Masakra kresťanov v Etiópii vyzerá hrôzostrašne, ale stále nie je potvrdená

Ak v Etiópii vládne jednotky zabili 750 kresťanov, tak pravdepodobne nie pre vieru.

Viaceré médiá v posledných dňoch informovali o masakre viac ako 750 kresťanov, ktorá sa mala udiať začiatkom roka v etiópskom štáte Tigraj. Práve tu zúri od novembra konflikt lokálnej vlády s centrálnou vládou sídliacou v hlavnom meste Addis Abeba.

Keďže oblasť, kde sa mal útok odohrať, je pre novinárov uzavretá, je ťažké bližšie zreprodukovať, čo sa na mieste stalo, ba dokonca potvrdiť, či sa útok skutočne odohral a koľko mal obetí.

O incidente informoval ako prvý britský Church Times s odvolaním sa na Martina Plauta, bývalého spravodajcu BBC World Service Africa, ktorý v súčasnosti pôsobí ako výskumník na Institute of Commonwealth Studies, a s odvolaním sa na zdroje z belgickej mimovládky European External Programme with Africa, ktorá sa snaží etiópsky konflikt monitorovať.

Plaut tvrdí, že útok sa odohral pred pravoslávnym Kostolom Panny Márie Sionskej v meste Aksum, v ktorom sa údajne schovávalo až tisíc ľudí. Tých mali vládne jednotky a amharské milície (z konkurenčného etnika Tigrajov) vyviesť von z chrámu a zastreliť. Správu o útoku údajne priniesli tí, ktorým sa podarilo z miesta ujsť. Zastrelení kresťania mali patriť k Etiópskej pravoslávnej cirkvi.

Miestni obyvatelia sa príchodu vládnych jednotiek ku chrámu podľa Plauta obávali aj preto, lebo si mysleli, že vojaci chcú z chrámu ukradnúť archu zmluvy, ktorá je vraj ukrytá v jednej z kaplniek chrámu a previesť ju do hlavného mesta Addis Abeba. Archu sem údajne priviezol ešte Menelik I., syn izraelského kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby a starodávny etiópsky kráľ.

Etnický, nie náboženský konflikt

Konflikt v Etiópii však nie je náboženským, ale etnickým konfliktom, v ktorom medzi sebou súperia najmä najväčšie etniká – Amharovia, Oromovia a Tigrajovia. Útok preto pravdepodobne nebol namierený na kresťanov, ale na Tigrajov bez ohľadu na vierovyznanie.

Pri informovaní o konflikte však musíme byť opatrní, keďže okrem Church Times o ňom ostatné, aj kresťanské, média buď neinformujú, alebo informujú veľmi opatrne. Možno aj preto, lebo v Plautovej verzii vyvolávajú otázniky viaceré skutočnosti. Jednak veľmi vysoký počet ľudí v chráme, taktiež veľký počet tých, ktorí mali vládnym jednotkám ujsť, a aj nejasná verzia o ochrane archy zmluvy.

A v neposlednom rade aj to, že ide o bombastickú správu, ktorú nevedia potvrdiť nezávislé zdroje. Na jej definitívne overenie si teda budeme musieť počkať asi až dovtedy, kým sa oblasť mesta Aksum nesprístupni novinárom či humanitárnym organizáciám.

Hoci etiópsky premiér Abiy Ahmed, laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2019, ktorý celú vojnu začal už na konci novembra, hovoril, že vojna je skončená, z oblasti neustále prichádzajú správy o ďalších bojoch a masakrách. Ani napriek prosbám OSN sa do regiónu nedokázala dostať humanitárna pomoc.

OSN odhaduje, že od potravín a pomoci bolo odrezaných 2,3 milióna detí a že počas bojov bolo vysídlených už viac ako milión ľudí. Viac o konflikte v Etiópii sme v Štandarde písali v osobitnom článku.