Craig Groeschel: Sedem rozhodnutí, ktoré vám zmenia život

„Vždy platí, že rozhodnutia, ktoré robíme dnes, určujú príbehy, ktoré budeme rozprávať zajtra… Od vášho najlepšieho rozhodnutia v živote vás delí len jedna voľba.” Týmito slovami Craig Groeschel, autor knihy Smerom k Bohu, pozýva hneď v jej úvode otočiť ďalšiu stránku a ponoriť sa do jej textov. 

Každý z nás žije svoj príbeh. To, ako bude znieť, keď ho budeme rozprávať druhým, záleží na nás, na našich rozhodnutiach. Nielen tých veľkých, zásadných ako voľba školy, životného partnera či zamestnania, ale na každodenných malých rozhodnutiach, ktoré nás posúvajú na našej životnej ceste. Craig sa snaží čitateľa viesť jednoduchými krokmi a stanovovaním dosiahnuteľných cieľov cestou, ktorá bude zároveň v súlade s Božím plánom pre naše životy. Takže, ktoré sú tie rozhodnutia, ktoré vám zmenia život?

Rozhodnutie prvé: Začať jeden nový zvyk

Keď sa zamyslíte nad tým, aký príbeh by ste chceli rozprávať o desať rokov, čo sa vám objaví v mysli? Autor povzbudzuje čitateľov zapísať si túto víziu a zamyslieť sa nad ďalšou vecou. Aký jeden zvyk potrebujete začať, aby ste mohli písať príbeh, ktorý Boh chce čítať?

Začať jednoducho. Jedným novým zvykom. A raz za rok pridávať ďalší nový zvyk. Po niekoľkých rokoch uvidíte ovocie týchto jednoduchých krokov.

Groeschel začína každú kapitolu príbehom, ktorým ilustruje, ako jednotlivé rozhodnutia, kroky, môžu mať zásadný vplyv na život nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie či dokonca širokú spoločnosť.

Príbeh Oseoly McCartyovej

Oseola vytiahla mokrú bielizeň z práčky do koša, aby ju rozvešala po šnúre na bielizeň v zadnom dvore. Postupne, ako sa ranné letné slnko posúvalo čoraz vyššie, vedela, že nepotrvá dlho a bielizeň krásne vyschne. Rovnako si však uvedomovala, že nepotrvá dlho a jej malý dom sa premení na žeravú pec. Preto by sa čo najskôr mala pustiť do žehlenia, kým sa ešte viac neoteplí. Žehliacu dosku si postavila na malú zatienenú verandu, nielen pre tieň, ale aj v nádeji, že sa jej kde-tu dostane trocha osviežujúceho vánku. Prehrabala čistú, suchú kopu bielizne z predošlej várky a vybrala z nej modrú univerzitnú košeľu Oxford s monogramom iniciálok miestneho bankára. Bol to dobrý muž, jeden z jej najlepších klientov. Bola hrdá na svoju prácu, odhodlaná zanechať stopu v životoch svojich klientov, aby vyzerali čo najlepšie v čistých, bezchybných a perfektne vyžehlených košeliach, nohaviciach a šatách. Ako tak žehlila, usmiala sa, keď si spomenula na rozhovor, ktorý s bankárom minulý týždeň viedla, keď mal na sebe práve túto modrú košeľu. Vybrala sa uložiť si malú čiastku peňazí na svoj sporiaci účet a bankár ju privítal ako člena rodiny. Ponúkol ju, aby sa posadila, kým si prezrie jej účet. Po minúte zo seba vydal dlhé, uznanlivé zapísknutie. „Ako je možné, slečna McCartyová, že máte v tejto banke viac peňazí ako ja! Azda nikdy nič z toho neminiete na seba?“ Zasmiala sa a pokrútila hlavou: „Veď nič nepotrebujem. Boh je ku mne dobrý a poskytuje mi všetko, čo by som si kedy priala. Nie, pane, šetrím peniaze na jeden výnimočný účel, ktorý mi Pán vložil do srdca.“ „A čo také to je?“ opýtal sa. Bankár očakával, že slečna McCartyová mu povie, že sníva o väčšom dome alebo o plavbe na mori alebo možno o nákupnej horúčke v Memphise či v Atlante. „Nuž, rada by som založila štipendijný fond na univerzite pre mladých ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť prihlásiť sa tam. Mne samej sa nikdy nedostalo vzdelania, ale zaiste si cením jeho hodnotu. A chcem pomôcť nejakým mladým ženám a mužom dostať sa k príležitosti, ktorú som ja nikdy nedostala.“ Tá spomienka sa postupne vytrácala, ako znovu a znovu otáčala košeľu, pričom ju opatrne hladila naparovacou žehličkou. Už ako malé dievča si začala odkladať centy, päťcentovky a desaťcentovky a v čase, keď z nej už bola mladá žena, už šetrila celé doláre. Ako práčka pracovala väčšinu svojho života, prala a žehlila oblečenie ľuďom z celého Hattiesburgu, malého mesta, ktoré nazývala svojím domovom na juhu Mississippi. Oseola vedela, že je skromnej povahy, no vedela tiež, že jej zvyk odložiť si aspoň trochu každý týždeň zanechá v životoch ľudí hlbokú stopu aj dávno potom, ako opustí túto zem, aby sa stretla s Pánom. Zachichotala sa, spokojná vďaka potešeniu, ktoré našla v tom, ako využiť svoj malý zvyk a dotknúť sa vďaka nemu ľudí, ktorých nikdy nestretne. Poskladala modrú košeľu, pričom si pospevovala starú náboženskú pieseň. Položila ju bokom a do rúk zobrala ďalšiu.

