Kandidát na šéfa polície Kovařík by nepovolené demonštrácie vodným delom nerozháňal

Základnou prioritou pre Petra Kovaříka vo funkcii šéfa polície by bolo zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru. Skonštatoval to pred parlamentným brannobezpečnostným výborom, ktorý v pondelok vypočúva kandidátov na túto funkciu. Kovařík je v súčasnosti povereným šéfom polície. Jeho cieľom je, aby sa miera nedôveryhodnosti verejnosti v políciu znížila zo súčasných zhruba 55 percent na 25 percent.

V oblasti dôveryhodnosti podľa neho treba zapracovať na tých policajtoch, s ktorými sú občania v kontakte – napríklad na úseku dopravnej či poriadkovej polície.

Policajný zbor (PZ) podľa Kovaříka zlyháva v otázke zaisťovania výnosov z trestnej činnosti. „V tomto smere dlhodobo zlyhávame ako Policajný zbor, ale aj súdne rozhodnutia dostatočne nereflektujú na odnímanie výnosov z trestnej činnosti. Je zbytočné odseknúť jedno chápadlo mafii, ak sa neodsekne zdroj financovania tej organizovanej skupiny, mechanizmus pokračuje ďalej,“ skonštatoval. Finančné vyšetrovanie je dnes v rozsahu jedného oddelenia, čo je podľa neho veľmi málo. Polícia by podľa neho tiež uvítala efektívny zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Reforma

V rámci organizačnej reformy polície víta zámer vytvoriť špeciálny útvar, ktorý sa bude venovať finančnému vyšetrovaniu, teda odnímaniu ziskov z kriminality. Zvážiť by sa podľa neho malo aj to, ako posilniť inštitút služobného tajomstva, rovnako aj osobnú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená.

Po reorganizácii prezídia by sa malo podľa Kovaříka začať diskutovať o ďalšom územnom členení. Poukázal na potrebu diskutovať o reforme na krajských či obvodných riaditeľstvách. Namiesto ôsmich krajských riaditeľstiev si vie predstaviť len tri oblastné riaditeľstvá a metropolitnú polícia Bratislavy. Na nižších úrovniach by sa to malo podľa neho nastaviť podľa potrieb.

Polícia musí podľa neho garantovať, že nebude možné vstupovať do trestných konaní, zvlášť do tých, ktoré majú politický dosah. Šéf PZ by mal byť podľa neho nárazníkom medzi politikou a systémom, ktorý dnes v PZ funguje.

Problematický je podľa Kovaříka mechanizmus celoživotného vzdelávania a kariérneho rastu. Policajti by mali mať podľa neho možnosť sa vzdelávať, ísť napríklad na špecializovaný kurz. Treba tiež urobiť poriadok v mechanizme príplatkov. Tam, kde je vysoká možnosť zamestnať sa, treba podľa Kovaříka zvážiť príplatky špecificky na tú lokalitu.

Demonštrácie a Lučanský

Kovařík si nemyslí, že by bolo vhodné rozohnať nepovolené demonštrácie slzným plynom či vodným delom. Účastníci nepovolených demonštrácií sa podľa neho dopúšťajú priestupkov. Počas jesenných protestov postupovala podľa neho polícia efektívne.

V súvislosti s úmrtím exšéfa polície Milana Lučanského skonštatoval, že nevidel nič, čo by v ňom vzbudzovalo závažné podozrenie, že došlo k inému úmyselnému konaniu vo vzťahu k jeho smrti. Verí, že zriadená komisia pôjde vo vyšetrovaní do hĺbky.

Hamran: Extrémizmus je prvá fáza terorizmu

Druhý z dvojice kandidátov na policajného šéfa Štefan Hamran, ktorý pôsobí ako veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, poukázal na potrebu špecializovaného boja proti extrémizmu.

