Zásadná pripomienka poľským demonštrantom

Týždňový newsletter Juraja Šústa, predsedu Spoločenstva Ladislava Hanusa, o dianí v Poľsku, v kostoloch strednej Európy aj v Amerike a na sociálnych sieťach.

V Poľsku sa masovo demonštruje za možnosť eugenického zabíjania nenarodených. Princípy úcty pred životom a obety sa zrazili s princípmi sexuálnej neviazanosti a vlády silnejšieho, t.j. neobmedzenej vlády dospelého človeka nad maličkým telesne-postihnutým dieťatkom. Demonštrácie proti vláde sa pretavili do násilností, vandalizmu, ničenia kostolov i kultúrnych pamiatok.

Do protestov sa zapojili mladí ľudia a študenti, ktorých podporili mnohí učitelia a rektori. Ako reakciu na tento postoj poľských akademikov napísal otvorený list známy poľský  konzervatívny filozof a politik Ryzsard Legutko. Vyčíta rektorom, že zrádzajú poslanie univerzity, ktoré nespočíva v stádovitých reakciách, ale v učení sa argumentácii, nie vo vulgárnych a barbarských prejavoch, ale v kultivovanom a civilizovanom vedení konfliktov. Pripomína, že táto vulgárnosť, ktorá chce protivníka zničiť sa obráti skôr či neskôr aj proti samotným aktérom, ako aj proti profesorom na univerzitách.

Rektorom vyčíta tiež ich mlčanie pri útokoch na cirkev a pripomína im, že každé podrobenie Poľska v 20. storočí sa začalo útokmi na kostoly a cirkev. Mlčanie nie je znakom nadkofesionálnosti, ale znakom rezignovania na ochranu poľskej identity.

Legutko na záver poľským rektorom pripomína mlčanie a kolaboráciu poľských univerzít počas komunistického režimu a varuje pred súčasným podriaďovaním sa poľských univerzít aktuálnej ľavicovej ideologickej ortodoxii, ktorá je prítomná na univerzitách na Západe. Počas počas komunizmu to bola práve cirkev, ktorá vytvárala azyl pre slobodné myslenie.

Legutkov list je dôležitým prejavom roly univerzitného profesora a aj politika v čase krízy. Nepodriaďuje sa nátlaku väčšiny, svoje postoje prezentuje kultivovane, jasne a priamo a zároveň ich aj podkladá racionálnymi dôvodmi. Popri cenzúre na sociálnych sieťach demokraciu ohrozujú aj vulgárne a násilné prejavy na ľavicových demonštráciách, ktoré väčšina z liberálnych mienkotvorcov prechádza mlčaním, alebo ich dokonca obhajuje. Videli sme to v USA pri protestoch BLM, vidíme to aj teraz pri Poľsku.

Hrozba nielen pre americkú demokraciu

Americkí katolíci tesnou väčšinou volili Trumpa. Dá sa predpokladať, že z tých, čo chodia v nedeľu do kostola, ho volila veľká väčšina. (Čísla zmierňujú hispánci, ktorí najmä kvôli migračnej politike volili väčšinou Bidena.) V prípade bielych evanjelikálov to bola jednoznačná väčšina 8:2 v prospech Trumpa. Pochopiteľne, lebo katolícke ale aj všeobecne kresťanské a morálne kritéria pre voľbu viac napĺňal Trump.

Pred voľbami ich zrozumiteľne formuloval napríklad biskup Barron:

Je ich viac, ale rozhodnutie sa láme tu: pri výbere medzi rôznymi hodnotovými ponukami treba uprednostniť takú, ktorá zahŕňa ochranu a dôstojnosť ľudského života. Právo na život je totiž základom všetkých ďalších ľudských práv. Preto sa nedá nikdy zobchodovať.

Barron to nenapísal, ale na základe tohto kritéria bol Biden nevoliteľný, naopak Trump vychádza podstatne lepšie. Bol to on, kto zrušil federálne financovanie Planned Parenthood, dosadil pro-life sudcov na najvyšší súd a federálne súdy, presadzoval pro-life princípy aj v medzinárodnej politike, atď. Biden by bol vo všetkom proti, jeho strana bola proti.

Existujú samozrejme námietky: prvú formuloval necelé dva týždne pred voľbami napríklad aj pápež František v dokumente Francesco: kto stavia múry, nie je kresťan (Trump nechal postaviť múr na americko-mexickej hranici). Po druhé, Trump sa na rozdiel od Vatikánu nechce vzdať  trestu smrti (Barron).

Tieto námietky, ako ani obvinenia z „bieleho rasizmu“ a podobne, neobstoja. Trest smrti aj múr na hraniciach ako prostriedky namierené proti zlám (nelegálnej imigrácii, obchodu s ľuďmi a najťažším zločinom), môžu byť spravodlivé i nespravodlivé (dá sa o tom diskutovať), ale nie sú nespravodlivé samé o sebe. Úmyselné zabíjanie nenarodených či ťažko chorých je však vždy nespravodlivé, veď je namierené voči nevinným a bezbranným, preto sa nikdy nedá morálne ospravedlniť.

