Orbán a Macron: nečakaní spojenci?

Avizovaný odchod Angely Merkelovej si vyžiada redefiníciu nemeckej politiky voči Európe, ktorá bude nejaký čas trvať a je možné, že na tom získa Francúzsko, ktoré posilnil už brexit. Pre Viktora Orbána je exitus kancelárky zvlášť ťažký. Opakovane hovorí, že sa ju snažil presvedčiť, aby zostala, ale bol vždy odmietnutý.

Odchod Merkelovej reálne Orbánovi zhoršuje vyhliadky do parlamentných volieb v roku 2022. S Merkelovou vychádzali vždy korektne a poskytovali si navzájom rôzne protislužby. Panujú názory, že nebyť jej ochrannej ruky, Orbán by výstavbu neliberálneho štátu nedotiahol tak ďaleko. Rozhodne by Fidesz dávno nebol členom Európskej ľudovej strany, kde ho za nohu držia práve Nemci.

Macron: Načúvajte diskurzu v katolíckom Maďarsku

S francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom Orbána nespájajú tak blízke vzťahy ako s Merkelovou, napriek tomu mu Macron niekoľkokrát zalichotil, keď uznal jeho význam: „Projekt európskej civilizácie nemôže raziť (sic) katolícke Maďarsko alebo pravoslávne Rusko, a napriek tomu sme to týmto dvom lídrom prenechali. Hovorím s úctou: Načúvajte diskurzu v Maďarsku alebo Rusku. Medzi týmito dvoma projektmi sú rozdiely, ale majú kultúrnu, civilizačnú vitalitu, ktorá je inšpirujúca, aj keď ja sám ich považujem za chybné. Práve náš európsky projekt – ktorý, ako som hlboko presvedčený, je tiež francúzsky projekt – musí dokázať inšpirovať náš ľud,“ povedal napríklad.

Orbán zase povedal, že Macron je v Maďarsku vysoko rešpektovaný ako vodca, ktorý vrátil silu intelektuálnych debát o víziách do európskej politiky. Spoločnými silami tiež zlikvidovali ambície Manfreda Webera stať sa predsedom Európskej komisie, z čoho ich urazený Weber verejne obvinil. „Macron vytvoril spojenectvo s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Rade. Spoločne spôsobili vážnu škodu európskej demokracii,“ komentoval svoje nezvolenie.

Práve podobnostiam, rozdielom a spolupráci medzi Orbánom a Macronom sa venuje švédsky novinár a ekonóm Fredrik Erixon v novom vydaní britského Spectatoru. Erixon píše, že Orbán je v európskej diskusii všeobecne oveľa vplyvnejší, než si väčšina ľudí myslí.

Panovníci a poddaní

Macrona s Orbánom podľa neho spája monastický prístup k moci: obaja vládnu na základe jednotnej ortodoxie, ktorú každý musí dodržiavať. Radi sa správajú ako panovníci, zaobchádzajú s voličmi ako s poddanými a prijímajú len skromné obmedzenia svojej moci.

Orbán je známy svojím opovržlivým prístupom k brzdám a protivahám a Macron ho nasleduje, hoci zatiaľ nie je v rovnakej lige. Macron prišiel s niekoľkými hlboko neliberálnymi zákonmi, z ktorých ten posledný by znemožnil médiám prinášať fotografie policajnej brutality. Ani jednému nie je cudzie vládnuť dekrétmi: začiatkom minulého roka Macron obišiel parlament, aby presadil nepopulárnu dôchodkovú reformu.

Teraz Macron prišiel so svojim poňatím enviromentalizmu (aktivistka Greta Thunbergová ho označila za prázdne reči), ktoré by rád zapísal aj do ústavy a za nový trestný čin „ekocídy“ stanovil až desaťročné väzenie.

Obaja vedú vojnu s islamom

Podľa Erixona tiež obaja vedú svojho druhu vojnu s islamom. Orbán sa chová oportunisticky, hovorí o „moslimských útočníkoch“, aby apeloval na základné inštinkty voličov, ale v ďalších prejavoch to tlmí. Chváli moslimov a ich prínos pre svet v kultúre, matematike a medicíne, ale dáva jasne najavo, že si myslia, že najlepšie miesto pre týchto moslimov je niekde inde ako v Európe. Jeho viera v náboženskú slobodu sa zdá byť obmedzená na kresťanstvo.