Hamran upozornil, že extrémizmus je prvá fáza terorizmu, objavuje sa na sociálnych sieťach, atakuje deti a mládež. Chcel by vytvoriť odbor boja proti extrémizmu. Nevie si predstaviť, že by sa oddelenie extrémizmu v rámci polície rozpadlo a táto téma by sa riešila na iných oddeleniach vyšetrovania. „Ak je niečo problematické, malo by to byť špecializované,“ dodal. Pripomenul skúsenosti, keď si tému extrémizmu „prehadzovali“ rôzne útvary. „Akoby sa tomu nikto nechcel venovať,“ povedal. Extrémizmus by podľa neho mala riešiť najelitnejšia jednotka v SR, konkrétne Lynx Commando.

Podľa Hamrana je PZ rozvrátený, treba v ňom nájsť rovnováhu. Ani jeden šéf PZ nedokázal podľa neho stopnúť politický vplyv. „Narobil tu škody, ktoré budeme odstraňovať ešte roky. Cítim v sebe toľko vnútornej sily, že dokážem povedať nie politikom,“ povedal.

Dotkol sa tiež témy stíhania policajných exfunkcionárov. „Stále sú v systéme ľudia, ktorí z presvedčenia konali v mene bývalých vedúcich predstaviteľov. Z presvedčenia konali aj voči ďalším útvarom a presadzovali aj tie opatrenia, ktoré boli na hrane alebo za hranou zákona,“ skonštatoval. Opísal tiež svoju skúsenosť, ako ho exšéf polície Tibor Gašpar žiadal odstúpiť z funkcie a ako bol opakovane preverovaný. Dostal tiež ponuku vstúpiť do strany Spolu, bolo to podľa neho v čase, keď uvažoval o odchode z Policajného zboru (PZ). Ponuku odmietol.

Extrémisti nemôžu ukazovať silu

Hamran presadzuje preventívne opatrenia, nie represívne. „Policajt nemôže byť vnímaný ako symbol represie, nesmie byť vnímaný ako osoba, ktorá pokutuje, ale ako osoba, ktorá dokáže pomôcť a ochrániť,“ vyhlásil. Chce tiež skvalitniť personálne zloženie PZ s dôrazom na riadiace a veliace posty. „Je dôležité, aby sme zbor čistili smerom zhora dole,“ skonštatoval. Upozornil na optimalizáciu personálneho zloženia. So znižovaním počtu príslušníkov by narábal opatrne. Za nevyhnutné považuje prehodnotiť riadiace pozície.

So zosnulým exšéfom polície Milanom Lučanským mal Hamran turbulentné vzťahy. Považoval ho za priamočiareho človeka. „Očakával som, že bez boja neodíde, že sa postaví pred nezávislý a nestranný súd a predloží dôkazy, ktoré budú svedčiť v jeho prospech, očistí svoje meno ako profesionál a očistí meno svojich kolegov. To sa, bohužiaľ, nestalo, mnohé otázky ostali nezodpovedané,“ skonštatoval s tým, že ho sám požiadal o stretnutie vzhľadom na ich spory. Riaditeľ NAKA Branislav Zurian je podľa Hamrana profesionál, má však pri ňom otázky ohľadom morálneho kompasu, čo považuje za kľúčové. „Určite by som si s ním sadol. U mňa to zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté,“ odpovedal pri otázke, či by Zuriana ponechal vo funkcii.

Dôležité je podľa neho náležite vyškoliť a vycvičiť policajtov. Zákroky na verejnosti sú vnímané podľa neho veľmi citlivo, akékoľvek zaváhanie vedie k znižovaniu dôvery. Polícia je tu podľa neho na to, aby vykonávala opatrenia, ak dôjde k narušeniu verejného poriadku, no videl niekoľko prípadov, pri ktorých sa mu „zastavil rozum“.

Poukázal na protesty pred domom premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Extrémisti nemôžu podľa neho ukazovať silu. Ak je zakázané zhromažďovanie, polícia má legitímne právo použiť silu, ak je to vo verejnom záujme. „Nemôžeme vysielať signály, že polícia je tu štatistom a bude sa prizerať porušovaniu zákonov a najmä verejného poriadku. Pevne dúfam, že v budúcnosti tieto aktivity prehodnotíme a polícia bude razantnejšia,“ uzavrel.

(tasr)