Príbeh slečny McCartyovej dokazuje, že začať v malom môže viesť k veľmi pozitívnym zmenám v životoch mnohých ľudí. Malé zvyky a múdre rozhodnutia sú známkou veľkých ľudí. (Smerom k Bohu, s. 19 – 21, 25)

Rozhodnutie druhé: Prestať s jednou vecou

Ďalším medzníkom na ceste smerom k Bohu je stopka. Zastaviť sa a pozrieť sa na to, čo z toho, čo robíte, ako žijete, bráni alebo nepomáha tomu, aby ste raz mohli rozprávať svoj vysnívaný príbeh. 

Craig pomáha čitateľovi: „Čo z toho, čo robíte dnes, nie je pre váš príbeh dobré? Máte nejaký zvyk, vzorec myslenia, závislosť, postoj či myšlienkový proces, niečo vo vašom živote, čo bráni príbehu, ktorý chcete povedať?” 

Opäť je dôležité vybrať si len jednu vec. Aby bolo reálne v nej vytrvať. Craig uvádza ku každému rozhodnutiu aj príklad z Biblie, v tomto prípade je to Mojžiš. Keď mu jeho svokor Jetro poradil, aby delegoval časť svojich povinností voči izraelskému ľudu, prinieslo to do Mojžišovho života pokoj, priestor pre iné, dôležitejšie veci, a v neposlednom rade väčší poriadok do spravovania záležitostí celého národa. 

V závere kapitoly autor pridáva ešte tri veci, s ktorými ľudia zvyknú často bojovať: sociálne siete, potreba mať veci pod kontrolou a nezdravé návyky (fajčenie, nadmerné požívanie alkoholu, pofidérne filmy či relácie a podobne).

Rozhodnutie tretie: Vytrvať aj vtedy, keď je ľahšie odísť

Niekedy sa ocitnete v situáciách, vzťahoch, na pracovisku, odkiaľ by ste najradšej zdrhli. Ušli. Odkráčali preč. No čo ak tým dôležitým rozhodnutím, ktoré pomôže písať váš príbeh v danej chvíli je vytrvať napriek prekážkam? Craig v ďalšej kapitole pozýva zamyslieť sa nad tým, v ktorej oblasti je potrebné ustáť aktuálnu nepriazeň či ťažkosti. Hľadať Božie vedenie. 

