Vieme do mesiaca zaočkovať celé Slovensko. Má to však háčik

Jedenásťfázový plán, ktorým sa začalo riadiť očkovanie proti ochoreniu COVID-19, je podľa odborníkov dobrý a bude sa flexibilne prispôsobovať podľa záujmu o očkovanie, ale najmä podľa dostupnosti vakcíny, a práve to je zatiaľ problém.

Dávok očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 by sme mali mať viac než dosť na to, aby sa nechala zaočkovať prakticky celá dospelá populácia Slovenska. Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) v polovici januára objednala ďalších takmer 3,5 milióna kusov vakcín od spoločností Pfizer a BioNTech. Od firmy Moderna ďalších vyše 600-tisíc. Celkovo tak budeme mať podľa ministerstva zdravotníctva zabezpečených dostatok vakcín pre 85 percent populácie. Ľudí však čoraz viac zaujíma, kedy sa dostanú na rad.

Očkovanie sa riadi 11-fázovým plánom ministerstva zdravotníctva, ktorého druhá fáza, teda očkovanie ľudí starších ako 85 rokov, je už v plnom prúde súbežne s prvou fázou. V tej sa očkovali a priebežne stále očkujú zdravotnícki pracovníci, zamestnanci nemocníc, zariadení sociálnych služieb, záchranári, pracovníci odberových miest a ďalší ľudia, ktorí sú v prvej línii boja proti koronavírusu.

Už teraz je však možné registrovať na očkovanie osoby nad 85 rokov pomocou online formulára na stránke korona.gov.sk. V ďalších fázach budú mať postupne túto možnosť aj mladšie ročníky. V 3. fáze všetci nad 75 rokov, potom nad 65, v 5. fáze závažne chorí a tak ďalej až po poslednú 11. fázu, v ktorej bude môcť o očkovanie požiadať každý dospelý Slovák bez rozdielu. V každej z neskorších fáz sa budú môcť dať zaočkovať aj ľudia z tých predošlých.

Podrobné delenie fáz vakcinačného plánu nájdete TU.

Záujem o očkovanie rastie

V prieskume verejnej mienky, ktorý pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall od 12. decembra 2020 do 14. januára 2021 formou telefonických rozhovorov na vzorke tisíc respondentov, takmer 67 percent opýtaných odpovedalo, že sa dajú zaočkovať.

Záujem o očkovanie proti COVID-19 sa tak na Slovensku, zdá sa, zvyšuje, ale na otázku, kedy sa budete môcť dať zaočkovať práve vy, dnes presne nikto neodpovie. Ako rýchlo sa budú otvárať jednotlivé fázy očkovacieho plánu, nie je zatiaľ jasné, pretože je tu jeden háčik, a tým sú dodávky vakcín. Objednaných je síce dostatok dávok pre väčšinu populácie, ale výrobcovia nestíhajú kapacitne pokryť dopyt. Všetko tak závisí od toho, ako rýchlo bude postupovať výroba.

Odborník na tropickú medicínu a infektológiu Vladimír Krčméry sa pre Štandard k očkovaciemu plánu vyjadril pomerne optimisticky. Uviedol, že jednotlivé fázy plánu postupujú rýchlejšie, ako sa predpokladalo, keďže ľudí nad 85 rokov začali očkovať o niečo skôr, súbežne s prvou fázou, kam patrili už spomínané povolania z prvej línie.

Dobrý plán brzdia dodávky vakcín

Krčméry dodal, že postup pri očkovaní jednotlivých skupín obyvateľstva je podľa plánu podobný ako v iných krajinách EÚ, ale líši sa tempo, akým sa darí populáciu očkovať. „Tempo závisí od prísunu vakcíny, a preto ministerstvo nenapísalo presné dátumy prechodov no ďalšie fázy plánu, pretože to nie je vec, ktorá závisí od ministerstva, ale od celej Európskej únie,“ povedal expert.