A nakoniec, je tu ešte jeden dôležitý princíp, ktorý Barron spomenul len okrajovo, kde má Trump jasne na vrch: princíp náboženskej slobody a slobody svedomia. Biden, podobne ako Obama, bude – v prípade, že sa stane prezidentom, – zákonne nútiť veriacich podriaďovať sa sekulárnym nekresťanským princípom, najmä v oblasti práv rodičov, zdravotnej starostlivosti, výchovy a vzdelávania na školách či zahraničnej politiky. Všade tam, kam siaha americký vplyv.

Bežne sa notoricky odsudzuje Trumpov charakter a zdôvodňuje sa ním politický postoj vo voľbách.  Zaujímavé je, že to robia často tí, ktorí sa inak radi odvolávajú na slová pápeža Františka: Kto som ja, aby som súdil? Ale sympatie, vyžarovanie či minulosť politika, nemôžu byť rozhodujúcimi kritériami pri voľbe. Rozhodujúcimi sú ciele a politiky. Ak sú tie zlé, sympatické vyžarovanie ani uhladený jazyk to nezachránia.

Trumpov verejný obraz osobného, rodinného a z časti i politického života podobne ako mnohých iných dnešných politikov na čele západných krajín, nie je bez škvŕn. Jeho politické konanie je však v rozhodujúcich veciach jednoznačne bližšie katolíckemu pohľadu na svet i zdravému rozumu, ako je to u jeho politického súpera.

Posledná poznámka: americké voľby sa skončia na súde. Ale bez ohľadu na to, či sa Trumpovi podarí dokázať volebné podvody, jedna vec je hrozivá a týka sa celého sveta. Sloboda slova, ako sme ju doposiaľ poznali, sa skončila. Keď si twitter môže dovoliť blokovať príspevky amerického prezidenta a mnohé iné príspevky upozorňujúce na volebné podvody, môže si dovoliť čokoľvek. Globálne.  Ak niekto hľadá hrozby pre demokraciu, má ich priamo pred očami.

Epidémia a kostoly

Na Slovensku sme zatvorili kostoly (zákaz verejný omší), dnes ich máme kozmeticky pootvorené pre 6 ľudí. Biskupi vládu prosili a slobodnejší prístup, zatiaľ prakticky bez výsledku. Ako je to inde?

Rakúsko má lockdown od tretieho novembra (divadlá, kiná, reštaurácie, kaviarne, školy, univerzity, zákaz nočného vychádzania) a napriek tomu nezakázalo verejné bohoslužby. Predseda rakúskej biskupskej koferencie Franz Lackner i u nás známa poslankyňa Gudrun Kugler, hovorkyňa poslaneckého klubu pre ľudské práva a poslankyňa za ľudovcov, sa vyjadrili v zmysle, že veriaci majú mať možnosť uplatňovať svoje právo na náboženskú slobodu aj v takejto ťažkej situácii. V Rakúsku, rovnako ako na Slovensku, platia v kostoloch hygienické obmedzenia (napr. rúška). Ale opatrenia prijímajú samotní biskupi a nie štátne úrady ako na Slovensku.

Francúzsko prijalo ešte tvrdšie opatrenia ako Rakúsko či Slovensko (obmedzená prevádzka obchodov, vychádzanie z domu či mimo hraníc regiónu). Vláda zakázala aj bohoslužby. Hneď na to viaceré katolícke organizácie a spoločenstvá (napr. Bratstvo sv. Petra) napadli zákaz na súde. Následne tak urobili aj niektorí biskupi a nakoniec tak chce spraviť aj francúzska biskupská konferencia. Jej predseda Mons. Eric de Moulins-Beaufort považuje zákaz za neprimeraný, pretože omše sú pre veriacich životne dôležité.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj nemeckí predstavitelia. Nemecko sa tiež uzavrelo (kultúrne podujatia, zákaz prespávania v hoteloch okrem pracovných ciest, reštaurácie, krčmy, povolenie stretnutí pre osoby z max. dvoch domácností.) Verejné bohoslužby však zakázané neboli. Podľa bavorského premiéra Södera: „existuje ústavnoprávny dôvod, pre ktorý sa s bohoslužbami a aj so zhromaždeniami a demonštráciami musí vždy zaobchádzať inak. Náboženská sloboda a sloboda zhromažďovania sú silne chránené hodnoty v našej ústave, preto na tomto mieste vždy platí špeciálna senzibilita voči týmto slobodám.“ Podobne sa vyjadrila aj kancelárka Merkelová: „Školy sú otvorené, jasle sú otvorené, všetky obchody sú otvorené a v takejto situácii by podľa mňa nebolo obhájiteľné robiť opatrenia pri bohoslužbách.“    

Aké svetlo hádžu tieto príklady na  Slovensko? Ak  sa biskupi v najsekulárnejšom štáte Európy odmietajú podriadiť zatvoreniu kostolov, ak nemeckí protestantskí politici chápu bohoslužby ako aktivity, ktoré sa nedajú klásť na jednu úroveň napr. s kultúrnymi či ekonomickými aktivitami, a to protestanti ani nemajú svätú omšu, ako môžu slovenskí katolíci takto bezprecedentne a bez odporu súhlasiť s drastickými reguláciami náboženského života?

Juraj Šúst

Autor vedie Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Pre Štandard bude písať pravidelný týždňový newsletter o dianí v kresťanskom svete.