„Možno, že už teraz ste verní. Možno tak robíte už veľmi dlhý čas. Zostávate pri tej istej nudnej práci a cítite sa ako skrachovanec. Naďalej vytrvalo vychovávate svoje deti, no i napriek tomu sa cítite ako skrachovanec. Zasekli ste sa v tom istom nudnom manželstve a cítite, akoby bolo vašou dvadsaťročnou prehrou. Niekedy je však najväčším dôkazom viery vernosť, zostať tam, kde vás zasiali.” (Smerom k Bohu, s. 73)

Na konci kapitoly uvádza Craig príklad priamo z ich cirkevného zboru:

„Jeden z mojich najobľúbenejších príbehov o vytrvalosti sa týka môjho najlepšieho priateľa Bobbyho Gruenewalda. Bobby vybudoval a potom predal technologické spoločnosti ešte predtým, ako odpromoval. Očividne to tomuto chlapíkovi neuveriteľne páli. Bobby začal pracovať ako dobrovoľník v spoločenstve, keď mal okolo dvadsaťpäť rokov a nakoniec sme ho aj zamestnali. Napriek tomu, že jeho prínos spoločenstvu bol mimoriadny, necítil, že skutočne zanecháva nejakú stopu. A tak začal uvažovať, že túto službu položí a vráti sa opäť k biznisu. Popravde, bolo by to pre neho ľahšie. Ako pastor sa toho ešte stále musel veľa učiť. Naopak, biznis má v krvi. Vďaka Božej milosti sa však rozhodol zostať. A medzi jeho mnohé významné prínosy patrí aj aplikácia YouVersion Bible App, nápad, vďaka ktorému sa Biblia šíri viac než čokoľvek iné od vynájdenia tlače. Preto, ak ste v pokušení odísť, určite vyhľadajte Boha, pretože nikdy neviete, čo dokáže urobiť, keď naberiete odvahu zostať. Nevzdávajte sa. Ne-vzdá-vaj-te sa. Počúvajte, čo vám Boh hovorí. Niekedy je najsprávnejším rozhodnutím zostať.” (Smerom k Bohu, s. 73 – 74)

Rozhodnutie štvrté: Vykročiť zo zóny pohodlia

Boh ľudí často nabáda k veciam, ktoré si vyžadujú odvahu vykročiť zo zabehaných koľají. V akej oblasti vnímate, že vás Boh vyzýva spraviť krok vo viere, hoci by bolo jednoduchšie zostať? Groeschel uvádza konkrétne príklady, ako treba spraviť najskôr ten prvý krok:

„Horí vo vašom vnútri túžba napísať knihu? Tak sa do nej pustite. Urobte prvý krok. Prestaňte s výhovorkami. Začnite si písať poznámky a usporiadajte si myšlienky počas obedných prestávok. Potom počas večerov a víkendov alebo skoro ráno pred odchodom do práce naštartujte počítač a píšte. 

Existuje nejaká práca, o ktorej ste vždy rozmýšľali, ale obávali ste sa, že by vás mohli odmietnuť? Vykročte vo viere. Zavolajte svojej priateľke, ktorá sa vyzná v písaní životopisov a ponúknite sa, že ju pozvete na večeru, ak vám pomôže dať do poriadku váš životopis. Potom urobte prvý krok a požiadajte o pohovor. Je pravda, že možno vás neprijmú, ale to sa nikdy nedozviete, ak to neskúsite. Musíte odísť odtiaľ, kde ste, aby ste prišli niekam inam. 