S Krčmérym súhlasí predseda Lekárskeho odborového združenia a člen Ústredného krízového štábu Peter Visolajský. Ten pre Štandard uviedol, že plán rezortu zdravotníctva je podľa neho dobrý. „Boli vypočuté názory odbornej spoločnosti aj medzinárodné odporúčania,“ uviedol s tým, že na momentálny nedostatok vakcín a navyše aj zlú epidemiologickú situáciu, je postup ministerstva správny.

Uprednostniť najzraniteľnejších

Práve pre zlú epidemiologickú situáciu a prechodný nedostatok vakcín je podľa Visolajského dôležité, aby boli zaočkovaní práve tí ľudia, ktorí majú najväčšiu pravdepodobnosť, že po nakazení sa ochorením COVID-19 skončia v nemocnici, a to sú práve tí najstarší.

Visolajský opakovane zdôrazňuje, že pri očkovaní treba uprednostniť seniorov. „Jedna dávka podľa vakcíny človeku nad 80 rokov je až šesťkrát účinnejšia pri záchrane života ako podanie dávky inému človeku. Keď takýmto spôsobom odľahčíme zdravotníctvo, efektívne tým pomôžeme aj iným,“ vysvetlil pre Štandard.

Podľa Visolajského by boli slovenské nemocnice a zdravotnícke zariadenia schopné zaočkovať proti COVID-19 aj celú populáciu v pomerne krátkom čase.

„Ak by sme mali dosť vakcín, tak zaočkujeme všetkých do mesiaca, ale, žiaľ, nie sme v takejto situácii,“ dodal. Problém je však v tom, na čo poukazuje Krčméry, že výrobcovia zatiaľ nestíhajú dodávať objednané množstvá vakcín.

Seniori ako hlavný štátny záujem

Odborníci sa zhodujú na tom, že nie je jednoducho možné určiť, kedy sa začnú ďalšie fázy očkovacieho plánu, pretože to závisí len od toho, ako rýchlo sa bude hýbať výroba a logistika vakcín. V tomto smere sú však Krčméry s Visolajským optimisti a obaja pripomínajú, že spoločnosti, ktoré očkovacie látky vyrábajú, významne rozširujú svoje kapacity, aby dokázali dodávky urýchliť.

Visolajský pripúšťa, že plán rozdelený na 11 fáz sa určite bude dať meniť, práve podľa toho, ako budú pokračovať dodávky vakcín. Opäť však zdôrazňuje, že najdôležitejšie je teraz očkovať tie najrizikovejšie skupiny obyvateľstva. „Ak zaočkujete ľudí nad 80 rokov, tak by mal klesnúť počet úmrtí na COVID-19 o 43 percent,“ pripomenul predseda LOZ.

Podľa Krčméryho by mohli byť všetci seniori na Slovensku zaočkovaní už niekedy okolo Veľkej noci, samozrejme, ak to dodávky vakcín dovolia. S tým súhlasí aj Visolajský.

„Všetko sa dá, keby sme chceli. Myslím si, že keby sa na túto vec dal hlavný štátny záujem a vytvorili by sa na to logistické tímy a podmienky, tak je to veľmi reálne a ako som vravel, myslím si, že v takom prípade vieme do mesiaca zaočkovať celé Slovensko,“ povedal člen Ústredného krízového štábu.

Predsedníčka Európskej komiesie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že do leta by malo byť zaočkovaných 70 percent populácie EÚ. To je podľa Krčméryho reálny cieľ. Pripomína totiž, že veľkou motiváciou nechať sa očkovať je plán Bruselu, podľa ktorého ľudia bez očkovania nebudú môcť v rámci EÚ cestovať a budú sa musieť podrobovať oveľa zložitejším testovacím procedúram ako doposiaľ.

Plán nie je dogma

Krčméry pre Štandard dodal, že jedenásťfázový plán predstavený ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽaNO) nie je žiadna dogma tesaná do kameňa. Rovnako ako prišlo už teraz k zmene, keď sa súbežne s 1. fázou začali skôr očkovať aj ľudia nad 85 rokov, ktorí mali prísť na rad až v 2. fáze, tak bude možné plán podľa infektológa flexibilne meniť aj naďalej.

