Správa o paláci nie je nová. No Navaľnyj je zrazu pre Putina hrozbou

Ešte nedávno si Navaľného v Kremli veľmi nevšímali. Situácia sa mení. Blížia sa parlamentné voľby a Putinova strana v časoch zhoršenej hospodárskej situácie a poklesu popularity musí brať opozičného politika používajúceho populizmus vážne.  

Ešte sa neskončili dlhé zimné ruské sviatky a politická sezóna sa otvorila. Návratom Alexeja Navaľného do Moskvy. Mnohí ľudia neverili, že sa to udeje, ale Štandard to predpovedal už pred dvoma mesiacmi. Sponzori asi Navaľnému pripomenuli, že by v tichom a komfortnom Nemecku nemal strácať čas. Ak chce byť pre niekoho zaujímavý, mal by sa nachádzať v Rusku – hoci aj vo väzení ako nový Nelson Mandela.

Ruské vedenie to vyhodnotilo ako provokáciu. A hoci malo pravdu, okamžite sa chytilo do nastavenej pasce. Neboráka Navaľného zatkli rovno na letisku, urobili súdne konanie priamo na policajnej stanici, a to dokonca aj pod portrétom stalinského kata Genricha Jagodu. Vykonali všetko, v čo neprajníci Ruska mohli len dúfať.

Problém nie je v tom, či toto konanie bolo legitímne. Bolo hlúpe. Zahraničným nepriateľom dali dôvod, aby ešte viac útočili na represívny režim, ako ho označujú, a uvalili na Rusko nové sankcie. Navyše, poskytli impulz, ktorý mobilizuje a zjednocuje vnútornú opozíciu a priťahuje k nej pozornosť obyvateľstva. Provokácia sa podarila na sto percent.

Navaľnyj ako odvetu zverejnil vyšetrovací film o takzvanom Putinovom paláci. Samozrejme, že veľké médiá, najmä televízie, to ignorujú. No na internete si ho už pozrelo viac ako 40 miliónov ľudí. To je porovnateľné s televíznym publikom pri vysielaní medzinárodných futbalových alebo hokejových zápasov.  

Palác Putinovi nikdy nepatril

Problémom je, že správa o paláci je už dosť stará. Informácia bola známa už v roku 2010 a ruská verejnosť o nej veľa diskutovala. Ľudia sa už vtedy dozvedeli, že palác vybudovala skupina podnikateľov, ktorá ho chcela darovať Putinovi. Ten to odmietol. Preto stavbu ani nedokončili a krásna budova je až doteraz v zakonzervovanom stave.

Navaľnyj pravdepodobne dúfa, že ľudia si už nepamätajú, čo sa stalo pred desiatimi rokmi. Podnecuje ich proti prezidentovi, vzbudzuje ich sociálnu závisť, podkopáva dôveru v neho, demonštrujúc pritom luxus, v ktorom prezident údajne žije. No Putin v paláci nebýva a vlastne tam ani nikdy nebol. Navaľného takáto akási maličkosť nezastavila a akoby zabudol o nej informovať divákov.

To však neznamená, že opozičníkovi nikto neuverí. Občania takéto odhalenia milujú. Pre mladých ľudí, ktorí majú dnes 20-25 rokov, pred desiatimi rokmi boli deťmi a politike sa nevenovali, je to naozaj čerstvá správa. Navaľného film určite vyvolal širokú ozvenu.

V roku 2010 nebola verejná reakcia na notoricky známy palác až táka ostrá. Hovorilo sa o ňom pár týždňov, potom sa naň zabudlo. Bolo to však obdobie, keď mal Putin veľmi vysoký rating. Drvivá väčšina obyvateľov úplne uverila vysvetleniam, ktoré poskytol úrad prezidenta.

Navaľnyj nebezpečný pre Putina

Dnes sa situácia komplikuje. Pre sankcie a nízku cenu ropy prežíva Rusko ekonomické ťažkosti, čo následne vedie k zníženiu reálnych príjmov obyvateľstva. Putinova popularita zrejme poklesla. Sociológovia poznamenali, že vládna strana Jednotné Rusko stratila takmer polovicu svojich priaznivcov. Pritom tento rok sa budú v Rusku konať voľby do Štátnej dumy.

Preto Kremeľ na akékoľvek kroky Navaľného reaguje nervózne. Nedokáže ustáť doterajšiu pozíciu, podľa ktorej bol Navaľnyj nikto, nebol pre nikoho zaujímavý. Teraz, viditeľne ho považujúc za reálneho súpera, v podstate zvyšuje jeho autoritu a šance na politický úspech. Udivuje to, pretože to ide úplne proti osobnému postoju Putina, ktorý sa sám dlhodobo vyhýba tomu, aby vôbec vyslovil priezvisko Navaľnyj – len aby povedomie o tejto osoby medzi Rusmi nestúplo.

Experti už dávno upozorňujú, že ruské vedenie by malo podniknúť vážne kroky na zabezpečenie úspechu v parlamentných voľbách. Avšak nemá dostatok zdrojov, aby výrazne zlepšilo život obyvateľov.

V takejto situácii môže faktor Navaľného, vrátane jeho vyšetrovania, naozaj ovplyvniť výsledky volieb. Dvadsiatyprvý rok 21. storočia sľubuje, že v Rusku bude horúco.

Dnes čelí Kremeľ čelí dôležitej výzve. Buď bude v trestnom stíhaní opozičníka pokračovať, čím z neho definitívne vytvorí ruského Mandelu, alebo ho prepustí a pokúsi sa ho opäť odsunúť do zabudnutia. Za kremeľskými múrmi sú zástancovia oboch taktík.

Hoci mne osobne sa druhá voľba páči viac, byť za lotérie neriskoval by som, nestavil by som na ňu peniaze. Veď v Rusku obyčajne dostávajú prednosť najhoršie rozhodnutia.