Máte nápad na podnikanie? Vyhľadajte si na internete, ako napísať jednostranový podnikateľský plán. A potom ho zrealizujte. O pár rokov neskôr by váš príbeh mohol znieť takto: „Na začiatku sme nemali nič, iba nápad. Nasledovali sme však Boha a on otváral dvere a posielal nám príležitosti. Naše životy sú dnes iné, pretože sme vykročili a zariskovali, keď nás viedol.“ 

Súcitíte s deťmi, ktoré sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii? Možno vás Boh nabáda, aby ste si nejaké adoptovali. Mohli by ste zmeniť rodokmeň nejakého dieťaťa. Alebo vás možno Boh nabáda k profesionálnemu rodičovstvu. Nič vám v tom nebráni! Za pár rokov by ste mohli ovplyvniť detské životy a zmeniť nespočetné množstvo rodín. 

Nech je to čokoľvek, kam by ste mali ísť alebo čo by ste mali urobiť, zapíšte si to a upozornite samých seba na to, čo vaše srdce už dávno vie.” (Smerom k Bohu, s. 89)

Služba, vzťahy a dôvera

Po úvodných štyroch krokoch – niečo začať, niečo zanechať, v niečom vytrvať a v niečom vykročiť do nových vecí – nasledujú ďalšie tri kroky, ktoré sa pravdepodobne objavia ako vedľajší produkt predošlých dobrých rozhodnutí.

Rozhodnutie piate: Slúžiť druhým

Kapitola o službe druhým je plná príbehov. Na niektorých sa naozaj schuti zasmejete, iné vám zase môžu nastaviť zrkadlo a ukázať aj niečo, čo sa vám nebude páčiť. Craig poukazuje na to, že my, ľudia, sme prirodzene sebeckí a zahľadení do seba. Sebectvu nikoho netreba učiť, už na správaní malých detí je táto človeku vlastná črta naozaj zjavná. Ak sa chcete vo svojom príbehu posunúť správnym smerom, nemôžete ostať v zajatí sveta, ktorý sa točí len okolo vás.   

„V časoch, keď ľudia okolo nás hovoria: „Zober všetko, čo len môžeš! Všetko sa točí okolo teba!“, Boh chce, aby sme skôr prispievali, než konzumovali. Keď sa v celej kultúre ozýva: „Naplň seba“, Boh nám hovorí, aby sme napĺňali druhých. Boh nás nestvoril ako tých, ktorí neustále berú. Stvoril nás, aby sme dávali. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na svoje túžby, volá nás, aby sme sa sústredili na potreby iných. Namiesto toho, aby sme sa predbiehali, vyzýva nás, aby sme čakali na konci. Boh nás stvoril, aby sme slúžili.” (Smerom k Bohu, s. 101 – 102)

Je potrebné pravdivo si zodpovedať otázku: Som skôr konzument alebo prispievateľ? Aby ste sa stali prispievateľmi, je dôležité využívať svoje dary pre dobro druhých. Craig ponúka krátky test obdarovaní na jednoduchom príklade z reštaurácie (prečítate si ho v knihe, nech vám všetko neprezradím). Každý má niečo, čím môže poslúžiť druhým alebo sa s nimi o to podeliť. 

„Boh chce, aby ste slúžili v jeho cirkvi. Jeho cirkev je živý organizmus. A každý jej člen, každá súčasť je dôležitá. Preto, ak ste súčasťou cirkvi, ale neslúžite, potom sa neuskutočňuje niečo, po čom Boh túži, aby sa vykonalo. Boh chce použiť každého, aby slúžil v cirkvi, a to zahŕňa aj vás. Pretože my len nechodíme do cirkvi, my tvoríme cirkev… Akými spôsobmi slúžite ostatným vo svojej komunite? A v spoločenstve? Ku komu alebo kam vás Boh volá, do akej služby? Do zápisníka alebo do denníka opíšte pár miest alebo spôsobov, o ktorých ste presvedčení, že Boh chce, aby ste tam slúžili.” (Smerom k Bohu, s. 114 –115)