Navyše Krčméry pripomenul, že skôr sa začalo aj testovanie v zariadeniach sociálnych služieb, kde sa malo pôvodne začať až na začiatku februára, ale plán sa v tomto prípade posunul. Opäť všetko závisí od rýchlosti, s akou sa k nám dostanú vakcíny, ktoré vláda nakúpila prostredníctvom EÚ.

Do konca mesiaca by malo na Slovensku fungovať už 80 očkovacích centier. Podľa Krčméryho sa uvažuje aj o tom, že by očkovali aj lekári prvého kontaktu, teda všeobecní lekári, či už detskí, ktorí majú s očkovaním skúsenosti, alebo sestry.

„Plán, ktorý ministerstvo urobilo je dobrý, ale nie je to dogma. To znamená, že ak sa napríklad teraz počas plošného testovania ukáže, že niektorá skupina je extrémne ohrozená alebo premorená, alebo začne niekde stúpať mortalita, tak sa plán upraví. Nie je to dogma, je to dynamický systém,“ povedal Krčméry pre Štandard.

Plán sa bude môcť podľa Krčméryho posúvať aj v prípade, ak sa zistí, že v niektorej z fáz nie je dostatok záujemcov o očkovanie, a tak sa otvorí možnosť registrácie pre ľudí z ďalšej fázy podľa vyššie uvedeného kľúča.

Kedy bude koniec?

Zrejme najčastejšie kladenou otázkou preto je, kedy bude koniec opatreniam, ktoré na takmer rok zatvorili školy, reštaurácie, divadlá, fitnescentrá a mnohé ďalšie prevádzky bojujúce z posledných síl o prežitie.

Vedci sa zhodujú na tom, že kým nebude zaočkovaná významná časť populácie, tak budú musieť súbežne s postupnou vakcináciou stále platiť aj isté reštrikcie, ako je sociálny dištanc, nosenie rúšok či obmedzenie niektorých prevádzok.

Podľa Visolajského je pomerne reálne, že by do leta mohli byť očkovaní už všetci dospelí bez rozdielu. „Ľudí, ktorí súhlasia s očkovaním, pribúda, ako vidia, že je to v poriadku, že chráni a neprináša nejaké negatíva. Na druhej strane, budeme mať dúfam výborný príklad z Izraela, ktorý môže byť hlavným príkladom pre celý svet, že očkovanie má veľký zmysel,“ dodal šéf Lekárskeho odborového združenia.

„Je pochopiteľné, že ľudia sú neradi, keď sa nemôžu stretávať, že musia mať neustále rúška, tomu rozumieme, ale toto všetko sa skončí, keď bude Európa zaočkovaná, a nielen to, ale ako hovorí šéf WHO, tu nejde len o Európu, musí sa zaočkovať celý svet,“ zdôrazňuje Krčméry. Pripomína pritom iné očkovania, ktoré sú povinné na celom svete a vďaka nim sa ľudstvo zbavilo chorôb, ako je napríklad záškrt, čierny kašeľ, tetanus, mumps či rubeola.

Ako dlho vydrží imunita po očkovaní?

Pomerne častou otázkou záujemcov o očkovanie je aj to, ako dlho po vakcinácii vydrží človeku imunita voči ochoreniu COVID-19.

Dve dávky vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, ktoré dostane každý očkovaný človek, by mali podľa Krčméryho chrániť príjemcu približne jeden rok.

Iné je to v prípade čínskych vakcín, ktoré sú takzvane „živé“, teda obsahujú samotný vírus v oslabenej podobe. Podľa Krčméryho je pri tomto druhu vakcín celkom možné, že budú chrániť celý život, ale dodáva tiež, že majú viac nežiadúcich účinkov a vyvolávajú masívnu imunitnú reakciu.

Budúcnosť boja s pandémiou vidí infektológ optimisticky. „Ľudstvo si vždy poradí,“ uzavrel Krčméry.