Macron je v inom postavení typickým zástancom francúzskeho sekularizmu a moslimovia tvoria vo Francúzsku už podstatnú časť obyvateľstva. Aj Macronovi však islam vadí a snaží sa urobiť moslimskú náboženskú prax vecou štátnej regulácie. Jeho charta republikánskych hodnôt, s ktorou musia moslimskí vodcovia súhlasiť, hanobí moslimov, ktorí žijú podľa tradicionalistických hodnôt, hoci nemajú nič spoločné s teroristami, a nehlásajú sexuálnu slobodu a rovnosť pohlaví, čo je neliberálne. Je to vláda, ktorá sa stará do duší ľudí.

Nacionalizmus a Biden

Hoci Macron a Orbán nie sú politické dvojčatá, Macron vycítil, ktorým smerom vietor fúka a prešiel dlhú cestu od roku 2017, keď bol oslavovaný ako liberálna reakcia na nacionalizmus, brexit a Donalda Trumpa. Orbán prešiel rovnakým procesom už dávno a ani v Macronovi dnes veľa liberalizmu nezostáva. Radi vystupujú ako nepriatelia, ale v Bruseli často končia na rovnakej strane.

Zdieľajú pesimistický pohľad na svet a veria, že Európa nemá za svojimi hranicami žiadnych priateľov a že jej sila rýchlo upadá. Obaja sú pragmatici, ktorí sa zasadzujú za blízke vzťahy s Ruskom, najlepšie prostredníctvom novej „Ostpolitik“.

Zvolenie Joea Bidena americkým prezidentom oboch zneistilo. Odchod Trumpa pripravil Orbána o kľúčového člena jeho celosvetového cechu populisticky-nacionalistických vodcov. Pre Macrona sa Trumpova neúcta k starým spojencom stala zámienkou pre nich chcené odtrhnutie Európy od amerického poriadku, zníženie závislosti Európy na americkej ekonomike a technológiách a posilňovanie úlohy Francúzska v EÚ.

Štátny dirigizmus

Protekcionizmus a antiamerikanizmus nie sú vo Francúzsku nové, konverzie Maďarska sú prekvapivejšie. Orbán predtým býval priaznivcom voľného trhu, teraz však vedie skupinu východoeurópskych národov, ktoré si všimli výhody ekonomického dirigizmu francúzskeho štýlu. To vláde umožňuje prevziať kontrolu nad spoločnosťami a trhovými silami, ktoré doteraz neovládala. Rétorika silného štátu umožňuje krytie korupcie.

V hospodárskych záležitostiach sa teraz Paríž a Budapešť spájajú v snahe uvoľniť prísne pravidlá pre hospodársku súťaž a štátne dotácie. Bruno Le Maire, francúzsky minister financií, chce nariadiť repatriáciu výroby automobilov a liečiv do Francúzska. Orbánov systém ekonomického sponzorstva často funguje skryto a zabezpečuje, aby boli zadávané zmluvy firmám so správnymi politickými väzbami. So zahraničnými investormi vláda zaobchádza tvrdo a nebojí sa na nich uvaliť špeciálne dane.

Pár Macron-Orbán podľa Erixona Británii sťaží budovanie obnovených vzťahov s Bruselom. V Londýne sa predpokladá, že brexit urýchli postup európskeho federalizmu a že teraz je najdôležitejšie vytvoriť nový vzťah s Ursulou von der Leyenovou a EÚ, ktoré bude vládnuť. K federalizáciu však nemusí dôjsť tak rýchlo – alebo vôbec. V skutočnosti to boli britské vlády, ktoré presadzovali a obhajovali najviac federálne aspekty EÚ – jednotný trh podľa spoločných pravidiel, ktoré jednotlivé vlády nemohli len tak meniť. Po odchode Británie sa nacionalistická hospodárska politika – každý národ sám za seba – vracia.

Quo vadis EÚ?

Macron a Orbán dostali z rokovania o brexite viac, než očakávali. Pretože chcú oslabiť pravidlá EÚ v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže, nechcú vzťah so Spojeným kráľovstvom založený na otvorenom trhu. Tento inštinkt ich povedie pri budúcich rokovaniach s Britániou.

Francúzsko-maďarský program pre Európu má svojich nepriateľov, najmä v severských krajinách a v Holandsku. Nemecko sa ako obvykle ešte nerozhodlo. Ale toto je nový európsky smer. Stará liberálna vízia Európy – kultúrne otvorené a voľnotržná – už nemá veľa nasledovníkov. Rozhodne teraz stratila svoje vodcu, uzatvára Erixon.

Vyšlo v spolupráci s FB stránkou Co se děje v Maďarsku?