Rozhodnutie šieste: Nadviazať priateľstvá, ktoré budujú

To, s kým trávite čas, s kým sa priatelíte, ovplyvňuje to, kým sa stanete. Hodnoty, presvedčenia a rozhodnutia tejto osoby sa prelievajú do vášho vnímania sveta. Ba priam: „Ľudia, ktorých poznáte, určujú príbeh, ktorý rozprávate. A ľudia, s ktorými sa dnes stýkate, formujú osobnosť, ktorou sa stanete zajtra.” (Smerom k Bohu, s. 120 – 121)

Aj v tejto časti knihy autor ponúka niekoľko výstižných príbehov zo svojho života a biblické príklady. Povzbudzuje čitateľa uvažovať nad tromi typmi priateľov, ktorých každý z nás potrebuje, ak chce rozvinúť svoj príbeh tým správnym smerom:

• Priateľ, ktorý z vás urobí lepšieho človeka a vďaka ktorému sa chcete stať lepším

• Priateľ, ktorý vám pomôže nájsť netušenú silu v časoch pokušenia a slabosti

• Priateľ, ktorý vám povie pravdu, celú pravdu, Božiu pravdu, ktorá vás spojí s realitou

Máte v živote takýchto ľudí? Možno je čas na revíziu svojich vzťahov.

„Aký typ priateľa potrebujete momentálne najviac vo svojom živote? Niekoho, kto by vám pomohol stať sa lepším človekom? Niekoho, kto by vám pomohol zblížiť sa s Bohom? Alebo niekoho, kto vám o vás povie pravdu? Zapíšte si svoju odpoveď do poznámkového bloku alebo na kus papiera. Objavilo sa vám práve teraz meno nejakej osoby v mysli? Niekto, o kom by ste mohli pouvažovať, či sa lepšie nespoznáte a nepodelíte sa o svoju potrebu mať takýto typ vzťahu? Ak nie, požiadajte Boha, aby vám poskytol správnu osobu v správnom čase, takého priateľa, ktorý vám môže pomôcť priblížiť sa mu a rozhodovať sa tak, aby vás tieto rozhodnutia viedli smerom k Bohu.” (Smerom k Bohu, s. 139)

Rozhodnutie siedme: Dôverovať Bohu bez výhrad

V živote musíme počítať aj s ťažkosťami, s búrkami. Jednou z najväčších skúšok, ktorými kresťania prechádzajú, je pochybnosť. Problémom však nie je, že neistoty a pochybnosti prídu, dôležité je, ako s nimi naložíte.  

Craig na príbehu búrky na mori (Mk 4, 35 – 41) vysvetľuje, že práve v takýchto turbulentných obdobiach treba pamätať na dve veci:

• Boh je vždy s vami, nech sa cítite akokoľvek osamotene (ako Ježiš spiaci v zadnej časti lode)

• Boh je s vami nielen uprostred búrok, on ich použije pre svoj zámer vo vašom živote – a práve tu je dôležité si na tomto biblickom príbehu uvedomiť: 

„Učeníci nezažili búrku, pretože by boli mimo Božej vôle, ale preto, že boli v Božej vôli. Ich ťažká skúška nepredstavovala nejakú nehodu, nejakú vrtošivú udalosť, ktorá by Ježiša prekvapila. Vedel, že sa blíži búrka. A vedel, že poslúži na vyšší zámer v životoch tých, ktorých miloval. Teraz sa možno pýtate: ,Spôsobil teda Boh tú búrku?ʻ To je skvelá otázka a zároveň férová. Môžete sa ju pýtať v súvislosti s nejakou oblasťou vášho života alebo nejakou osobou, na ktorej vám záleží. Môže za to Boh, že som stratil prácu? Môže za to Boh, že som upadol do depresie? Môže za to Boh, že sa stala táto zlá vec? Musíme byť úprimní a pripustiť, že mnohí skvelí a úprimní kresťania vášnivo debatujú o tejto otázke. Spôsobuje Boh všetko, čo sa stane alebo len jednoducho dopúšťa, aby sa niektoré veci udiali? […] Úprimne, neviem. Nie som Boh. Neviem vám povedať, či Boh spôsobuje búrky alebo ich len dopúšťa. S jednou vecou však môžete počítať: Boh vždy používa búrky.” (Smerom k Bohu, s. 161)

