších, ktorým chýba svetlo na konci tunela.

Preto musí brať vláda postoje zamestnávateľov vážne. Nielen tým, že sa s nimi stretne a bude im plniť ich požiadavky. To by bolo málo a pri prílišnej ústretovosti by to mohlo kolidovať so záujmami iných vrstiev v spoločnosti.

Vláda by mala zamestnávateľské združenia vnímať ako hovorcov veľkej časti spoločnosti v pomenovaných témach. Pripomeniem, ako ich zamestnávatelia nazvali a ako by ich mohli vnímať mnohí občania  – v rozhodovaní chýba širšia odbornosť; chýba strategický plán; osobitným problémom je školstvo a predlžovanie distančného vzdelávania detí.