Ázijská veľmoc, kde ochorenie nového koronavírusu prepuklo, sa s pandémiou vyrovnala osobitným spôsobom – na úkor obmedzenia slobody vlastných obyvateľov. Slabý domáci dopyt vyvážila exportom. Aj preto jej asi bude patriť svetový primát.    

Čína ako prvá z veľkých ekonomík zverejnila rýchly odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) za minulý rok. Zvýšenie HDP o 2,3 percenta nepredstavuje z čínskej perspektívy žiadny mimoriadny výsledok, skôr naopak. No je možné, že Čína bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá v uplynulom roku rástla.

Výsledok za rok 2020 predstavuje z hľadiska čínskej ekonomiky najpomalší rast za posledné štyri desaťročia. Na druhej strane, po úvodnom prepade o 6,8 percenta v prvom štvrťroku ide o veľký úspech. Už v druhom kvartáli čínska ekonomika opäť stúpala a do konca roku sa dostala do plusu.

Z hľadiska Západu je zaujímavé položiť si otázku, aké sú príčiny čínskeho úspechu a nakoľko z nich môžeme čerpať inšpiráciu. Debata sa prirodzene vedie o metódach zvládania pandémie ochorenia COVID-19, ale tiež o štruktúre ekonomiky a nastavení hospodárskej politiky. Čína bola prvým štátom, ktorý pandémia zasiahla, no zdá sa, že sa s ňou vyrovnala lepšie ako iné krajiny.

Základná úvaha sa točí okolo trojuholníka ekonomika – zdravie – ľudské práva a slobody. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že prinajlepšom môžeme dosiahnuť úspech v dvoch z týchto troch dimenzií. V západných štátoch sú ľudské práva a slobody viac-menej pevným bodom, z ktorého sa ťažko ustupuje. Debata sa preto vedie najmä o tom, aké ekonomické škody sme ochotní a schopní zniesť, aby sme ochránili zdravie obyvateľov.

Čínska vláda v boji proti pandémii takýmto obmedzeniam nečelila a bez problémov obmedzila práva a slobody svojich obyvateľov v prospech záchrany zdravia i ekonomiky.

Ďalším faktorom je vývoj pandémie. V rámci pandemických štatistík máme tendenciu uvažovať o jednotlivých štátoch, čo môže byť veľmi skresľujúce, najmä v prípade kolosov typu Číny. Kým niektoré regióny pandémia zasiahla silno, iné vyviazli najmä vďaka prísnej regulácii pohybu relatívne bez problémov. Čína mala v každej chvíli dostatočné kapacity mimo postihnutých oblastí.

Čínskej ekonomike nepochybne pomohlo aj rozšírenie koronavírusu do celého sveta. Práve vďaka dostatočným kapacitám, ktoré koronavírus nezasiahol, sa Čína okamžite stala najväčším dodávateľom zdravotníckeho materiálu do západných ekonomík. Na jednej strane predstavoval prepad západného dopytu po spotrebnom tovare pre Čínu potenciálny problém. Na druhej strane ho mohla dobre kompenzovať exportom zdravotníckeho materiálu a elektroniky.

Celkovým výsledkom čínskeho zahraničného obchodu za minulý rok je rast exportu o 4 percentá a zdvojnásobenie prebytku bežného účtu obchodnej bilancie. V absolútnych číslach je čínsky prebytok obchodnej bilancie najvyšší na svete. Stalo sa tak po tom, ako Čína predbehla v tomto ukazovateli klesajúcu nemeckú ekonomiku. V pomere k HDP je však nemecký prebytok stále výrazne vyšší, a to 6,9 percenta oproti čínskym 2,1 percenta.

Niektorí komentátori poukazujú na slabiny čínskeho rastu v minulom roku. Jednou z nich je práve zmienený pozitívny efekt exportu, ktorý zakrýva stále slabý domáci dopyt. Ďalším je fakt, že domáci dopyt po bývaní a autách sa zakladá na rastúcom zadlžení domácností. Výdaje na spotrebu sa stále nevrátili na predpandemickú úroveň a ekonomike nepomáhajú ani obmedzenia spojené s cestovaním. Objavujú sa obavy z opätovného rozšírenia koronavírusu v niektorých regiónoch.

Napriek všetkým nejasnostiam sa však zdá, že čínsky ekonomický úspech sa v blízkom čase neskončí. Svetová banka odhaduje na rok 2021 rast čínskeho HDP o 7,9 percenta. No pred tým, ako začneme Čínu obdivovať, musíme si uvedomiť, akú cenu platia obyvatelia za tieto pekné štatistické výsledky.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0