Craig v tejto časti knihy predostiera myšlienku, podľa ktorej nie je pravdou, že Boh na človeka nedopúšťa viac, ako vie uniesť. Práve vo chvíľach, keď čelíte výzvam, ktoré presahujú vaše sily a schopnosti, prichádza na rad viera a dôvera v Božiu pomoc a jeho moc. Dôvera, že on sa postará o to, aby váš príbeh skončil dobre. 

„Kedykoľvek budete čeliť búrke, problému, nejakej neočakávanej skúške, len pamätajte, že Boh občas dopustí, aby ste dostali viac, než dokážete zvládnuť. Použije skúšky, aby vás zmenil na obraz jeho Syna a naučil vás dôverovať mu. Pretvorí tieto prekážky na prostriedky jeho požehnania. To urobil Boh aj u mňa. Boh pretvoril môj strach na dôveru. Zo strachu, že nemám dostatok, sa stala viera darovať a potom ešte viac darovať… Dôverujte Bohu vo všetkom, v čom ste sa doteraz zdráhali. Dôverujte mu ohľadom vášho budúceho partnera. Dôverujte mu, čo sa týka vašich detí. Dôverujte mu vo svojej kariére. Dôverujte mu ohľadom svojho zdravia. Dôverujte mu vo svojich financiách. Dôverujte mu bez výhrad. Bodka.” (Smerom k Bohu, s. 164)

Sedenia s koučom Craigom

Knihu Smerom k Bohu som prečítala dvakrát a fascinuje ma Groeschelov rozprávačský talent. Kniha má na jednej strane prehľadnú a logickú štruktúru, na druhej strane, vôbec nepôsobí nudne či moralisticky. Ak aj čitateľa chce poučiť, robí tak nenásilne, pomocou mnohých inšpiratívnych príbehov. Vo viacerých z nich autor úprimne odhaľuje vlastné slabosti či zlyhania v živote, vďaka ktorým sa môžeme poučiť na jeho (a nemusíme na vlastných) chybách. Zároveň prepája každú kapitolu s biblickými postavami a príbehmi. 

Túto knihu môžete čítať ako beletriu, no v tom prípade to bude len ďalšie príjemné čítanie, ktoré následne založíte do poličky. Keď ju však budete brať ako sériu sedení s koučom Craigom, ktorý vám po každom stretnutí zadá domácu úlohu, nad čím uvažovať, čo si zaznačiť a začať aplikovať v živote, potom budete naozaj na tej správnej ceste k napísaniu príbehu, ktorý raz chcete vyrozprávať ďalším generáciám. 

Craig Groeschel je jedným z New York Times najpredávanejších autorov kníh na témy širokej škály, vrátane randenia, manželstva, sociálnych médií, poslania, smerovania, líderstva a ďalších. S manželkou Amy založili cirkevný zbor Life.Church v garáži pre dve autá v Edmonde v Oklahome v januári 1996. Odvtedy sa zbor Life.Church rozrástol o desiatky miest v celých Spojených štátoch, no jeho poslanie zostáva rovnaké: viesť ľudí v tom, aby sa stali sa naplno oddanými nasledovníkmi Krista. 

Zbor Life.Church sa stal známym pre svoje inovatívne využitie technológií na šírenie evanjelia. Okrem iného stojí za najsťahovanejšou mobilnou biblickou aplikáciou v histórii – YouVersion (2008).